 |
 |
 |
 |
Príbeh o krásnych, no vädnúcich očiach.
Naozaj sugestívna scénka na začiatku filmu nám ako-tak načrtne, ktorým smerom sa bude následný dej vyvíjať. Mladá slepá žena, jedna vŕzgajúca stolička, tma, pivničná zatuchlina a hompáľajúci sa povraz. Hneď na úvod podotýkam, že pointa príbehu je sviežejšia ako čerstvo natrhaný jarný šalát.
Pedantsky natočené strašidelné scény a herecký výkon Belén Ruedovej v hlavnej úlohe sú len čerešničkou na torte kompaktnosti celého dielka. Jednoduchý príbeh síce nie je nabitý efektmi, stavil však na klasické a rokmi overené triky… Ako sa báť! Hlavný podiel na tom má istotne režisér Guillem Morales, ktorý taktiež priložil ruku k scenáru.
Júlia trpí veľmi zvláštnou dedičnou chorobou, tou istou akou trpela aj jej nebohá sestra Sára. Pri každom emocionálnom vypätí prichádza čoraz viac o zrak… Práve sestrina smrť jej nedáva spávať, začína nebezpečnú cestu za vyriešením prípadu, keďže ani za svet nemôže uveriť tomu, že Sára spáchala samovraždu.
Je tu však „Niekto“. Záporný hrdina, zakrádajúci sa ulicami ako prízrak, úpenlivo sledujúci hlavnú hrdinku, žijúcu so svojím priateľom Issacom. Skrýva sa pre ľudským zrakom, dokonca sám sebe uverí, že je bezvýznamný a neviditeľný… Aké sú jeho pohnútky a ako súvisia s krásnou Španielkou?
Belén Ruedová ukázala nemalé dispozície už v Sirotinci a teraz posúva svojím výkonom latku o kusisko vyššie. Zahrala si dokonca „dvojrolu“ oboch sestier. Veľmi zaujímavý scenár, herecké výkony ako hlavných, tak vedľajších postáv. Napríklad „starý pán“, ktorý vie, kto je „záhadný smrteľný tieň“, na mňa pôsobil podmaňujúcim dojmom. Spojitosť so Sirotincom tu vidím takisto v producentovi Guillermom del Torovi. Vyznamenal sa aj pri zrodení Júliiných očí.
Žena zápasiaca so slepotou a nezastaviteľným maniakom, dostávajúcim sa až do jej intímnej blízkosti, vo vás postupne vyvolá súcit, hnev a strach. Posledné minúty filmu hrajú s nervami diváka efektívne aj efektne, režisér Morales demonštruje, ako sa dá z mála urobiť silný strašidelný príbeh.
Kto je ten zlý pánko, čo terorizuje Júliu, som tušil len z časti. Intuitívne som veril, že na konci dopadne všetko, ako by v mojej mysli malo. Nakoniec dopadlo, ale opäť len z časti. Júliine oči ma prekvapili. A to pozitívne. Nečakal som taký príjemný film s úderným dejom, prekvapivými scénkami a hereckými výkonmi. Strach tu síce nemá až taký silný náboj, takže som určite nesedel trištvrte filmu vydesene prilepený na obrazovke, no všetko kompenzuje interesantný scenár.
Španielsky horor udáva v poslednej dobe takt ostatným krajinám. Ukazuje nám, že i pri menšom finančnom zabezpečení a skromnejšej výprave sa dá produkovať kvalitný umelecký zážitok. A to som ešte nespomenul jednu scénku so zvedavou susedou a nabrúseným žabykláčom ku koncu stopáže!
Ale to si už radšej pozrite sami.
Júliine oči (Los Ojos de Julia)
Réžia: Guillem Morales
Výroba: Španielsko, 2010
Dĺžka: 112 minút
Hrajú: Belén Ruedová, Lluís Homar, Pablo Derqui
Hodnotenie: 75 %