Ohnivé pero Q2 2009: Jednej noci

Súčasnosť

Už nevládze. Pľúca mu vypovedali. Z okna tejto zavšivenej kúpeľne sa mu naskytne pohľad na spiace mesto. Decembrové, popraškom osypané mesto. Padajúce biele vločky jemne narážajú o sklo okna. Konečne trošku kľudu. Svaly sa mu uvoľnili. Začne trochu miernejšie dýchať. Zavrie oči. V kúpeľni je tma. Zhlboka sa nadýchne. Kľud. Pocit bezpečia. Čo?! Čo to? Už ide! To bezmenné pradávne stvorenie. Prepadla ho hrôza! Zase sa mu zrýchli dych. Otvorí oči. Kľud je preč. Počuje škrekot. Ruka mu už začala odtŕňať. Vybehne naspäť na chodbu. Cíti, že TO už čoskoro príde. Nervózne sa obzerá.

Predtým

Údržbár otvoril dvere a vošiel do kotolne. V jednej ruke drží halogénovú batériu. V druhej francúzsky kľúč. Pred ním čierna tma. V poslednej dobe sa v tomto spolovice obývanom dome niečo deje. Niečo sa tu usídlilo. To bezmenné stvorenie sa tu usídlilo!

Spraví dva kroky do tmy. Rozsvieti halogénku. Počuje nepatrný šramot z kúta.

V tej istej chvíli Andrej nastupuje do električky číslo päť na zastávke Lafranconi.

Údržbár zasvieti do kúta a chystá si francúzsky kľúč.

Andrej si sadá na voľné sedadlo.

Údržbár pocíti zvláštny zápach. Z iného sveta jest ten zápach.

Andrej vyťahuje spod kabátu MP3 prehrávač.

Údržbára čosi odhadzuje. Prudký náraz do kotla. Ľavé rameno vykĺbené. Z čela tečie krv.

Andrej hľadá v zozname nejakú pesničku.

Halogénka osvetľuje tenký kužeľovitý pás pred údržbárom. Ten ostal omámený, ale aj tak jeho reflexy zapracujú a francúzskym kľúčom udrie pred seba. Nie nadarmo.

Andrej našiel pesničku Far far away od Slade.

Údržbár lapá po dychu. Akási lepkavá hmota mu práve roztrhla hrudný kôš. Skúma jeho vnútornosti.

I've seen the yellow lights go down the Mississippi
I've seen the bridges of the world and they are for real
I've had a red light off-the-wrist without me even getting kissed
It still seems so unreal

I've seen the morning in the mountains of Alaska
I've seen the sunset in the East and in the West
I've sang the glory that was Rome And passed the ‚Hound Dog‘ singer's home

It still seems for the best
And I'm far, far a-way
With my head up in the clouds
And I'm far, far a-way
With my feet down in the crowds
Letting loose around the world
But the call of home is loud
Still as loud

I've seen the Paris lights from high upon Montmartre
And felt the silence hanging low in No Man's Land
And though those Spanish nights were fine It wasn't only from the wine
It still seems all in hand

And I'm far, far away, …

I´ve seen the yellow lights go down the Mississippi
The Grand Bahama Island stories carry on
And though those aligator smiles Stay in your memory for a while
There still seems more to come

And I'm far, far away, …

„Nasledujúca zastávka Vysoká.“ Zaznie z reproduktora električky číslo päť. Andrej ho však nepočuje. Ale cestovný poriadok MHD Bratislavy pozná naspamäť. Spolu s ním vystupuje ďalších šestnásť ľudí. Rozhliadne sa. Vypne MP3 prehrávač a vloží ho naspäť pod kabát. Po chvíli k nemu prichádza muž v podobnom, dlhom, čiernom kabáte. Zvítajú sa podaním rúk.

„Nazdar Andrej!“ privíta ho muž.

„Ahoj Adam! Jak sa darí?“ dali sa do kroku.

„Ale, poznáš to. Teraz bol vskutku kľud. Máš výbavu?“

„Toto by mala byť triviálna záležitosť. Podľa hlásení je to iba nejaká druhotná beštia, ktorá nevie čo sa deje,“ usmeje sa Andrej.

„To mi chceš povedať, že máš zase iba tie dve Beretty?!“ zarazí sa Adam.

Andrej ho pobúcha po chrbte, usmeje sa a pridá do kroku, nevediac proti čomu ide.

Zastanú uprostred obchodnej ulice pred jedným starým, vysokým, spoly opusteným domom. Na pohľad v dezolátnom stave. A nie len na pohľad.

Dom obídu bočnou uličkou. Vyšvihnú sa na plechový plot a preskočia ho. Potichu pristúpia k zadným dverám domu. Vyťahujú zbrane. Adam automatickú brokovnicu a Andrej svoje dve Beretty.

„Mám z toho zlý pocit,“ nahlas preglgne Adam.

„Je to iba rutinná záležitosť. Skúsime to presvedčiť, aby to odišlo samo naspäť do svojho sveta. A keď to nepôjde po dobrom, tak to odbachneme!“ obtiahne zbrane Andrej.

„Dobre,“ pokúsi sa Adam o úsmev.

Otvoria vŕzgajúce dvere. V chodbe je tma. Svieti iba akési slabé svetlo z nejakej izby. Oči majú otvorené doširoka. Ich dych je zrýchlený a v hlave pociťujú príjemný príval adrenalínu z neznáma, ktorému čelia. Svaly sú pripravené zareagovať na každý jeden pohyb. Adam ľavou rukou vhodí do chodby svetlicu. Celá chodba sa zrazu rozžiari jasným svetlom. Našľapujú opatrne a kráčajú pomaly. Celá tá minúta sa zdá byť neuveriteľne dlhá.

Prichádzajú k dverám, odkiaľ vychádza slabé svetlo. Nad otvorenými dverami je nápis Kotolňa. Adam hodí dnu svetlicu a zakričí: „Kto si a čo tu pohľadávaš.?!“

Odpoveďou mu je iba zlovestné ticho. Každý z jednej strany obkľúčia dvere. Prvý dnu vchádza Adam. Napäto zviera brokovnicu v rukách. Oproti nemu sa čosi mihne! Čo to je? Cez svetlo svetlice čosi presakuje! Priamo na Adama! Ten vystrelí. Broky sa rozletia do miestnosti. Zaiste trafili aj To. Ale ono sa to svojimi dlhými drápmi zaryje do jeho hrudníka. Krv vytryskne až na chodbu. Adam nestihne ani zakričať. Jeho bezvládne telo letí k zemi. Andrej ostáva v šoku. Telo jeho kamaráta leží v krvi pred ním! A na ňom je to stvorenie! Trhá ho to na kusy a… A skúma!

Andrej cúva. Mobilizuje ochromené svalstvo a strieľa. Určite sa nejeden krát trafil! Prestalo to skúmať a skáče to po ňom! Dve – tri guľky menia smer skoku toho stvorenia. Andrej na nič nečaká. Uteká po schodoch hore! Na prvom poschodí delia schody od chodby mrežované dvere. Sú otvorené! Andrej nimi preskočí a zabúchava ich za sebou. Nečaká, uteká ďalej. Už nevládze. Na druhom medziposchodí naráža ľavým ramenom o stenu.. Ruka mu zmeravie. Upúšťa jednu zbraň! Nezastavuje sa, uteká ďalej. Počuje ako sa to stvorenie prebíja cez zabuchnuté mrežované dvere na prvom poschodí. Zastaví sa na chodbe. Schody ďalej nepokračujú! Na to nepomyslel! Uteká na koniec chodby a tam zahne do otvorených dverí. Je to prázdny byt. Zahne do ďalších prázdnych dverí a ocitne sa v kúpeľni. Sadne si na vaňu a oprie sa o stenu.

Potom

Kam teraz? Adrenalín sa mu pomaly zvyšuje. Blíži sa to! To bezmenné pradávne stvorenie, ktorého meno by snáď mohli poznať iba v tom najhlbšom pekle. Andrej pevne zviera zbraň. Skontroluje zásobník. Už iba šesť nábojov. V zásobníku päť a jeden v hlavni pištole. Do riti! To nemôže prežiť! Od nervozity sa mu trasú ruky. V kútiku oka zbadá okno na konci chodby.

Neváha.

Zhlboka sa nadýchne. Zadrží dych. Rozuteká sa k oknu.

Adrenalín mu celkom napol svalstvo.

V hlave mu znie Lady in Black od Uriah Heep.

She came to me one morning, one lonely Sunday morning,
her long hair flowing in the mid-winter wind.

Dve rany do okna.

I know not how she found me, for in darkness I was walking,
and destruction lay around me from a fight I could not win.

Ešte než dopadne druhá prázdna nábojnica na zem, otáča sa ku schodom.

She asked me name my foe then. I said the need within some men
to fight and kill their brothers without thought of men or god.

Tri rany do priestoru schodov. Netrafil ani jednou. Nezastavuje sa. Uteká ďalej.

And I begged her give me horses to trample down my enemies,
so eager was my passion to devour this waste of life.

Tri kroky od vystreleného okna. Cíti ako sa všetko spomaľuje.

But she would not think of battle that reduces men to animals,
so easy to begin and yet impossible to end.

Počuje zvuky toho za sebou. Počuje svoj spomalený dych. Srdce mu pracuje na 125 percent. Jedna chlopňa strieda druhú v mihu stotiny! Adrenalín mu zahltil hlavu a končatiny. Necíti žiadnu fyzickú bolesť.

For she the mother of all men had counciled me so wisely that
I feared to walk alone again and asked if she would stay.

Dva kroky od okna. Čas sa zastavil! Uvedomuje si seba a to za sebou. Stihne to? – jediná vec na čo myslí.

„Oh lady lend your hand,“ I cried, „Oh let me rest here at your side.“
„Have faith and trust in me,“ she said and filled my heart with life.

Krok od okna. Všetku váhu prenáša na pravú nohu. Na tvári má adrenalínom navreté žily. Odráža sa. Chrupot v kolene. Čas nikdy tak pomaly neplynul. V chrbte pocíti drápy!

There is no strength in numbers. I've no such misconceptions.
But when you need me be assured I won't be far away.

„Áááááááááááá­áááááááá!!!“

Thus having spoke she turned away and though I found no words to say
I stood and watched until I saw her black cloak disappear.

Len čo sa odrazí, vo vzduchu sa zvrtne. Jeho zaslepený zrak. Jeho zrak uzrie iba oči. Oči toho bezmenného stvorenia. Tak nenásytné. Tak kruté. Tak mŕtve!

Vystrelí.

Než nábojnica vyletí z pištole, než guľka trafí svoj cieľ, už je napoly z okna von.

My labor is no easier, but now I know I'm not alone.
I find new heart each time I think upon that windy day.
And if one day she comes to you drink deeply from her words so wise.
Take courage from her as your prize and say hello for me.

Zrazu sa čas vráti do normálu. Adrenalín ustúpi. Andrej preletí oknom. Chrbtom dopadne na strechu vedľajšej budovy. Po šikmej streche sa jeho omráčené telo začne kĺzať dolu.

Náraz! Slabo zaskučal.

Zastavil ho komín.

Druhý deň v novinách:
Na Obchodnej ulici v Bratislave sa včera v noci strieľalo. Dvaja muži mŕtvi (údržbár a jeden neznámy muž). Zrejme bol ozbrojený a pokúsil sa o lúpež. Príčina smrti neznáma. Polícia všetko vyšetruje.

To čo novinári nevyčuchali:
Na druhom medziposchodí bola objavená Beretta ráže 9 mm. Na treťom poschodí bolo rozbité chodbové okno. Okolie okna bolo postriekané čiernym slizom…

---

Pavol Perička