OD ZUBÁRSKEHO DOKUMENTU K TITANICU
Áno, už aj náš web vám ponúka veľkú trilógiu. Táto sága z fundovaného pera (či skôr klávesnice) Adriána Žišku však nebude rozprávať o Temnom pánovi Sauronovi, ale o úplne inom chlapíkovi, ktorý však tiež sám seba pasoval na kráľa sveta. Správne, reč je o „Železnom Jimovi“ Cameronovi. V prvej časti sa dozviete niečo o ňom samotnom (a veru, sú tam aj chuťovky, ktoré v oficiálnych biografiách nájdete len zriedka), v ďalších dvoch pokračovaniach sa podrobne pozrieme na jeho filmy (samozrejme z pohľadu sci-fi fanúšika), ale hlavne sa dočítate o všetkom, čo ste v kinách vidieť nemohli – teda o DVD verziách Cameronových najlepších kusov. Neváhajte, informácie typu „Ripleyovej dcéra“ a „Terminátorov úsmev“ skutočne stoja za to. (Ďuro Červenák)
James Cameron sa narodil 16.8.1954 v meste Kapuskasing pri Ontáriu v Kanade, takže detstvo mu spestrovalo dunenie neďalekých Niagarských vodopádov. V roku 1971 ako 17-ročný odišiel študovať do Kalifornie na Fullerton University vedný odor fyzika. Ako väčšina študentov si na školu musel privyrábať. Vystriedal niekoľko zamestnaní ako napr. mechanik a neskoršie vodič kamiónu. Vzhľadom na to, že jeho snom od malička bolo zamestnať sa vo filmovom priemysle, bola jeho inklinácia k „Mestu Anjelov“ viac než pochopiteľná. Prvé chechtáčiky na film získal v roku 1978 od konzorcia zubných lekárov, a to na produkovanie a natočenie krátkeho dokumentárneho (35mm) filmu s prostredia dentálnych strojčekov. Predtým, než sa stal jedným z najuznávanejších súčasných režisérov, vystriedal viacero postov pri výrobe filmov – od spoluautora scenárov, strihača a producenta až po supervíziu špeciálnych efektov.
Práve vyššie spomínané dokumentárne dielko so zubárskeho prostredia ho v roku 1980 posunulo do produkčnej spoločnosti Rogera Cormana – New World Pictures. Tu začal pracovať ako natierač kulís a rekvizít na filme Battle Beyond the Stars. Už počas nakrúcania tohto filmu sa postupne vyšplhal na pozíciu umeleckého vedúceho (art director). Zároveň sa v ňom vykryštalizovala záľuba k réžii. A keďže sebavedomie a dravosť mu nikdy nechýbali, tak v ďalšom Cormanovom projekte Galaxy of Terror už zastával pozíciu 2. režiséra. I keď sa jednalo iba o béčkové filmy, Cameronovi priniesli nezaplatiteľné skúsenosti.
V roku 1982, keď v Ríme dokončoval svoj prvý režisérsky počin, krvavý horor Piranha II, dostal silné horúčky. Niekoľko dní preležal úplne opustený v hotelovej izbe. A práve počas jednej horúčkovitej noci mu v mysli vyvstala krátka vízia o neľudskej príšere – androidovi, ktorý sa dvíha z plameňov. Cameron bol touto krátkou vidinou tak očarený, že ju začal ďalej rozpracovávať až do podoby stručného scenára o robotovi – zabijakovi, ktorý prichádza z budúcnosti do súčasnosti zavraždiť istú ženu, ktorej nenarodené dieťa by mohlo byť potencionálnou hrozbou kyborgovej budúcnosti. Tohto kyborga nazval TERMINÁTOR. Avšak trvalo celé dva roky, kým mu bolo umožnené zrealizovať svoju víziu. Námaha a dlhé, úmorné čakanie na bubáčiky od producentov sa ale vyplatili. Film, spočiatku jednoznačne radený do kategórie nízkorozpočtových B – filmov (výroba stála 6 miliónov dolárov), sa stal jedným z najúspešnejších titulov roka 1984. Náklady sa producentom mnohonásobne vrátili (film zarobil celosvetovo v kinách cca 80 mil. doláčov), z Arnieho sa stala superstar a na samotného Camerona sa začalo pozerať ako na novú režisérsku nádej pre akčné sci-fi filmy.
Ešte počas prípravných prác na Termošovi napísal Cameron prvé verzie scenára k dvom filmom, ktoré sa neskôr obidva stali megahitmi. Prvý z nich bol Rambo II – Prvá krv a ten druhý Votrelci (Aliens). Scenár k druhému filmu bol jeho srdcovou záležitosťou, takže keď mu producenti po úspechu Terminátora ponúkli réžiu tohto filmu, s nadšením ponuku prijal. Natáčalo sa v roku 1985 v Anglicku a premiéru mal film o rok neskôr v lete. Pre Camerona boli Votrelci jednoznačne ďalšia trefa do čierneho. Film bol nominovaný na Oscara až v 7 kategóriách (jedna z nominácií bola dokonca pre Sigourney Weaverovú v kategórii najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe). Film nakoniec získal pozlátené sošky v dvoch kategóriách – najlepšie vizuálne a zvukové efekty. Spokojní boli aj producenti, pretože film zarobil v kinách po celom svete vyše 180 miliónov dolárov. Úspech filmu dokonca katapultoval Camerona do pozície najlepšieho režiséra roku 1986, udeľovanej Národnou asociáciou majiteľov kín (NATO).
Po megaúspechu Votrelcov a krátkej tvorivej pauze sa Cameron ako scenárista a režisér pustil do ďalšieho projektu. Išlo o veľké podmorské sci–fi dobrodružstvo pod názvom Priepasť (Abyss, 1989). Film sa nakrúcal celých 18-mesiacov a bol výsledkom nadľudskej práce všetkých zúčastnených – nevynímajúc hercov, ktorí natáčali dennodenne 10-hodín pod vodou. Námaha sa ale znova vyplatila. Film bol nominovaný v 4 kategóriách na Oscara a vyhral v kategórii vizuálnych efektov. A bubáky sa tiež nahrnuli v celkom slušnej výške, hoci celosvetové tržby 120 miliónov dolárov radia Priepasť medzi najmenej rentabilné Cameronove filmy. Film bol unikátny najmä z hľadiska vizuálnych efektov – prvýkrát bola totiž vo väčšej miere použitá pri výrobe trikov počítačová animácia (známa scéna morfovania ľudskej tváre z vody).
Po Priepasti si Cameron znova ako režisér dal krátku pauzu, ale nezaháľal ako scenárista. Spolu so svojou manželkou Katherin Bigelowovou napísali podľa originálnej predlohy od Petera Hiffa scenár k filmu Point Break (Bod zlomu), ktorý sa tiež tešil u divákov veľkej obľube. Cameron sa podieľal na výrobe filmu aj ako výkonný producent. V tej dobe dokončil aj scenár pre dlho očakávané pokračovanie svojho prvého veľkého hitu – TERMINATOR 2 – JUDGEMENT DAY. Cameron do tohto filmu okrem svojho scenáristického talentu vložil aj celú svoju producentskú, ale hlavne režisérsku dušu.
Film sa dostal na plátna kín v lete 1991 a spôsobil doslova na celom svete horúčku zvanú „T2“. Stal sa jednoznačne najúspešnejším filmom roka (celosvetové tržby v kinách cez 510 mil. USD) ale čo je hlavné, bol a navždy zostane priekopníkom v kategórii vizuálnych efektov s použitím počítačovej animácie. Diváci odchádzali z kina so spadnutými čeľusťami od úžasu na tým, čo dovtedy ešte nikto nevidel. Film bol nominovaný na Oscara v 6 kategóriách a vyhral v štyroch – masky, zvuk, vizuálne efekty a strih zvukových efektov.
Už počas realizácie T2 Cameron založil vlastnú produkčnú spoločnosť Lightstorm Entertainment. Svoje aktivity v oblasti filmu potom ďalej ešte rozšíril v roku 1993 založením spoločnosti DIGITAL DOMAIN na výrobu vizuálnych efektov (jedným zo spoluzakladateľov bol aj dlhoročný Cameronov priateľ a tvorca terminátorského „looku“ – Stan Winston). Prvým Cameronovým filmom, ktorý mal ukázať silu a tvorivosť mágov ilúzie z Digital Domain bola akčná komédia Pravdivé lži (True Lies). I keď film mal slušný divácky ohlas (do dnešných dní celosvetovo okolo 360 mil. USD) pravdou je, že vizuálne efekty patria k slabším stránkam celého filmu.
To sa ale úplne zmenilo pri nasledujúcich dvoch filmoch. Najprv Digital Domain zrealizovali nádhernú vizuálnu predstavu Bessonovho zmyslu života v uchvacujúcom Piatom elemente. Druhým filmom potom je doteraz najväčší Cameronov úspech. Film, ktorému venoval viac ako tri roky života. Film, ktorého konto zdobia takmer všetky želateľné NAJ v továrni na sny. Sú to:
- Najziskovejší film všetkých čias (1,8 miliardy dolárov celosvetovo v kinách)
- Najnákladnejší film všetkých čias (celková suma sa údajne tesne priblížila k neuveriteľným 300 mil. USD)
- Film, ktorý získal najviac nominácií na Oscara (14)
- Film, ktorý vyhral najviac Oscarov (11, vrátane réžie pre Camerona)
Ako všetci správne viete, tento romanticko-akčno-historicko-tragicko- dobrodružný slaďák, odohrávajúci sa na pozadí najväčšej námornej katastrofy, sa volá TITANIC.
Pri preberaní Oscara za réžiu tohto filmu sa Cameron v duchu pokriku hlavného hrdinu vyhlásil za „kráľa sveta“. Či ním naozaj je (aspoň v tej filmovej oblasti), to už je vec názoru. Isté je však to, že do histórie filmu sa zapísal nezmazateľnými hieroglyfami a to ešte ani zďaleka neplánuje skončiť. Má tesne pred päťdesiatkou a určite nás ešte niečím prekvapí. Najnovšie sa šušká o tom, že by mal ako jediný spomedzi režisérov druhýkrát zasadnúť do režisérskeho kresla s nápisom Votrelec, časť 5. Nuž, nechajme sa prekvapiť…  Michal Jedinák