 |
Reportáž z pohľadu zahraničného účastníka.
Bolo tam fajn. A to by mohlo v podstate stačiť aj ako reportáž z conu, aj ako jeho recenzia. Niektorí by sa predsa len mohli opýtať, prečo bolo fajn, alebo sa všeobecne jednoducho neuspokojiť s takým tvrdením. Preto, vyhýbajúc sa prípadným reklamáciám, sa myšlienku pokúsim rozvinúť.
Do Bratislavy som prišiel v piatok ráno, v deň, v ktorý sa con začínal, len o pár hodín skôr. Prvá milá informácia bola správa o tom, že ubytovanie je na tom istom mieste, kde sa koná con. A že je to hotel, a nie napríklad poľnohospodrska škola. Jediný nedostatok bol v tom, že sa hotel nachádza na dosť vysunutých pozíciách a jediný autobus do centra išiel každú polhodinu.
Samotný con trval už skôr, ako sa začal. Od rána sa premietali filmy (okrem iných Pán Prsteňov, Equilibrium), ktoré som si predsa len odpustil, aby som mohol dospať cestu. Tú mi totiž z veľkej časti spríjemňovali robotníci, vracajúci sa z varšavskej demonštrácie. O osemnástej bolo slávnostné otvorenie, ktoré mi vyjasnilo, že mám do činenia s trochu inou kvalitou. Ak odhliadnem od krátkej scénky, kde vo vedľajšej úlohe vystúpil aj milostivo nám panujúci papá (hosťujúci akurát na Slovensku, tak ako ja), dojem urobila dynamická tanečná scéna v matrixovskej estetike, navyše s okumilým množstvom ešte okumilejších tanečníčok. Môj sprievodca, redaktor slovenskej Fantázie Martin Králik, mi už skôr vysvetlil s úsmevom: \"Takto sa u nás robia cony“. Zostalo mi iba zvesiť hlavu a zavrieť ústa.
Po oficiálnom otvorení sa začali tradičné cvičenia v skupinách. Nebudem sa špeciálne zameriavať na konkrétne body programu, lebo ich jednoducho bolo veľa. Ako sa ukázalo, ani naši južní bratia ešte nevymysleli spôsob, ako zorganizovať con tak, aby sa tri zaujímavé stretnutia neodohrávali v rovnakom čase. Ináč však organizácia vzbudzovala obdiv. Nakoniec, stala sa ťažko vysvetliteľná vec, že počas celej akcie boli organizátori takmer neviditeľní. A čo bolo ešte zaujímavšie, asi nikto necítil potrebu obracať sa na nich s čímkoľvek. Všetko akosi jednoducho… fungovalo…
Ako som už spomenul, program akcie bol veľmi bohatý. Treba spomenúť, že tento najväčší slovenský con zhromaždil v minulom roku okolo poldruhej tisícky návštevníkov.
Hlavným hosťom bol tentokrát Craig Parker, predstaviteľ Haldira v Pánovi prsteňov. Ako sa ukázalo, bola to absolútna trefa do čierneho. Parker, ktorý mal každý deň svoju show v hlavnej kinosále, sa ukázal ako dokonalý showman, komik a herec. Sršal energiou, humorom, aj pri zastaveniach na chodbách bol milý, sympatický a prekvapujúco kamarátsky. Prekvapujúco na hollywoodsku hviezdu, privezenú do \"akéhosi“ mesta v strednej Európe. V každom prípade možno smelo povedať, že tohtoročný Istrocon plynul pod znakom Haldira, ktorý sa nakoniec tiež dobre bavil – málokomu by sa totiž podarilo odolať čaru slovenskej slivovice.
Medzi ostatnými hosťami bolo veľa znamenitých osôb, hlavne z fantastického svetíka Slovenska a Čiech. Boli tu spisovatelia, hudobníci, maliari či mimoriadne oddaní fani a tvorcovia slovenského a českého fandomu. S niekoľkými z nich sa mi podarilo porozprávať. Hlavne so spisovateľmi, ktorí sa objavili a objavia na stránkach Fahrenheita. Popri tom som v sobotné dopoludnie mal možnosť jedno zo stretnutí viesť ja sám. Týkalo sa všeobecnej situácie poľskej fantastiky a musím priznať, že som bol milo prekvapený návštevnosťou. Predovšetkým z ohľadom na čas a práve prebiehajúce premietanie Dvoch veží. Podrobnejšie sa oplatí venovať hlavnej udalosti dňa – udeľovaniu cien. Tu ma čakalo ďalšie, veľmi milé prekvapenie. Hlavnú cenu slovenského fandomu – Istron, ako aj cenu udeľovanú redakciou Fantázie (Raketa), získal Ďuro Červenák, ktorého sme už publikovali na stránkach Fahrenheita. Navyše, v minulom čísle publikovaná poviedka \"Z posvätnej vody zrodená“ bolo ocenená Istronom ako najlepšia poviedka minulého roka. V kategórii Najlepšia slovenská knižka zvíťazila tiež známa z Fahrenheita Alexandra Pavelková. Medzi ocenenými nechýbal ani náš krajan – prekvapenie sa nekoná – Andrzej Sapkowski. Získal Istron za najlepšiu zbierku poviedok.
Toľko o programe. Keď to mám zhrnúť, z ktorejkoľvek strany sa naň pozriem, bol tohtoročný Istrocon veľmi vydarenou akcoiou. Výborne zorganizovanou, atraktívnou, zaujímavou. Výrazne vidieť, akej veľkej popularite sa teší fantastika na Slovensku a v Čechách. Svedčí o tom fakt, že pri oveľa nižšom počte obyvateľov sú tam náklady kníh porovnateľné s našimi. Vidieť tiež neustávajúci záujem o poľskú fantastiku, aj keď ponuka našich južných susedov sa zdá byť nemenej atraktívna. Môže sa bohužiaľ stať, že Istrocon 2004 už nebude, pretože akcia tejto veľkosti začína už trochu prerastať organizačné možnosti ľudí, ktorí sa ním doteraz zaoberali. Bola by to veľká škoda, pretože to je con, ktorý by aj nám mohol slúžiť za vzor.
Konrad Baňkowski – Redaktor internetového časopisu Fahrenheit. V roku 2000 ukončil Fakultu slavistiky na Varšavskej univerzite. Občas píše, ale rovnako rád prekladá. Pre Fahrenheit už prekladal poviedky Neffa, Žambocha a Mosteckého.
Preklad: Martin Králik