Istrocon a Comics salón ako jeden dračí ninja

Fantastická veselosť bez veľkých stresov

Istrocon a Comics salón ako jeden dračí ninja

Bolo by zbytočné písať samostatné články o Istrocone 2010 a o Comics salóne 2010, pretože tieto festivaly, ktoré sa uskutočnili 17. – 19. 9. 2010, sa nepotrebovali o seba opierať. Prelínali sa, a to takmer dokonale. Kým festivaly už niekoľko rokov zastrešuje budova Istropolisu, jej priestory plnili davy od trojmesačných drobcov až po Štefana Konkola. Napriek už štandardnému predvádzaniu kostýmov tesne pod oficiálnym ukončením stehien a takmer profesionálne dramatickému mejkapu, bolo cítiť príjemnú sladkasto-kyselkavú stuchlinu bývalých SUZA-ckych festivalov, ktoré sa po vyrastení šikmáčskej generácie veľmi pravdepodobne vrátia do svojich fantastických koľají. Toto známe prostredie tvorili najmä tváre, ktoré nevyvolávali len emo povzdychy, ale najmä spomienky a transformáciu tiel spojenú s vekom.

Festivaly sa paralelne odohrávali na dvoch podlažiach, kde boli sprístupnené dostatočne veľké miestnosti – aby pohltili tisícky návštevníkov – s mobilnou klimatizáciou, niekde s plátnom, niekde s baliacim papierom na stene, keďže prednášky už nestačí iba počuť. Väčšina programu bola priemerne okupovaná, rovnako ako samotné kino, kde sa premietali tohoročné „trháky“. Sama som si pozrela štyri tituly a zakaždým som odchádzala z kina s rovnakým pocitom, že tento rok filmu akosi nepraje. Napriek tomu som bola výsostne spokojná, pretože som si aj po začatí predstavení mohla po rokoch na schodoch alebo niečích kolenách slobodne zvoliť, v ktorom rade sedadiel chcem sedieť. Účinkujúci sa tentokrát pohybovali aj v otvorených spoločenských priestoroch, ktoré poskytovali migrujúcim hosťom príjemné zastávky s možnosťou oddychu aj v polohe ležmo.

Organizátori sa celkovo postarali o bohatý program a aj účinkujúcich, ktorých každým rokom ubúda bez ovplyvňovania demografickej krivky. Cezpoľní hostia sa mohli ubytovať obďaleč Istropolisu, kam sa mohli dostať taxíkom (200 metrov za 4 €) alebo peši. Keďže v Istropolise bol kamenný bar z technických či iných príčin dlhodobo zatvorený, snažil sa ho zastúpiť stánok s čapovaným pivom, predraženým fernetom a tvrdými mexickými krekrami. Našťastie chutne varili vo všetkých okolitých krčmičkách a reštauráciách do skorých ranných hodín.

Prvýkrát som mala pocit, že aj vo veľkých priestoroch sa môže introvert cítiť intímne príjemne. A teraz niekoľko zaujímavostí v obrazoch:


Ďuro Červenák a pizza

Ďuro Červenák to s mexickými krekrami neriskoval a energeticky bohaté jedlo v blízkej krčmičke padlo vhod všetkým.


atrapa votrelca?

Veľmi príjemný kúsok emezáka na fotenie. Ani pri tom veľmi nehrýzol.


Dvaja

V čajovni sa okrem pitia poopičného Pueru odohrávali aj iné spoločenské činnosti. Pohľad na týchto zaľúbencov ma plne inšpiroval a hneď ako som prišla do hotela, som si sama schrupla v embryonálnej polohe.


Futbalistky

Smiech a radosť zo stolného futbalu týchto dvoch „športovkýň“ lákal najmä mužské publikum, ktoré sa zase radovalo pri pohľade na ne.


všade plyšiaci

Jedným z najpredávanejších artiklov boli plyšiaci. Stáli takmer rovnako ako živé zvieratá, preto som len opáčila kvalitu a vrátila sa k svojim živým.


Fascinujúce účesy

Od organizátorov cez návštevníkov až po upratovaciu čatu mali všetci prítomní fascinujúce účesy. Čokoľvek by ste hľadali na svoje oživenie, na hlavách hostí by ste to určite našli a hneď v niekoľkých farbách.


Potvorky

Kto si zvieratko nekúpil, mohol sa s ním aspoň odfotiť.


Figúrka

Viete, ako sa volá táto figúrka?


Masky

Každý si vybral kostým podľa svojho gusta. Musím prezradiť, že falošná princezná Leia bola nefalšovane očarujúca aj bez vianočiek na hlave.


P9180123.JPG

Islamské ženy nosia veľmi podobný habit, ktorý sa nazýva hidžáb. Tvár zostáva nezahalená a mnohé ženy ho nosia ako znak svojej identity od 6. storočia n. l. Táto žena však pripomínala skôr Tunisanku, čiže starwarsáčku a budila dojem luxusu a exotiky.


Dreďák

„Podľa hinduistickej mytológie vzal boh Šíva váhu mocnej rieky Ganga do svojich kaderí a uväznil ju v nich. To doteraz zabraňuje sile rieky zničiť Zem a voda zároveň prináša očistu planéte. Prvá zmienka o dredoch siaha do starovekého Egypta, kde egyptský ľud i panovníci nosili dredy i dredové parochne, čoho dokladom sú reliéfy, sochy a iné artefakty. Germánske kmene, Vikingovia, Gréci, obyvatelia pobrežia Pacifiku a niekoľko asketických skupín vyznávajúcich rôzne majoritné náboženstvá nosili v tých časoch tiež na hlavách dredy.“ Všimnite si, že viacerí charakteroví záporáci vo fantasy filmoch majú práve dredy, aby zvýraznili svoju nezávislosť. Naživo sú takéto samorasty viac než úchvatné.


Krst knižky Ďura Červenáka

Ďuro Červenák čítal ukážku zo svojej novej slovenskej knižky Radhostov meč a Miloš Ferko mu do nej napísal výstižný doslov. Knižku nakoniec pokrstili samotní fanúšikovia, ktorí prišli v dobových kostýmoch, a ostatným civilom sa ušlo chutné pivo.


Vezmite si ma. Som zadarmo.

Ďuro sa po krste presunul pred stánok Brlohu, kde podpisoval fanúšikom knižky. Sadol si k stolíku, kde bola pôvodne škatuľa s knihami Štefana Huslicu. Odtiaľ pozostatok nápisu pred Ďurom.


Ťažkozbraniari

Viaceré zbrane účastníkov Cosplay boli vyrobené z kovových materiálov a nosiť ich na pleci alebo sa nimi tri dni zaháňať dalo podľa priamych výpovedí poriadne zabrať.


Warhammeráci

Aj pre nezainteresovaných do Warhammeru boli nachystané sivé figúrky z hry, ktoré si mohli záujemcovia namaľovať a zapojiť sa s nimi do súťaže. Sprievodca touto atrakciou bol nesmierne ochotný a aj v nedeľu poobede pokojne vysvetľoval pravidlá hry a históriu vývoja vzhľadu potkanov.


Tvárne vankúše

Tvárne vankúše okrúhleho alebo štvorcového tvaru vytvárali na druhom poschodí oddychové ostrovčeky, do ktorých sa mohli účastníci zvaliť a vychutnávať si tok interaktívnych divadiel. Vankúše, ako som si všimla, neraz poslúžili na druženie sa a vystretie chrbtice, keď váha zbraní bola neúnosná.


Petra Neomillnerová

Druhou hviezdou živiacou sa písaním bola Petra Neomillnerová, ktorá spolu s Františkou Vrbenskou povzbudzovala začínajúcich autorov najmä psychologickým radami a vtipne rozprávala o ťažkom spisovateľskom remesle. Po tejto prednáške nasledoval literárny workshop, kde sa porotcovia ceny Istroconu (Zuska Stožnická, Hromovlad, Miloš Ferko a Martin Králik) veľmi podrobne vyjadrovali ku každému zúčastnenému dielu a svojou červenou alebo modrou kritikou usmerňovali autorov v ďalšom písaní.


Paintboard

Obľuba paintboardu sa vytvorila už pri SUZA-ckych Istroconoch. V Istropolise sa paintboard rozpínal na medziposchodí a jeho kvalita i kvantita diel anonymných umelcov cyklicky priťahovala davy.


P9190151.JPG

S týmito svietiacimi zbraňami pripomínajúcimi mikrofón sme mohli nedávno vidieť Henku Galgóciovú. A už s nimi zápasia aj bežní smrteľníci.


Bubeník bez bubnov

Robiť reklamu elektronickým bubnom nebudem, ale uznajte, že ide o vynikajúci nápad, ktorý prinajmenšom vzruší búšiaceho človeka.


28. septembra 2010
Lucia Droppová