Istrocon'99 – nezabudnuteľný con v malebnom :)) meste na Dunaji. Verím, že utrpenie organizátorov stálo za to, ale výsledok bol super – celé conanie malo krásne chaotickú atmosféru nefalšovaného stretnutia homo scifiensis…
A tu sú momentky do albumu klubu Pegas, zachytené žiaľbohu len perom a slabnúcou pamäťou autora (foťák sa zabudol, sviniar). Aj tak však dúfam, že budú dostatočnou motiváciou pre prekonanie lenivosti a návštevu Istroconu 2000. Howgh!
Predohra:
Úžasné prostredie bývalého atómového krytu a kopa homo scifiensis.
Dostávam igelitku s darčekmi a v nej, čuduj sa svete, je fľaša piva a
obálka časopisu. No môže si človek priať viac??? Vrhám sa do davu a
snažím sa nasávať (atmosféru slovenského conu).
Prvé zastavenie:
Otázka: Odpusť mi, pane, moju trúfalosť, ale ktorá mapa sa viac blíži
tvojej predstave Geraltovho sveta – tá poľská, alebo Komárkova, ktorá
vyšla v najnovšom vydaní Zaklínača???
Odpoveď: Na kurva ciebie mapa!
Áno, nejako tak začal môj rozhovor (v rámci diskusie) s Majstrom, Andrzejom Sapkowskim, vo vlastnej, meter šesťdesiatpäť vysokej osobe. Vyjasnil mi moje predstavy o živote a spisovateľskom remesle. Vysvetlil mi, že mapa mi je na… ehm, ehm, na nič. Dôležitá je interakcia postáv – ako žijú, milujú sa a nenávidia, šukajú a zabíjajú; ostatné je somarina – on si v živote netvoril obrazy svojich hrdinov, resp. nedajbože obrazy krajiny. Komárkova mapa ho potešila, ale akonáhle zistil, že je ňou obmedzovaný, presunul dej mimo ňu, na juh, za Jarugu (Yarru) a pohorie Amell. Tak.
V ďalšom rozhovore ma však Majster Sapkowski poriadne sklamal. Pani
jazera/Jazerná pani je skutočne posledným príbehom zo sveta Ciri, Geralta a
Yennefer. Pán spisovateľ je týmto cyklom unavený a ako sa vyjadril – ten
skurvysyn Geralt mu poriadne lezie na nervy. A na otázku, za koľko by bol
ochotný písať ďalej tento cyklus, odpovedal rázne – a co ja kurva???
Tak. Načrtol však aspoň ďalšiu líniu, ktorou sa bude uberať kurzor
v jeho textovom editore – mali by to byť podobné postmodernistické diela
ako La Maladie – tentoraz na motívy legendy o Tezeusovi a Ariadne a
niekoľkých Chetitských povestí. Tož, ako by povedal Yarpen Zigrin, držme
mu palce ogarovi!
Druhé zastavenie:
Výstava obrazov v generátorovni = úžasná atmosféra. Miesnosť je na
60 percent vyplnená prastarým generátorom, takže to v nej vyzerá ako
v ponorke zo starých verneoviek. Masívne stĺpy podopierajú strop, sú
vkusne ovešané obrazmi a oko scifistu sa zahaľuje slzami dojatia. Výber
z diel Martiny Pilcerovej, Juraja „Mad“ Maxona, Pavla Martinického a Jura
Molčáka je super. Citujúc klasika Buttheada: „Cool!“
Tretie zastavenie:
Prednášky Františky Vrbenskej – čosi fantastické, priam monumentálne.
Prvá sa odohrávala v už spomínanej generátorovni, čo jej dalo zvláštnu
atmosféru (okrem iného aj chladu, v generátorovni sa nekúrilo). Predmetom
prednášky boli mýty jednotlivých národov a p. Vrbenská sa s rovnakou
ľahkosťou pohybovala medzi príbehmi Indiánov Severnej Ameriky, Krovákov,
Slovanov, či Laponcov. Klobúk dolu. To však ešte nič nebolo proti jej
druhej prednáške, kde sme jej nahrali na smeč a pustila sa do príbehov
Opičieho kráľa. Po poldruhej hodine sme len s vytreštenými očami
sledovali, ako sa pomaly prebíja životom jednej z najopisovaneších postáv
starej Číny. Keby nezačali premietať svoje intelektuálske dielko Rigor
Mortis, snáď by bola pokračovala až do konca Istroconu (ešte 16 hodín)…
Tomu sa povie „umluvit někoho k smrti“.
Štvrté zastavenie:
I was a teenage intelectual, čili Byl jsem mladistvým intelektuálem.
Nezabudnuteľný film. Súboj konzumenta hongkongských akčných filmov so
slizkými inťošmi nemal chybu – aj keby som mal hneď v tej chvíli
padnúť na zem mŕtvy, môj život nebol márny :)) Keď som videl, ako hlavný
hrdina tasí diaľkové ovládanie a la Luke Skywalker svetelný meč a pri
pohľade na praskajúcu hlavu hlavného záporáka pod úderom dunivých basov
„hudby“ Michala Davida, môj život bol na vrchole. Megacoooooool! Thanks
forever, Rigor Mortis! P.S.: Aj za zostrih: Mých deset nejoblíbenejších
filmových smrtí…
Epilóg:
Ešte som si spomenul na fantastickú burzu kníh, kde sa prejavila moja
intelektuálska osobnosť, potom na tombolu, na ktorú som zanevrel hneď po
výhlásení výsledkov, na raňajky s Bridget Wilkinson a ešte na kopu iných
vecí, ktoré nepatria na verejnosť :) Skrátka, kto tam nebol,
má smolu…
AD REVIDENDUM 2000 Istrocon