 |
„May I ask you a few questions? They would be published in our magazine in the form of an interview.“ Tak to celé začalo. Prečítajte si o autorovi u nás pomerne neznámeho Prsteňa tmy, knihy, ktorá je aj nie je pokračovaním Pána prsteňov profesora Tolkiena. Zoznámte sa s Nikolajom Perumovom, narodeným v krajine neobmedzených možnosti, v súčasnosti profesionálnym fantasy spisovateľom žijúcim v Texase.
Kedy a kde ste sa narodili?
Narodil som sa v Petrohrade (kým to ešte bol Leningrad), v r. 1963 v rodine inžinierov a biológov. Moji rodičia a starí rodičia patrili medzi tzv. „ľudí dvora“ (Ľudia dvora = šľachta, pozn. prekladateľa). Moja stará mama (teraz má 100 rokov), bojovala proti boľševikom v radoch bielogvardejcov počas Občianskej vojny 1918 – 1921, a prežila len zázrakom – cez temnú dobu Stalinovho útlaku.
Kde ste študovali?
Promoval som na leningradskom Polytechnickom inštitute (teraz St. Petersburgská Technická univerzita), Fakulta Mechaniky a fyziky, Oddelenie biofyziky s diplomom „Master of science“. (Zhruba ekvivalent nášho C.Sc. Pozn. prekladateľa)
Kde žijete teraz?
Dallas, TX, U.S.A.
Slúžili ste v sovietskej armáde?
Tak, ako všetci ostatní, áno.
Čo si myslíte o sovietskej okupácii Československa v 1968?
Sovietskí vodcovia boli tupí, to je isté. Vybrali si ten najhorší spôsob, ako udržať „spojenca v rade“ – ak mám hovoriť jazykom geopolitiky a dávno mŕtvej globálnej konfrontácie. A samozrejme, ako všetci Rusi, ktorí (ako národ) utrpeli najťažšie straty počas komunistického režimu (desiatky milónov zavraždených, prinútených utiecť z vlasti, atď.) smútim a modlím sa za všetkých nevinných Slovákov a Čechov, ktorí prišli o život v tých dňoch roku 1968. A tiež za mojich rodákov, podvedených a zmanipulovaných vládou, a viazaných prísahou, ktorí vykonali ten šialený rozkaz. Dúfam, že tento krvavý list našej histórie bude obrátený – navždy. Jedným dychom chcem zdôrazniť, že na rozdiel od toho, ako privítali nacistickú inváziu v Nemecku v 1939, veľká väčšina ruských ľudí nepodporovala inváziu Československa. Mali by sme sa sústrediť na svetlejšie miesta v našej histórii, aj keď pritom nezabúdať na temné udalosti. Nedovoľme im však obracať naše mysle k hnevu a nenávisti. Sovietsky zväz je dávno mŕtvy, tých čo ho podporovali je málo a vymierajú. Slovenská republika je nezávislý a rešpektovaný člen medzinárodnej komunity. Toto zlo zmizlo – navždy.
Čo si myslíte o úpadku a rozpade Sovietskeho zväzu?
Nuž, myslím, že možno pre Európu to bolo oslobodenie od strachu (Západná Európa) a od vynúteného a nechceného spôsobu života pod politikou útlaku(Východná Európa). Je to vždy dobré, keď ľudia a národy môžu žiť podľa vlastných ideálov a vládnuť sami sebe. Som rád, keď ma vítajú v Poľsku, Slovensku, Českej republike, Maďarsku, Bulharsku – a nepreklínajú ma ako „okupanta“.
Ale pre moju krajinu je rozpad Sovietskeho zväzu tou najväčšou tragédiou, ktorá sa kedy stala: Ruský národ sa stal najrozprášenejším národom sveta. 30 milónov Rusov sa ocitlo v novoutvorených štátoch, kde ich často diskriminujú a urážajú. V sérii „neznámych malých vojen“ na obvode post-sovietskeho priestoru viac ako pol milióna ľudí prišlo o život a milióny sa stali utečencami (Moldova vs Pridnestrovie, Abchazia vs Gruzínsko, Severná Osetia vs Ingušsko, Južná Osetia vs Gruzínsko, Arménsko vs Azerbejdžan, občianska vojna v Tadžikistane, krvavé povstanie v Čečensku, ku ktorému by tiež nebolo došlo bez pádu Sovietskeho zväzu). Kolaps ekonomiky, chudoba, hlad, neznesiteľné vzplanutia kriminality, strata morálnych a náboženských hodnôt – tieto sú tiež priamymi dôsledkami rozpadu Sovietského zväzu. Väčšina Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, väčšina jednoduchých ľudí má teraz oveľa ťažší život, ako počas sovietskej éry.
Hovorí sa, že žiadna cena nie je privysoká za slobodu; ale keď sa teraz dívam na svoju vlasť, so smútkom a bolesťou v srdci, nie som si istý, či je to pravda. Samozrejme, komunistický režim musel byť odstránený; ale cena sa pre môj národ zdá neznesiteľná.
Čo si myslíte o terajšej situácii v Afganistane?
Môžem len potriasť hlavou – slepá viera Spojených štátov v letecké údery nedosiahne nič v tej krajine. A to, ako americké veliteľstvo chce bojovať túto vojnu: „žiadne straty na našej strane; žiadna masívna invázia pozemných vojsk“ môže viesť len do slepej uličky. Mnohí moji priatelia, velitelia, atď. boli v Afganistane – aby sa potlačili teroristické aktivity, treba mať pevnú kontrolu nad celým územím a toto sa nedá dosiahnuť iba leteckými údermi a príležitostným útokom špeciálnych jednotiek. Viem si predstaviť ozajstnú medzinárodnú koalíciu – USA, všetky európske krajiny, Čína – ktorá by (pod vedením OSN) prevzala skutočnú medzinárodnú kontrolu nad Afganistanom. Vytvorila by tam dočasnú vládu, spálila by všetky polia produkujúce narkotiká a poskytla by širokú medzinárodnú ekonomickú pomoc, ako „Marshallov plán“ po 2. svetovej vojne. To by bolo skutočné zničenie teroristických sietí. Ale, na nešťastie, ja nie som prezident Bush (úsmev).
Aká budúcnosť, podľa Vás, čaká na Rusko?
Obávam sa, že budúcnosť hrozná a neúprosná. Počet obyvateľov klesá – Rusko stráca približne 1 milión ľudí každý rok. Vysoké ceny nafty sa do nekonečna neudržia a ešte stále sa nespravili skutočné ekonomické reformy. Nevedie sa ozajstný boj proti kriminalite a korupcii, proti praniu špinavých peňazí, obchodu s drogami, otroctvu, prostitúcii, atď. Predávanie ruských prírodných bohatstiev načas pomôže , ale bez toho, aby sa vyvinul moderný priemysel, budúcnosť bude plná problémov. Najväčším z nich nie je len totálna korupcia, ale tiež totálna neúcta k zákonu a neodolateľná túžba „to hit and run“, čo znamená mať obrovské, rýchle zisky, bez väčšej námahy – toto môže viesť len na zločinecké chodníčky. Sloboda bez obmedzení môže byť ešte ničivejšia pre morálku ľudí ako najkrutejšia tyrania.
Kedy ste čítali knihy pána Tolkiena?
Knihy JRRT sa mi po prvý raz dostali do rúk v polovici sedemdesiatych rokov. Išlo o ruský preklad Hobbita. Bolo to pre mňa niečo celkom nové. Niečo, čo by som rád nazval „mojim vlastným“. Potom, v r. 1982 vyšlo Spoločenstvo prsteňa. Čítal som to a bol som úplne uchvátený jeho rozsahom, veľkosťou, tou zvláštnou atmosférou – nie rozprávky, ale sveta. Sveta čistoty – dokonca čistého zla.
Boli tieto knihy voľne dostupné v Sovietskom zväze?
Žiadne zaujímavé knihy NEBOLI voľne dostupné v Sovietskom zväze. Dali sa nájsť len na čiernom trhu, za desaťnásobnú cenu. Publikovanie LOTRa bolo zakázané v r.1983. Povráva sa, že k tomu došlo, lebo prezident Reagan po tragédii juhokórejského lietadla nazval Sovietsky zväz „Krajinou tmy“ a „Mordorom“. (Sovietska stíhačka zostrelila vtedy kórejské dopravné lietadlo, zahynuli pri tom stovky cestujúcich. Pozn. prekl.) Prvý úplný ruský preklad LOTRa sa zjavil len v r. 1989. Mne sa pošťastilo kúpiť LOTRa v angličtine. Preložil som ho do ruštiny v r. 1983–1985.
Máte rád sci-fi všeobecne, alebo len tolkieniády?
Páčia sa mi rôzne druhy fantasy a uprednostňujem ich pred „hard Sci-Fi“. Obzvlášť mám rád „temnú fantasy“ Moorcocka a a Cooka, ako aj „intelektuálnu fantasy“ od Zelazneho. Čistá sci-fi a space opery sú rozhodne nie pre mňa.
Ktorú knihu ste napísali ako prvú?
Bol to „Prsteň temnoty“, ktorý som napísal v rokoch 1985 – 1991.
Koľko kníh ste napísali?
- The Ring of the Darkness (Prsteň temnoty)
- The Fall of the Gods (Pád bohov)
- Warrior of the Great Darkness (Bojovník veľkej temnoty)
- Land without Joy (Zem bez radosti)
- The allowed Wizardry (Povolené čarodejníctvo)
- Enemy Unknown (Neznámy nepriateľ)
- Diamond Sword, Wooden Sword (Diamantový meč, drevený meč)
- Birth of the Mage (Narodenie čarodeja)
- Wandering of the Mage (Putovanie čarodeja)
- Loneliness of the Mage (Čarodejova samota)
- Necromancer's Daughter (Nekromantova dcéra)
- Skull on the Sleeve (Lebka na rukáve)
Je svet „Prsteňa temnoty“ Tolkienovou Stredozemou, alebo je to
Váš vlastný svet?
Nazval by som to odrazom, alebo tieňom pôvodného sveta. Samozrejme tvory ako Zlatý drak Orlagur nemôžu byť v klasickej Tolkienovej Stredozemi.
Plánujete umiestniť ďalšie príbehy do tohto sveta?
Nie. Kniha je skončená. Musím preskúmať svoje vlastné svety.
Je pravda, že Prsteň tmy bol najpredávanejšou knihou
v Rusku?
Áno. Táto kniha sa ešte stále dotlačuje – skoro osem rokov po jej vydaní.
Budete pokračovať v písaní fantasy kníh?
Áno. To je moja práca. Mám mnohé plány v subžánroch fantasy, science-fantasy a alternatívna história.
Píšete aj iné druhy kníh?
Áno. Moja posledná kniha, „Lebka na rukáve“ bola, aj na moje vlastné prekvapenie, klasická, čistá sci-fi.
Čítal som o knihe „Armageddon in Russia“, ktorú píšete
s americkým spoluautorom. Môžete nám povedať o tejto knihe
trochu viac?
Volá sa „Armageddon“. Je písaná po anglicky v spolupráci s Allanom Coleom (spoluautor série „Sten“). Anglická verzia nebola publikovaná, ruská vyšla pred rokom.
Ktorých ruských autorov máte rád? A ktorých amerických?
Michal Bulgakov, Nikolaj Gumilev, Anna Achmatová, Alexander Solženicyn. Čo sa týka amerických… neviem. Páči sa mi klasická anglická poézia: Pope, Keats, Shelley.
Navštívíli ste Československo? A Slovensko? Ak áno, aké boli
vaše dojmy?
Nie, nikdy som nenavštívil Vašu krajinu, ale mnohí moji priatelia u vás boli – za vízového režimu. Priniesli si príjemné spomienky. Rád by som ich mal raz aj ja.
Navštívili by ste Slovensko, povedzme v čase nášho Istroconu
(náš najväčší „con“, ktorý je raz za rok, v septembri, v našom
hlavnom meste, v Bratislave)?
Iste! Veľmi rád by som sa na ňom zúčastnil.
Za e-mailový rozhovor ďakuje,