Mnohí z vás už možno počuli o tom, že okrem Nobelových cien existujú aj tzv. Ig Nobelove ceny. Chcem vopred upozorniť, že nejde o výsmešný typ ceny na spôsob Zlatej maliny alebo pod. Mnohé z ocenených výskumov boli uskutočnené vo všetkej vážnosti, aj ked ich výsledok či prínos sa môže javiť prinajmenšom diskutabilný. Čo sú teda Ig Nobelove ceny, ktoré sa v desiatich rôznych – a striktne nedefinovaných – oblastiach udeľujú už vyše desať rokov?
Kritériá výberu na udeľovanie týchto cien sú v podstate veľmi jednoduché: ceny sa udeľujú za práce alebo diela, ktoré nemožno alebo nemali by sa opakovať. Keď si toto zdôvodnenie prečítame pozornejšie zistíme, že pri výbere nominácie na Ig Nobelovu cenu sa vlastne vôbec nehľadí na to, či práca (dielo, čin) je takpovediac dobrá alebo zlá. To je však v rozpore s tým, že ľudia vo všeobecnosti veľmi radi všetko klasifikujú a rozdeľujú na dobré a zlé. Väčšina cien sa pritom udeľuje za výnimočné, teda možno povedať tie najlepšie výkony či diela. Ig Nobelove ceny však nepatria do kategórie hodnotiacich cien. Tieto ceny jednoducho oceňujú zmätok, v ktorom väčšina z nás žije väčšinu života. V zmätku bežného života sa totiž to dobré a zlé ustavične premiešava a niekedy je skutočne veľmi ťažké od seba oddeliť „dobro“ a „zlo“ – napokon nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré a naopak. Navyše väčšina ľudí prežije život bez toho, aby dostala nejaké ocenenie za to, čo urobili. Preto sa udeľujú Ig Nobelove ceny. Ak takúto cenu dostanete, oznamuje sa tým každému, že čosi ste urobili. Vysvetliť, čo ste to vlastne urobili, môže byť pritom ťažké a niekedy sa to ani vôbec nedá vysvetliť. Takisto môže byť ťažké, ak nie celkom nemožné vysvetliť, či to, za čo ste cenu dostali, je alebo nie je prospešné. Jediným faktom je, že ste čosi urobili a za to ste dostali cenu – nech si to každý interpretuje ako chce. Približne polovica z desiatich každoročne udeľovaných Ig Nobelových cien je za diela, ktoré by väčšina ľudí pravdepodobne hodnotila pozitívne, druhú polovicu ocenených diel verejnosť vníma skôr negatívne. Každý si o ocenenom diele môže utvoriť vlastný úsudok, pretože nikto mu nevnucuje, či ide o vynikajúce alebo zatrateniahodné dielo. Preto môže byť Ig Nobelova cena svojím spôsobom veľmi užitočná pre toho, kto ju dostal. Dajme tomu, že ste urobili niečo alebo publikovali čosi, nad čím sa ľudia vo vašom okolí usmievajú. Keď za to dostanete Ig Nobelovu cenu, dozvie sa o tom viac ľudí, pričom niektorí sa začnú o vašu prácu zaujímať a možno sa im zapáči a ocenia ju. To sa stalo napríklad Robertovi Matthewsovi, ktorý dostal v roku 1996 Ig Nobelovu cenu za fyziku za to, že vysvetlil, prečo namastený krajec chleba spadne na zem (temer) vždy namastenou stranou dolu. Veľký ohlas mala aj práca Bolesť, pravdepodobne pociťovaná počas popravy rôznymi metódami, za ktorú dostal Harold Hillman v roku 1998 Ig Nobelovu cenu za mier, ale aj práca o výsledkoch vyšetrovania závislosti medzi výškou, dĺžkou penisu a veľkosťou nohy muža, za ktorú boli Jerald Bain a Kerry Siminoski v roku 1998 ocenení Ig Nobelovou cenou za štatistiku. Nie veľmi pozitívne však bola prijatá práca, za ktorú Shigeru Watanabe, Junko Sakamoto a Masumi Wakita dostali v roku 1995 Ig Nobelovu cenu za psychológiu. Táto trojica vedcov totiž dostala cenu za to, že vycvičili holuby tak, aby dokázali rozlišovať medzi Picassovými a Monetovými obrazmi. V tejto súvislosti treba spomenúť jeden dôležitý faktor. Rada, ktorá udeľuje Ig Nobelove ceny, sa riadi zásadou, ktorou sa dávno riadia (no, aspoň by sa mali) lekári: najdôležitejšie je neškodiť. Na svete je totiž veľa ľudí, ktorí si veľmi rýchlo robia úsudky a odsudzujú či dokonca trestajú iných. Ak sa takíto ľudia dostanú do pozície šéfov, môžu trestať alebo aspoň zosmiešňovať tých svojich podriadených, ktorí dostali Ig Nobelovu cenu. Preto rada udeľujúca ceny vždy predbežne konzultuje s potenciálnymi kandidátmi, či by im prípadné udelenie ceny nespôsobilo problémy v zamestnaní. Doteraz práve z tohto dôvodu neudelili cenu asi v šiestich prípadoch.
NEPRAVDEPODOBNÝ ALEBO SVOJRÁZNY VÝSKUM Ig Nobelove ceny udeľuje skupina približne päťdesiatich prominentných vedcov, lekárov a ďalších osobností z celého sveta (medzi nimi je aj niekoľko nositeľov skutočnej Nobelovej ceny), ktorá vydáva časopis Annals of Improbable Research (AIR). Už tento názov možno považovať svojím spôsobom za prefíkaný, pretože anglické slovo improbable má dva dosť odlišné významy – znamená buď nepravdepodobný, alebo svojrázny. Záleží teda na čitateľovi, ako si vysvetlí názov časopisu AIR, ktorý vychádza šesť ráz ročne, publikuje články o zvláštnom, originálnom a povedzme aj trochu vtipnom výskume, ktoré sa vyberajú z vyše 10 000 vedeckých, lekárskych a iných špecializovaných a odborných časopisov. Redakcia AIR tvrdí, že jej cieľom je, aby časopis bol zábavný a aby v čitateľoch evokoval otázku: Ako zistíte, čo je dôležité a čo nie, čo je reálne a čo nie – a to vo vede i v iných oblastiach? Dá sa to povedať tiež tak, že AIR uverejňuje také výskumné práce, nad ktorými sa ľudia najprv SMEJÚ a potom ZAMÝŠĽAJÚ. Mnohí čitatelia tohto časopisu tvrdia, že AIR je jediný vedecký časopis, ktorý čítajú nielen vedci, lekári, inžinieri a iní odborníci, ale aj ich rodinní príslušníci a priatelia. Učitelia zase tvrdia, že články v AIR im odľahčeným a zábavným spôsobom pomáhajú prebúdzať v žiakoch záujem o vedu. Ig Nobelove ceny, ktoré redakčná rada časopisu AIR udeľuje každý rok, sa odovzdávajú na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa začiatkom októbra koná na známej Harvardovej univerzite. Ako zaujímavosť možno uviesť, že ceny sa v podstate udeľujú prácam, a nie ich autorom. Spomeňme teraz stručne aspoň tie najvýznamnejšie a snáď aj najzábavnejšie práce a činy, ktoré boli ocenené Ig Nobelovými cenami v rokoch 2001 a 2002.
PRED DVOMA ROKMI Ig Nobelovu cenu za medicínu dostal predvlani Peter Barss z McGillovej univerzity, a to za správu Úrazy spôsobené padajúcimi kokosovými orechmi, ktorú už v roku 1984 uverejnil odborný časopis The Journal of Trauma (Časopis o úrazoch). Táto správa analyzuje príčiny prijatia pacientov na úrazové oddelenie jednej malej nemocnice v Papue Novej Guinei, a to za obdobie štyroch rokov. Zo správy vyplýva, že 2,5 percenta pacientov prijali pre úrazy padajúcimi kokosovými orechmi. Pripomíname, že kokosové palmy majú výšku 24 až 35 metrov a zrelé plody majú hmotnosť 1 až 4 kg, takže ich pád na človeka môže spôsobiť vážne zranenie hlavy, ramien a chrbta. V správe sa spomínajú štyria pacienti, ktorí utrpeli vážny úraz hlavy, pričom u dvoch z nich si vyžadoval operačný zákrok na lebke. Cenu za fyziku dostal David Schmidt, docent na Katedre strojného a priemyselného inžinierstva univerzity štátu Massachusetts, a to za čiastočné vysvetlenie problému, ktorý „trápi“ mnohých z nás. Možno sa vám už tiež stalo, že pri intenzívnom sprchovaní sa kúpeľňový záves prehne dovnútra a prípadne sa až „prilepí“ na mokré telo (priznám sa, že osobne to neznášam – poznámka autora). Doteraz existovalo viacero vzájomne si odporujúcich teoretických vysvetlení tohto fenoménu. Docent Schmidt sa pokúsil zistiť príčiny tohto javu simulovaním na počítači. Priestor sprchy rozdelil na 50 000 miniatúrnych sekcií a pomocou špeciálneho softvéru, určeného na modelovanie dynamiky kvapalín, sa snažil zistiť, čo sa vlastne deje v uzavretom priestore sprchy. Ukázalo sa, že kvapky vody padajúce veľkou rýchlosťou nadol spôsobujú v priestore sprchy prúdenie vzduchu, ktoré má tvar víru. Rozloženie tlaku vzduchu v tomto víre je také, že pri vnútornej strane závesu je oblasť nízkeho tlaku, ktorá vťahuje záves dovnútra. Takže keď sa na vás pri sprchovaní prilepí záves, budete už vedieť, že za to môžu fyzikálne javy. Za skutočne originálny produkt pred dvoma rokmi udelili Ig Nobelovu cenu za biológiu. Dostal ju Buck Weimer z coloradského Puebla, a to za vývoj „protivetrovej“ spodnej bielizne Under-Ease. Aby bolo jasné: nejde o bielizeň, ktorá nás ochráni pred vetrami fúkajúcimi okolo nás, ale o bielizeň, ktorá ochráni ľudí okolo nás pred účinkami „vetrov“, ktoré takpovediac fúkajú z nás. Povedané krátko a stručne, pán Weimer vymyslel vzduchotesné nohavičky, ktoré majú v zadnej časti vymeniteľný filter. Ten odstráni z plynov, produkovaných činnosťou čriev (a občas si obvykle v tú najnevhodnejšiu chvíľu nachádzajú cestu von) zapáchajúce zložky (odborne sa nazývajú malodorous flatus). Nohavičky sú zo vzduchotesného a polyuretánom pokrytého nylonu a v ich otvoroch pre nohy a pás sú vložené pružné gumičky, zabezpečujúce tesné priľnutie k telu. Vzadu je trojuholníkový viacvrstvový vymeniteľný filter, ktorého vonkajšie časti sú z vlnenej plsti, nasledujú vrstvy z netkaného polypropylénu a sklenej tkaniny, v strede je vrstva aktívneho uhlia. V správe o tomto ocenenom vynáleze sa však nehovorí nič o tom, či nohavičky Under-Ease utlmia aj zvukový efekt – no, však viete čoho. Ig Nobelovu cenu za literatúru dostal v roku 2001 Angličan John Richard, ktorý založil The Apostrophe Protection Society, čiže spoločnosť na ochranu apostrofu. Cieľom tejto spoločnosti je dbať na správne používanie apostrofu (´) v písanej angličtine. Ten sa v angličtine v podstate používa len v dvoch prípadoch, a to na vyznačenie chýbajúceho písmena či písmen (napríklad I can´t namiesto I cannot) a na vyznačenie vlastníckeho vzťahu (napr. Jones´s bakery, čiže Jonesova pekáreň). Richardom založená spoločnosť verejne upozorňuje na nesprávne používanie apostrofu, a to napríklad na vyznačovanie plurálu (nesprávny výraz banana´s for sale – banány na predaj – má správne znieť bananas for sale). Dr. Jack a Rexella van Impeovi z amerického Rochester Hills dostali Ig Nobelovu cenu za astrofyziku, za svoj „objav“ (prezentovaný v ich vlastnom televíznom programe), že čierne diery spĺňajú všetky technické predpoklady na to, aby boli sídlom pekla. Cenu za mier dostal Viliumas Malinauskus z litovského Grutasu, a to za vytvorenie „zábavného“ parku, známeho ako Stalinov svet. Úvodzovky sú skutočne namieste, pretože pre mnohých – najmä tých starších – ľudí nie je na tomto parku nič zábavné. Tento bizarný park totiž pripomína neblahé pracovné tábory sovietskej éry (známe ako gulagy) a je obkolesený plotom z ostnatého drôtu a strážnymi vežami. V parku je 65 bronzových a kamenných sôch znázorňujúcich V. I. Lenina, J. V. Stalina a ďalších sovietskych predstaviteľov. Z reproduktorov v parku sa ozývajú komunistické piesne a na rôznych miestach sú rozvešané červené propagandistické transparenty (jeden z nich hlása, že „na svete nie je šťastnejšia mládež než je sovietska mládež“). Pri slávnostnom otvorení parku vítal hostí herec preoblečený za Stalina a v neďalekom jazierku lovil ryby Leninov dvojník. Malinauskus (jeden z najbohatších mužov Litvy) tvrdí, že jeho park kombinuje šarm Disneylandu so zlom sovietskych gulagov a že by mal demonštrovať, že Litovčania sa už vyrovnali so svojou tragickou sovietskou minulosťou. Cenu za technológiu dostali spolu Austrálčan John Keogh a Austrálsky patentový úrad – ten totiž udelil v roku 2001 Keoghovi tzv. inovačný patent na koleso! V tomto prípade však ide o zvláštny druh patentu, a nie o patent v takom zmysle, v akom ho chápe medzinárodné právo. No a Ig Nobelovou cenou za verejné zdravie predvlani získal Ch. Andrade a B. S. Srihari z Národného ústavu mentálneho zdravia a neurológie z indického Bangalore za „úžasný“ lekársky objav, že špáranie si v nose je bežnou aktivitou adolescentov (štúdiu o tom uverejnil v júni 2001 časopis Journal of Clinical Psychiatry). Mimochodom, špáranie v nose sa odborne nazýva rhinotillexomania.
ZA ROK 2002 Venujme sa teraz niektorým prácam a dielam, ktoré si vyslúžili Ig Nobelovu cenu v roku 2002. Cenu za matematiku dostali K. P. Sreekumar a G. Nirmalan z poľnohospodárskej univerzity v indickom štáte Kerala, za odhad veľkosti celkového povrchu indických slonov (správa o tom vyšla v roku 1990 v časopise Veterinary Research Communications). Španiel Eduardo Segara dostal vlani cenu za hygienu, a to za vývoj práčky na umývanie psov a mačiek. Za celkom zaujímavú prácu boli cenou za literatúru ocenení V. L. Silvers z University of Nevada a D. S. Kreiner z univerzity štátu Missouri – tí v časopise Reading Research and Instructiuon publikovali článok Vplyv existujúceho nevhodného vyznačenia na porozumenie čítanému textu. Znie to síce zložito, ale v podstate ide o jav, s ktorým sa isto stretávajú mnohí naši vysokoškolskí študenti študujúci zo skrípt, v ktorých už niekto predtým značkovačmi textu vyznačil niektoré termíny, vety či celé pasáže. Takéto vyznačenie núti čitateľa prikladať zdôraznenému textu veľký význam, i keď je celkom možné, že neboli vyznačené práve tie najdôležitejšie časti. Za v podstate mimoriadne vtipnú prácu dostal cenu za chémiu Theodore Gray, pracovník americkej firmy Wolfram Research. Ten využil skutočnosť, že anglické slovo table znamená aj tabuľku aj stôl a povedal si, že zhotoví periodic table of elements, čiže periodickú tabuľku prvkov ako periodický stôl prvkov. Grayova periodická tabuľka má tvar dreveného stola so štyrmi nohami, pričom každý prvok je vlastne vyberateľná drevená doštička, na ktorej sú základné údaje o danom prvku. Arnd Leike z mníchovskej univerzity L. Maximiliana uverejnil v januári 2002 v renomovanom časopise European Journal of Physics (Európsky časopis pre fyziku) článok s názvom Demonštrácia zákona exponenciálneho poklesu pomocou peny na pive. Za túto prácu, ktorá študentom pre nich veľmi prijateľným spôsobom demonštruje zákonitosti a parametre exponenciálneho poklesu, dostal Leike Ig Nobelovu cenu za fyziku. Leike svojimi praktickými experimentmi študentom názorne ukázal, že objem penovej čiapočky v pohári s čerstvo načapovaným pivom sa časom zmenšuje exponenciálne. Z nameraných hodnôt poklesu výšky peny časom možno stanoviť aj časovú konštantu celého procesu. Táto konštanta, ktorá v podstate predstavuje čas, za ktorý zmizne približne 63 percent peny, je pre každý druh piva iná. Na experimenty použili tri druhy piva, a to nemecké pivá Erdinger a Augustianer a českobudějovický Budvar, ktorými sa napĺňal valcovitý pohár priemeru 7,2 cm. Experiment s každým druhom piva opakovali niekoľko ráz – experimentálnu tekutinu, samozrejme, spotrebovali sami experimentátori. Analýzou nameraných hodnôt sa ukázalo, že pokles hladiny peny má skutočne experimentálny priebeh, pričom časová konštanta je pre Erdinger 276 s, Augustianer 124 s a pre Budvar 168 s. Leike tak ukázal, že aj náročné matematické zákonitosti možno jednoducho a motivačne demonštrovať na príkladoch z každodenného života. Vlaňajšiu cenu za medicínu dostal An- gličan Chris McManus, ktorý v prestížnom časopise Nature uverejnil svoju štúdiu Skrotálna asymetria u mužov na antických sochách. Prídavné meno skrotálny je odvodené od lekárskeho termínu skrot, čo je (mužský) miešok. Je všeobecne známe, že miešok je obvykle asymetrický, pretože u pravorukých mužov zvykne byť pravé vajíčko umiestnené vyššie ako ľavé, u ľavorukých zase naopak. McManus skúmal túto asymetriu mieška na 107 antických sochách mužov, pričom zistil, že na približne polovici z nich je pravé vajíčko umiestnené vyššie ako ľavé (len na štvrtine je to naopak a na štvrtine sú obe vajíčka v rovnakej výške). Nakoniec sme si nechali Ig Nobelovu cenu za prácu, ktorá má podľa nás najoriginálnejší charakter. Ide o interdisciplinárny výskum austrálskeho popularizátora vedy Dr. Karla Kruszelnickieho. Ten dostal cenu – a teraz čítajte dobre – za podrobný prehľad výskytu chumáčikov či chuchvalčekov drobných vlákenok v pupočnej jamke ľudí. Dr. Kruszelnicki zverejnil na internete podrobný dotazník, na ktorý mu odpovedalo 4 799 ľudí, z nich 58 percent boli muži. Chuchvalčeky (no, povedzme rovno, že špinku) malo v svojej pupočnej jamke 66 percent zo všetkých respondentov. Väčšina z tých, ktorí čosi zo svojej pupočnej jamky vydolovali, boli však muži, čo podporuje teóriu, že miera ochlpenia tela hrá pri tomto jave významnú úlohu. Približne 37 percent ľudí napísalo, že farba ich nálezu súvisí s farbou ich spodnej bielizne. Zaujímavé bolo zistenie, že u väčšiny z tých, ktorí si nechali pupok dekorovať módnym krúžkom, sa chuchvalčeky prestali v jamke vyskytovať. To podporuje teóriu, že drobné vlákenká sa do oblasti pupka presúvajú trecím pohybom medzi bielizňou a kožou – krúžok oddelí látku od kože a zabráni tomuto treniu, a tým aj presunu vláken do cieľovej oblasti pupka. Všeobecný záver tohto unikátneho výskumu je ten, že výskyt chuchvalčekov v pupočnej jamke je najpravdepodobnejší u starších mužov s výrazným ochlpením tela. Veríme, že týmto článkom sme vám priblížili svet Ig Nobelových cien. Ak ste teda publikovali alebo zhotovili niečo, nad čím sa vaši spolupracovníci či známi smejú, nebuďte smutní a predstavte svoje dielo rade pre udeľovanie Ig Nobelových cien (adresu uvádzame pod článkom – pozn. red.) Možno budete úspešní a cenu dostanete – a tí čo sa vám smiali, vám budú závidieť.
Ing. RADOMÍR MLÝNEK IG NOBEL NOMINATIONS c/o Annals of Improbable Research PO Box 380853 Cambridge MA 02238, USA (zdroj:www.quark-e.sk)