Hviezdne ručičky nového roku 2006 nás posunuli o niekoľko dní. Tak,
ako predchádzajúce roky, nezadržateľné súkolie hviezdnej scény posúva
Mesiac, planéty a neviditeľné zložky medziplanetárnej hmoty po vymedzených
dráhach nebeskou mechanikou k astronomickým úkazom, ktorých sledovanie nám
spríjemní a osvieži náš uponáhľaný život.
Pozorovanie kolobehu planét patrí vôbec medzi najstaršie pozorovania,
ktorým sa venovali starovekí astronómovia. Tieto pozorovania nám postupne
pomohli porozumieť vesmírnemu dianiu a nájsť odpovede súvisiace
s naším bytím.
V roku 2006 najlepšie podmienky na pozorovanie planéty Merkúr budeme mať v dňoch 20. až 25. februára, kedy bude dobre viditeľný na večernej oblohe po západe Slnka. Oveľa lepšie podmienky, znovu vidieť planétu Merkúr na večernej oblohe, budeme mať 30. až 20. júna 2006, pretože v tomto období je optimálnejšie počasie.
Planéta Venuša nás v tomto roku vôbec nepoteší, jej viditeľnosť bude hlboko podpriemerná. Od januára až do septembra ju budeme mať príležitosť vidieť na rannej oblohe ako zorničku nízko nad východným obzorom.
Planétu Mars budeme mať možnosť pozorovať v prvej polovici roka.
V januári a februári bude Mars viditeľný od večera do skorých ranných
hodín, v marci a apríli zapadá krátko po polnoci. Počas mesiaca lásky,
máj zostáva nad obzorom len prvú polovicu noci.
Začiatkom roka zastihneme planétu Mars v súhvezdí Barana, 8. februára
vstupuje do Býka, v ktorom sa 22. februára ocitne v „zlatej bráne
ekliptiky“ medzi Aldebaranom a Plejádami. 14.apríla vstupuje do súhvezdia
Blížencov a 31. mája do Raka. V období končiacej viditeľnosti na
večernej oblohe prechádza 2. júla do súhvezdia Leva. Koncom augusta
nastáva konjunkcia planéty so Slnkom, preto planétu znovu uvidíme až
v mesiaci novembri v súhvezdí Váh. Koncom roka sa pohybuje súhvezdím
Škorpióna a Hadonosom.
Začiatkom roku zastihneme najväčšiu planétu Jupiter v súhvezdí Váh. Najvhodnejšie podmienky na jej pozorovanie nastávajú okolo opozície, to je v období, kedy sa ocitne na opačnej strane oblohy ako je Slnko. V tomto roku pripadá opozícia planéty Jupiter na 4. máj, kedy bude planéta nad obzorom po celú noc. Jupiter sa dva dni pred opozíciou priblíži najviac k Zemi a to na 4, 4 astronomickej jednotky.
Objektom, ktorý si však najviac zasluhuje v tomto období našu pozornosť, je druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy a posledná pozorovateľná voľným okom – Saturn. Na konci mesiaca január budeme mať na ňu vynikajúci výhľad , ktorý sa zopakuje až v roku 2029. Na 27. januára pripadá opozícia Saturna so Slnkom, pričom budeme mať príležitosť vidieť planétu z minimálnej vzdialenosti 1 miliardy 219 miliónov kilometrov. Planéta Saturn sa premieta do súhvezdia Raka, do blízkosti veľmi peknej hviezdokopy Jasličky.
Na pozorovanie ďalších dvoch planét Slnečnej sústavy potrebujeme už
astronomický ďalekohľad. Teleskopickými planétami Urána a Neptun sa budeme
môcť v tomto roku najlepšie pokochať v mesiacoch august až september.
Planéta Urán, ktorá sa po celý rok pohybuje súhvezdím Vodnára a Neptuna
nájdeme v severnej časti súhvezdia Kozorožca.
V roku 2006 budú mať obdivovatelia hviezdnej oblohy príležitosť
pozorovať dve zatmenia Slnka, jedno úplné a jedno prstencové. Okrem zatmení
Slnka nebeská mechanika pripravila i dve zatmenia Mesiaca, jedno polotieňové
a druhé čiastočné.
Úplné zatmenie Slnka nastane 29. marca 2006. Z našej republiky bude však
pozorovateľné ako čiastočné, ktoré však budeme môcť pozorovať v celom
priebehu a dostatočne vysoko nad obzorom. Ako úplné zatmenie bude
pozorovateľné v Afrike (Líbya, Egypt), potom z Turecka, Čierneho mora a
Kaukazu. Pas totality končí na hranici Ruska a Mongolska. Maximálna doba
priebehu úplného zatmenia je 4 minúty a 7 minút. Z Partizánskeho budeme
vidieť čiastočné zatmenie Slnka v rozmedzí medzi 11. hod a 45. minútou
a 13. hodinou a 57. minútou letného stredoeurópskeho času.
V mesiaci marec budeme mať príležitosť pozorovať i polotieňové zatmenie Mesiaca, ktoré je za iných podmienok nenápadným úkazom. V noci zo 14. na 15.marca sa však Mesiac v strede polotieňového zatmenia priblíži k plnému tieňu Zeme, ktorý by mal byť zreteľne viditeľný.
V druhom polroku nastanú ďalšie dve zatmenia, z ktorých budeme vidieť
iba čiastočné zatmenie Mesiaca, ktoré nastane 7. septembra. Z nášho
územia budeme môcť pozorovať takmer celý úkaz zatmenia. Čiastočné
zatmenie začína o 20. hodine a 5. minúte a končí o 21. hodine a
37. minúte LSEČ.
Mesiac u nás 7. septembra vyjde asi o 1. hodine a 22. minúte a Slnko
zapadne o 19. hodine a 20. minúte.
Druhým zatmením, ktoré sa však bude dať pozorovať len na južnej pologuli
je zatmenie Slnka, ktoré prebehne 22. septembra 2006. Ako prstencové
zatmenie sa bude dať vidieť z Južnej Ameriky, Antarktídy a z južnej
časti Atlantického oceánu.
Okrem spomínaných zatmení Slnka, Mesiaca a planét budeme mať šancu
v prípade priaznivého počasia sledovať i sporadické meteóry a
meteorické roje. Naša planéta Zem na svojej pravidelnej ceste okolo Slnka sa
stretáva s malými časticami – meteoroidmi, ktoré po prelete zemskou
atmosférou vyvolávajú meteorickú stopu.
Rojenie meteórov môžeme sledovať skoro každý mesiac. Najznámejšie
z nich Perzeidy bude rušiť svojím svitom Mesiac, ktorý 12. augusta je
štyri dni po splne.
Pozorovanie meteorického roja Leoníd však už nebude rušiť náš Mesiac.
Maximum tohto roja je predpovedané na 19. november 2006. Ak nám bude priať
počasie budeme môcť pozorovať 60 až 100 meteorov za hodinu.
Rok 2006 nám sľubuje mnohé astronomické úkazy. Aby sme sa stali priamymi účastníkmi týchto astronomických udalostí potrebujeme priaznivé počasie a ešte trochu šťastia na ďalšie hviezdne prekvapenia.