Ako každé pokračovanie filmov (v tomto prípade už piate, a ešte k tomu \„predpokračovanie\“), bola aj druhá epizóda Hviezdnych vojen nesmierne očakávaná fanúšikmi na celom svete. Do akej miery si to uvedomovali a boli tým ovplyvnení tvorcovia, je otázne. Každopádne nie je vhodné vytvárať si vzdušné zámky a následne vytýkať ich nerealizáciu autorom. Môže sa kritizovať len ich nezodpovednosť k vlastnému konaniu. Tak ako od filmu, aj od doprovodnej hudby pána Williamsa, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť legendy s názvom Hviezdne vojny, často ľudia očakávajú prežitie tých istých pocitov sprevádzajúcich ich prvé prežívania predošlej trilógie. Každý z nás sa však vyvíja, je to teda prakticky nemožné. Uplynuli tri roky po Epizóde 1: Skrytá hrozba a Lucasova postava s Williamsovou dušou opäť ožíva predviesť nám ďalší kúsok tvorby svojich stvoriteľov.
Predstavenie sa začína -ako ináč- hymnou Hviezdnych vojen, ktorá klasicky prechádza do deja aktuálnej epizódy. Tentokrát nám Lucas podrobnejšie predstavuje planétové mesto Coruscant, kde Williams prebudí temné futuristické nažívanie mestského sveta mimo nóbl budovy senátu. Keď sa nájomný vrah pokúsi zabiť senátorku Padmé, zachránenú dvojicou Jediov, rozpúta sa jedna z najdivokejších, alebo lepšie povedané najrýchlejších, naháňačiek vo svete filmovej hudby. Podobnú formu majú aj ďalšie akčné stopy ako ´Jangov útek´ či ´Dopravný pás´ – asi najväčší počet priam rozpálených staccát zo všetkých hviezdnych vojen. Ich opakom je zase ´Aréna´- ťažká militantná skladba (podobná s ´Vlajkovým sprievodom´ z prvej epizódy) so základom v ťarbavých trombónoch, prenádherne gradovaná. Z jedenásťminútovej ´Naháňačky Coruscantom´ je plných osem minút nonstop akčným hýrením. Prial by som si zažiť túto skladbu naživo – šialenú bubnovačku miestami pripomínajúcu skvostného Tan-Dunovho Tigra a Draka s precíznosťou Londýnskej symfónie pod maestrovou taktovkou. V skladbe sa mi zdá rozporuplné použitie elektrickej gitary. Prvých pár taktov je výborných – majú príznačný urbanistický multietnický nádych a ani nevedno, že ide o gitaru. Zvyšok by som tam osobne radšej nepočul. O druhom vstupe ani nehovoriac. Dokopy hádam ani nie desať sekúnd však ničím skladbu nepoškvrní. Našťastie.
Príbeh je sústredený okolo vzkvietajúceho vzťahu Anakina a Padmé, na ktorom vyrastá. Láska, ktorá spôsobí osudový výkyv sily vo vesmíre a zároveň daruje nádej, je vyjadrená nosnou témou albumu ´Naprieč hviezdami´ v orchestrálnej verzii a objavuje sa počas celého albumu. Oproti sangvinickému predstaviteľovi Skrytej hrozby ´Duelu osudov´ tu máme melancholickú, jednoduchú a krásnu „dámu“, lahodne a s istotou pohybujúcu sa v okolitom temne a zmätenosti Útoku klonov. Možno som si zvykol, možno som si ju už zaradil, pochopil, no spočiatku mi pripadala gýčovo. Pri pozornejšom vypočutí sa však vynoria paralely s témou princezny Lei, Padminej dcéry. Pre matku, milujúcu muža, ktorý taktiež o ňu musí bojovať proti prevahe samého seba, je veľmi elegantná a dôstojná, hodná veľkej lásky vo Hviezdnych vojnách.Vo variácii v ´Anakin a Padmé´ je téma hraná intímnym elektrickým pianom a v ´Pikniku na lúke´ je doplnená hravými flautami, hobojmi a slákmi v rytme zvončekov pripomínajúc predošlé/budúce epizódy, no azda najľúbeznejšia je v ´Prísľube lásky´, pred veľkou akciou v hmyzej aréne.
Útok klonov je album Hviezdnych vojen najchudobnejší na komplexné hudobné témy. V podstate okrem príbehu lásky tu nie je žiadna nová. Útok klonov je o láske s postupným odkrývaním súvislostí dejov. V ´Yoda a mláďatá´ je pripomenutá Yodova téma, v ´Prenasledovaní lovca ľudí´ sa objaví téma armády droidov zo Skrytej Hrozby, ´Návrat na Tatooin´ sa pýši kratučkým úryvkom ´Duelu osudov´. Sem-tam sa objaví téma Sily, Anakina, a Imperiálneho pochodu, resp. téma Dartha Vadera (Imperiálna pochodová/Darth Vaderova téma sa po prvýkrát objavila \„až\“ v epizóde 5). Aj napriek „ničomu novému“ sa musím Útoku klonov zastať, pretože všetky spomenuté fragmenty sú pozliepané mnohými maličkými originálnymi motívmi (tento model trošku pripomína Shoreho Pána Prsteňov). Originálny je spôsob aranžovania akčných sekvencií. Nové (v rámci Hviezdnych vojen) sú dramatické a úzkostlivé pasáže, dumajúce arpeggiá, používanie (konečne) ´dobrej´ elektroniky (skladba ´Aréna´), zbory podobné starším Williamsovým prácam ako Hook či V ríši slnka. Nakoniec, keď sa spod tohoto zaujímavého „ruchu“ vykryštalizuje známa téma, dojem je veľmi príjemný. Príkladom je scéna s témou sily v ´Návrate na Tatooin´, ktorej podoba so scénou z HV: Nová nádej nie je náhodná – Anakin sa ide popasovať s vlastným osudom v dueli osudov. V ´Tuskenskom tábore´ prepadne zúrivosti (výborné!) a po príchode do domova svojej matky zaznejú prvé zreteľné tóny Darth Vaderovej témy, Anakinov prerod – tieto dve stopy sú azda najhĺbavejšie na celom albume. Všeobecne pokladám Útok klonov za zábavnejšie skóre než Skrytú hrozbu.
Útok klonov môže byť podobne ako film braný ako klonovanie vecí minulých i vedľajších (komu pripomínala „neexistujúca“ zatopená planéta klonov aj s momentálnymi obyvateľmi planétu Zem po skončení Spielbergovho A.I.?) – prosté kopírovanie hudby, skladanie z predošlých albumov, najviac badateľné na masovej záverečnej bitke, kde boli skopírované celé party zo Skrytej Hrozby (na albume nie sú). Útok klonov môže byť braný ako výnimočný album zo série Hviezdnych vojen napísaný štýlom novej trilógie definovanej v Epizóde 1, výnimočný svojou rozdrobenosťou, precíznosťou, kombinovaním a najmä novou atmosférou – drámou a temnotou, tentokrát individuálnou, introvertnou. Vyberte si.
K technickému, resp. marketingovému spracovaniu albumu: Spomínaná skladba ´Dopravný pás´ sa nachádza len na diskoch, ktoré sú určené pre vybrané obchody. Rôzne obaly (a kartičky ako v LOTRovi) mi pripadajú ako zbytočná a bezvýznamná atrakcia a teraz tu už máme výber „oddaných“ odberateľov SONY music. CD je nečitateľné na PC/MAC.