V sobotu 30. augusta na Worldcone v Totonte udeľovali stále najuznávanejšiu sci-fi cenu Hugo. Päťdesiat rokov po prvom udeľovaní Huga ho prvýkrát dostal za román čistokrvný Kanaďan, Robert J. Sawyer za knižku Hominids (Hominidi). Spolu s ním boli ocenení napr. Neil Gaiman, Michael Swanwick, Geofrey A. Landiss či Dve veže.
Čudné boli už zmeny v nomináciách. Najprv Ted Chiang odmietol kandidovať so svojou poviedkou, následne bol z hlasovania vylúčený John L. Flynn, pretože jeho poviedka už vyšla aj dávnejšie, a nahradený Molly Glossovou.
Výhra Sawyera je v hlavnej kategórii veľkým prekvapením, aj keď, ak ste čítali prepisy chatov s nominantami a Gardnerom Dozoisom na sci-fi.com, takýto výsledok niektorí očakávali. Napriek tomu sa väčšie šance dávali alternatívnej histórii Kima Stanleyho Robinsona \„The Years of Rice and Salt\“ (Roky ryže a soli), ktorá dostala Locus, či Brinovmu sci-fi thrilleru Kiln People, ktorý niekoľkonásobne predčil všetkých konkurentov v tipovaní na Huga na sci-fi.com. Bez šance nebol ani Michael Swanwick s románom \„Bones of the Earth\“ (Kosti Zeme) či China Miéville s \„The Scar\“ (Jazva). Už sa začalo špekulovať o tom, do akej miery Sawyerovi pomohlo domáce prostredie. Tak či tak, Huga dostal prvýkrát čistý Kanaďan. Prečo čistý? Mnoho amerických autorov sa totiž do Kanady presťahovalo a začali byť za Kanaďanov považovaných – napr. William Gibson či Spider Robinson. Sawyer sa však v Kanade narodil a \„je najväčším propagátorom kanadskej SF vo svete\“ (I. Adamovič, Kanadská science fiction, Ikarie 12/98). Mimochodom, v roku 1996 získal Nebulu za román Terminal Experiment. My si ho hlavne pamätáme zo sci-fi sherlockiády \„Vidíte, ale nepozorujete\“, ktorá vyšla v spomínanej Ikarii. Víťazný román je prvý diel trilógie o paralelnej Zemi, kde neandertálci dosiahli maximálnu úroveň civilizácie a ich fyzik Ponter Boddit sa čistou náhodou prenesie do našej výskumnej základne. Nechýbajú v ňom ani emzáci, teoretická fyzika či umelá inteligencia. Už vyšiel druhý diel „Humans“ (Ľudia).
Kategóriu dlhá poviedka podľa očakávania vyhrala Gaimanova Koralína. Kto ju nemá, nech uteká do obchodu. Skutočne sa ju oveľa viac oplatí čítať ako opisovať. Cenu za najlepšiu stredne dlhú poviedku získal Michael Swanwick za \„Slow Life\“ (Pomalý život). Swanwick sa po rokoch vrátil k tvrdej science fiction – a hneď získal štyri nominácie na Huga. Je síce pravda, že v posledných rokoch mu nikdy jedna či dve neušli, no v troch kategóriách ešte nominovaný nebol. Zvíťazil iba v tejto, s poviedkou z časopisu Analog. Hlasujúci na Huga boli tento rok tomuto časopisu mimoriadne naklonení – okrem Gaimana v ňom vlastne vyšli všetky prozaické diela (na pokračovanie aj Sawyerov román). Vyšla v ňom teda aj krátka poviedka Geoffreyho A. Landisa \„Falling Onto Mars\“ (Pristávanie na Marse), Ten okrem dvoch Swanwickovych poviedok Landis zvíťazil aj nad spomínanou Glossovou a nad poviedkou Jeffreyho Forda \„Creation\“, nominovanej na Nebulu aj World Fantasy Awards.
Ďalšie kategórie veľké prekvapenia nepriniesli. Nebeletristickú knihu vyhrali pamäti uznávanej autorky a editorky Judith Merrill „Better to Have Loved: The Life of Judith Merril“, ktorý napísala spolu s Emily Pohl-Wearovou. Krátke dramatické dielo vyhrala epizóda z Buffy, zabíjačka upírov \„Conversations With Dead People\“ – porazila aj dva diely Enterprise. Víťazom v kategórii dlhej „dramatickej prezentácie“ je Pán prsteňov: Dve veže. Okrem Potttera porazil aj Spder-mana, Minority Report a mangu Spirited Away . Redaktorom roka sa stal už tradične Gardner Dozois, aj keď tentokrát mu Ellen Datlow veľmi šliapala na päty. Fanzin vyhral náš kamarát Richard Lynch s Mimosou, ktorú pripravoval so svojou manželkou Nicki. Používam minulý čas, pretože fanzin bohužiaľ skončil. Maliarom roka sa stal Bob Eggleton, poloprofesionálnym časopisom Locus, fanúšikovským spisovateľom David Langford a fanúšikovským maliarom Sue Masonová. Cenu Johna W. Crawforda pre najlepšieho nového autora vyhral Wen Spencer.