 |
 |
Taký bol marketingový slogan pri uvádzaní dvoch slovenských vystúpení francúzskeho kráľa elektronickej hudby Jeana Michela Jarreho a po vypočutí a zhliadnutí (rozumej: návšteve) jeho bratislavského koncertu v piatok 28. 11. 2008 možno iba konštatovať, že reklama rozhodne neklamala.
Pri tridsiatom výročí vydania svojho slávneho debutu Oxygen konečne zavítal tento priekopník žánru synt-popu aj na Slovensko, a to rovno do jeho dvoch metropol. Je záhadou, ako sa to podarilo organizátorom docieliť, ale fanúšikovia im môžu byť iba vďační. Počas celého turné už viackrát vystúpi iba v Rusku. Rozhodnutie urobiť tu dva koncerty sa však ukázalo ako mimoriadne šťastné, keď sa bratislavský koncert vypredal už takmer mesiac pred jeho konaním. V sobotu Jarre hrá v košickej Steel Aréne, ktorá nie je ešte vypredaná iba vďaka skutočnosti (písané 29. 11), že je väčšia ako bratislavská ŠH Pasienky, kde koncertoval v piatok. Možno v náš prospech hovorilo aj to, že keď Michel pred 30 rokmi vydal Oxygen, prvé kritiky (a navyše mimoriadne pozitívne) dostal práve spoza Železnej opony – z Československa.
Hlavným lákadlom fanúšikov, ktorí sa do Bratislavy zišli aj z okolitých krajín (a niektorí videli aj ďalšie jeho koncerty v rámci tohto tour), bolo odohratie takmer oboch celých albumov Oxygen. A to všetko Bratislave aj skutočne ponúkol. Pár minút po ôsmej hodine a stlmení svetiel na pódium nevyšli žiadne predkapely, ale priamo samotný kráľ syntetizátorov vo všetkých ich podobách s krásnou slovenčinou na perách: „Dobrý večer Bratislava!“
Nasledoval krátky príhovor (už v angličtine), v ktorom sa srdečne privítal s publikom a zároveň mu (aj sebe) sľúbil nový zážitok z komornejšieho prostredia, než v akom vystupoval doteraz.
A začal… Presne ako sľúbil, albumom Oxygen Part I, aby potom mohol predstaviť i Part II. Sprevádzaný ďalšími troma profesionálnymi hudobníkmi, skutočne krištáľovo čistým zvukom ešte pôvodných analógových syntentizátorov, s ktorými Oxygen nahrával, a svojou originálnou zrkadlovou show, aby ukázal Bratislave, ako sa robí Zážitok. Veď zatiaľ čo väčšinu koncertu ľudia spôsobne sedeli, po prvom encore už mnohí z nich stáli a pri druhom a treťom už boli na nohách všetci návštevníci, ktorí prešli od fázy neveriaceho úžasu až po nadšený dav. Dav, ktorý nezosivel svojou masou, ale skladal sa z tisícov malých samostatných čiastočiek, kde každá chcela svojím pričinením iba ešte viac prispieť k fantastickej nálade, v ktorej sa zrazu všetci, nevediac ako, ocitli. A túto krásu okamihu, skvelej hudby i bezprostredného publika si dobre uvedomovali všetci zúčastnení – tí na pódiu aj tí pod ním – a spolu s návštevníkmi sa oduševnelo usmieval aj Jean. S úsmevom, ktorý nepominul s doznením hudby, pretože tá už hrala v každom z nás. Takže po koncerte sa síce ľudia začali koordinovane rozchádzať domov, každý však so zvláštne zasneným výrazom. A to dokonca aj tí, ktorí na začiatku hovorili, že sú zvedaví, o čom to bude, lebo ho až tak nepoznajú…
Tohtoročné vystúpenie Jeana Michela Jarreho v Bratislave bolo jedným z tých koncertov, ktoré vás do seba vtiahnu svojou mágiou už od začiatku spôsobom, ktorý ani nezaregistrujete. Len sa pristihnete, že ste zhypnotizovaní a absolútne očarení. Nielen na koncerte, ale ešte aj dlho po ňom každému ostanú spomienky: Bol som tam! I to je jeden z prejavov skutočného Hudobníka. Môžete nepoznať jeho hudbu, eventuálne ju dokonca nemať rád, ale keď vás ten človek postaví na koncerte na nohy tlieskajúc do rytmu a vy si želáte, aby hral čím dlhšie, zistíte, že dokážete oceniť aj tie hudobné žánre, o ktorých ste si doteraz mysleli, že toho možno v živote nebudete schopní.
Bol to nádherný Mikuláš, kde sme si namiesto čokolády darovali hudbu.