 |
Čo vznikne spojením známej postavy z histórie, protikatolíckych myšlienok a vrážd podľa mučeníkov? Odpoveď nájdete v knihe s príznačným názvom Kacír, ktorá už 14. júna prichádza aj do našich kníhkupectiev. Autorkou tejto na prvý (a pravdu povediac aj druhý, tretí…) pohľad neoriginálnej zmesky je Stephanie Merrittová skrývajúca sa pod pseudonymom S. J. Parrisová.
Za vznikom príbehu o renesančnom filozofovi, ktorý hlásal na svoju dobu rúhačské myšlienky, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru, Giordanovi Brunovi sa skrýva autorkina očarenosť Umbertom Ecom, či presnejšie povedané jeho románom „Meno ruže“ a brilantne vykreslenou historickou atmosférou.
Avšak ten pravý impulz na napísanie vlastného príbehu o renesančnom filozofovi, ktorý už dlhšie nosila v hlave, jej poskytla až kniha napísaná profesorom Johnom Bossym v originálnom znení „Giordano Bruno and the Embassy Affair“. V nej sa okrem iného dozvedela, že Giordano počas svojho pobytu v Anglicku pôsobil ako špión pre Sira Francisa Walsinghama, čo použila pri písaní Kacíra ako nosný pilier.
Samotný dej knihy zachytáva život Giordana Bruna od jeho niekoľkoročného života v kláštore, cez vylúčenie z cirkvi pre čítanie a prechovávanie zakázaných kníh, až po skrývanie sa pred Inkvizíciou a následný život na popredných európskych univerzitách.
Najväčšia časť knihy zachytáva jeho pôsobenie v Anglicku na Oxforde, kde ho okrem obhajoby predstavy o nekonečnom vesmíre čaká aj hľadanie prastarej knihy od egyptského mudrca Herma Trismegista. Tá by mala obsahovať spôsob, ako preniknúť do Božej mysle, čím by dotyčný mohol vidieť až za hranice dovtedy známeho kozmu.
Čo by to však bol za thriller, keby sa neudialo pár záhadných vrážd, do ktorých sa náš hlavný hrdina pri hľadaní vraha zapletie viac, než by mu bolo milé. Samozrejme, nesmie chýbať ani motív lásky, ktorý všetko, ako inak, len komplikuje.
Aj napriek tomu, že má tento román všetky predpoklady na to, aby sa stal nesmierne úspešným, kdesi sa stala chyba. Alebo skôr chyby?
Za prvú môže samotná autorka, ktorá sa rozhodla písať v prvej osobe, čiže z pohľadu samotného Giordana. V anglickom jazyku to pravdaže nemusí znieť zle, ale čo po preklade do slovenčiny? S tým si určite lámal hlavu aj prekladateľ, ktorému sa očividne schodné riešenie nájsť nepodarilo. Výsledok vyzerá tak, že v jednej vete nájdeme aj štyri razy použité „som“, čo považujem za značne rušivý prvok pri čítaní 344-stranového textu.
Po ďalšie veľké negatívum nemusíme chodiť príliš ďaleko, pretože ním sú príliš dlhé vety. Kto neverí, tu je dôkaz: „Na druhý deň som si výmenou za pomoc v stajni jedného hostinca pri ceste zarobil na chlieb a posteľ, a hoci ma v noci napadli, takže som sa zobudil s dochrámanými rebrami, skrvaveným nosom a bez chleba, predsa len som bol rád, že útočník použil iba päste a nie nôž, čo, ako som sa čoskoro dozvedel, je oveľa bežnejší postup tulákov a lotrov navštevujúcich hostince a krčmy na ceste do Ríma.“ Pamätá si niekto, čo bolo na začiatku? Jeden takýto 390-znakový prešľap by sa dal odpustiť, nie však jeho vysoká frekvencia pomaly na každej druhej strane, čo tiež výrazne znižuje čitateľnosť a zvyšuje nervozitu.
A mojou poslednou, ale o to väčšou výčitkou je skutočnosť, že historickú atmosféru ničia výrazy, ktoré z vysokou pravdepodobnosťou v danom období nepoznali, čo je však pravdepodobne tiež len chybou prekladateľa. V konečnom dôsledku sa však práve táto nevýhoda môže zvrtnúť v pozitívum, veď kto má v dnešnej dobe čas a chuť rýpať sa v ťažkom starom jazyku?
Odhliadnuc od vyššie spomenutého, je Kacír príjemným čítaním počas daždivých dní, ktoré dotvárajú atmosféru upršaného Anglicka. Milovníci historických románov si určite prídu na svoje spolu s každým, kto hľadá oddych v podobe nenáročného zhluku písmen.
Kacír
S. J. Parrisová
Počet strán: 344 strán
Formát: 145×227 mm
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2011
Väzba: pevná väzba
Vydavateľ: Ikar