Honba za dračou lebkou

NA PALUBE JEDNOROŽCA (Voyage of the Unicorn), r. Philip Spink, USA, 2001 (TV)

Namôjdušu začínam uvažovať o tom, že by sme pri filmových recenziách mali zaviesť podrubriku \„Bomby na Hallmarku\“. Interval medzi jednotlivými číslami Fantázie sa totiž skoro na blonďavý kučeravý chlp presne zhoduje s frekvenciou uvádzania nových dvojdielnych fantasy filmov na spomenutej káblovej stanici. A vždy ide o zážitok, ktorý neslobodno prehliadnuť. I keď… No dobre, poviem to rovno, ódy na Hallmark tentokrát nebudú až také oslavné. Ich najnovší výtvor totiž predsa len zaostáva za peckami typu Merlin, Odyseus či naposledy Rok draka. Prečo? Pre staré vreco. Ale nie, vysvetlím podrobnejšie…

Základný problém je už v samotnej predlohe, ktorou je detská fantasy \„Voyage of the Basset\“ od Jamesa C. Christensena. Tá svojou zápletkou až príliš pripomína Nekonečný príbeh Michaela Endeho. Čerstvý vdovec profesor Aisling sa spolu so svojimi dvoma dcérami dostane do ríše Fantázie. Tu im ušatí elfovia zavesia na nos starú veštbu, podľa ktorej múdry muž a dve spanilé panny (zvláštne, pri poslednom slove mi počítač signalizoval, že ho nepozná) zachránia ríšu pred zlými trollmi. To sa podarí len vtedy, ak nájdu legendárneho draka, strážcu oblohy a ochrancu kráľovstva. Ak to nestihnú včas, kráľovstvo víl a škriatkov zanikne. A popri tom ešte treba rozlúštiť záhadu s kresbami ich nebohej manželky a matky, na ktorých sú presne zachytené situácie, čo ich teraz postretajú počas plavby na palube čarodejnej lode Jednorožec. Čoskoro zistia, že krédo \„Uveriť znamená uvidieť\“ má k pravde bližšie, než si mysleli…

Veru, nie je to bohvieako originálne, ale kameňov (či skôr pieskových zrniek, aby sme nepreháňali) úrazu je viac. Zatiaľčo pri predchádzajúcich hallmarkovských fantasy bola trojhodinová dĺžka plus, pretože dovolila priam \„knižne\“ rozkošatiť príbeh a dať priestor nielen akcii a trikom, ale i zaujímavým vzťahom a ponoru do psychológie postáv, NA PALUBE JEDNOROŽCA svojou dĺžkou trpí. Príbeh je príliš riedky a málo akčný, aby utiahol takú minutáž, takže pri sledovaní druhého dielu už má divák čo robiť, aby udržal sánky pekne spolu a nezačal zívať ako starý kocúr. Ešteže mu je odmenou vydarená záverečná bitka v otrokárskom kameňolome, kde bájny drak konečne znovu zatrepoce ozrutnými krídlami a vygrcne trochu ohňa. Takisto by nezaškodilo viac humoru, po Čarovnej krajine škriatkov a Roku draka človek čaká, že i bránica dostane poriadne zabrať. Tu sú smiešni iba trollovia (\„Usmrťte smrteľníkov!\“), čo je však skôr na škodu.

Aby však nedošlo k omylu – všetky veci, na ktoré som tu teraz nabrýzgal, sú iba drobnými chybičkami na kráse. Inak je NA PALUBE JEDNOROŽCA ďalšou lahôdkou pre milovníkov fantasy a hravo strčí do vrecka i omnoho drahšie projekty, ktoré sa dostali až na plátna kín (viď recenzia a hodnotenie Dračie diery). Výprava je o čosi skromnejšia, než sme u Hallmarku zvyknutí, ale ešte stále dostatočne bohatá (nádherne pochmúrne sídlo Gorgony), masky výborné (kráľovná Titánia s špicatými zúbkami a chlpatými ušiskami je zhmotneným snom všetkých zoofilov), triky prakticky bezchybné, herecké výkony (hlavne Beau Bridges v hlavnej úlohe) veľmi slušné. To všetko je nasnímané rukou majstra – kameraman John Spooner zvláda pohyb i prácu so svetlom s istotou najväčších kapacít svojho remesla. A za nápady typu Medúza s okuliarmi (neprepúšťajú smrtiace vlnenie) sa platí zlatom. Mimochodom, hoci táto Medúza neprekonala moju milovanú zo Súboja titanov, i tak je jednoznačne najpozoruhodnejšou postavou filmu. Hrá ju totiž až nadprirodzene krásna Kira Clavell, takže mužská časť publika pri pohľade na ňu skutočne skamenie – v tých nižších partiách.

Suma-sumárum, napriek všetkým výhradám nám do zbierky pribudla ďalšia veľmi slušná fantasy. Plavba NA PALUBE JEDNOROŽCA bola príjemná, a tak sa už tešíme na ďalšie dobrodružstvo zo sveta mečov a kúziel, na ktoré nás Hallmark (dúfajme) o nejaké dva-tri mesiace opäť pozve. Som si istý, že pod \„hrozbou\“ Pána prsteňov produkcia nebude zaháľať, a možno si cestu na televíznu obrazovku nájdu i ďalšie klasické kusy žánru sword & sorcery. Veď mečov, drakov a polonahých elfiek nikdy nie je dosť.


12. novembra 2001
Ďuro Červenák