Pôvodný názov poviedky hjh bol uvedený omylom, ospravedlňujeme sa.
Ulicu osvetľovala len jedna lampa, ktorá svietila slabým zeleným svetlom, občas pohasla, nikdy však nie na viac ako pár sekúnd. Lampové svetlo sa rozlievalo až do kým nesplynulo s tmou a miestami narážalo do hŕstky tehlových domov, ktoré boli zničené a slúžili ako útočisko narkomanov a niektoré sa dokonca stali brlohmi besných psov. Do tejto časti mesta už nikto nechodil a preto sa stalo domovom tých, ktorí nechceli byť nájdení. Pesky kráčal touto ulicou ale nebál sa. Za normálnych okolnosti by sa naňho upieralo niekoľko párov očí, plánujúce preňho veľmi zlú budúcnosť. Pesky však nadobudol jednu zásadnú vlastnosť, ktorá ho odlišovala od ostatných. Pesky bol mŕtvy. Od tejto vlastnosti sa odvíjalo niekoľko ďalších detailov. Jedným z nich bolo, že nemal telo, čo ho robilo neviditeľným.
Aj keď nebol už viac človekom, niektoré jeho ľudské vlastnosti zostali. Momentálne bol nasraný, kvôli tomu že, zomrel, hoci už uplinuli dva dni, keď ho jeden z miestnych kriminalnikov prebodol a okradol. Zomieranie bolo bolestivé a keď poslený krát vydýchol, zistil, že viac dýchať nepotrebuje. Takisto si uvedomil, že už ani necíti bolesť. Postavil sa a pozrel na svoje mŕtve telo. Bol to zvláštny pocit, celý sa triasol a bál sa toho, čo bude nasledovať. Mal za sebou pár hriechov ale vždy samého seba považoval za dobrého človeka, ktorý ma rád svoju frajerku a správa sa slušne k ostatným. Neveril v nebo, či peklo, ale aj napriek tomu sa citil neisto.
Niekľko hodín sa díval na to ako tam jeho nevládne telo leží, ako ho zbadá náhodny chodec a privolá záchranku. Sledoval ako policajti vkladajú jeho telo do hnusneho umelého vreca. Ako to tam všetko oblepili lepiacou páskou. Im všetkým sa chcel prihovoriť ale nikto ho nepočúval. Postupne si začal uvedomovať svoju novu formu. Zistil, že nieje ani hladný ani smädný. Nepociťoval únavu. Dokonca sa začal zamýšlať nad tým, aké výhody plynú z jeho neviditelnosti. Rozhodol sa, že navštívi mestskú plaváreň a bude sledovať ako sa sprchuju nahé ženy, čo ho však sklamalo, keď väčšina z nich mala na sebe plavky. Dokonca aj v šatni sa báli celé odhaliť.
Usúdil, že domáce sprchy budu oveľa lepšie miesto na netabuizovaný zážitok ale keď nastala ta chvíľa, keď sledoval pekné mladé dievča ako si dáva dole nohavičky, nepocítil, žiadne vzrušenie ako niekedy, dokonca si aj matne spomínal aké to bolo.
Na ďalší deň, brázdil ulice mesta, oslovoval každého ale nikto neodpovedal. Hľadal ostatných mŕtvych ale všetko nasvedčovalo, že je tu sám. Keď sa večer chýlil ku koncu, už ani necítil potrebu niekoho nájsť. Cítil sa opustený, bez duše ako by ho už nič nedokázalo potešiť, čo ho robilo zúrivejším. Bol to aspoň jeden pocit, čo mu ostal. Chcel sa pomstit tomu, čo to všetko spôsobil.
Lampa opäť zablikala a Pesky prešiel dverami do prvého domu, pričom dúfal, že nájde toho bastarda čím skôr. Mal štastie lebo ten koho hľadal sedel pri veľkej železnej kadi, v ktorej horel oheň. Bol tam sám sfetovaný, mimo reality, z ktorej lístok si kúpil za Peskyho peniaze.
Z Peskyho túžby po pomste, už nezostalo nič. Vedel, že jeho duša je už stratená. Zrazu narkoman prevrátil hlavu a pozrel sa peskymu do oči. Usmial sa. Potichu si zahundral: „Tie nové tabletky sú riadna pecka.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.