Nebola to ani tak krčma, ako skôr staničný bufet, kde došlo všetko jedlo. Bol tu len umastený bufetár a tajomný hosť. Ich debata prebiehala už hodnú chvíľu a bola posmelená nejedným poldecákom. Teraz hovoril bufetár.
„Ak by som si mal vybrať, kým chcem byť na jeden deň, chcel by som byť ten čurák, čo hral Harryho Pottera v tých filmoch. Ráno by som vstal a šiel na výlet do nejakej školy a tam by som zbalil tú najnevinnejšiu dvanástku, nie, nie počkaj, rovno dve najrozkošnejšie dvanástky… mohli by mať aj trinásť, zobral by som ich k sebe domov, dobre ich opil a riadne kruto vytrtkal. Ale ešte predtým by som si zohnal kvalitnú kameru a výbavičku k tomu, a všetko pekne natočil. To by som stihol do obeda. Na obed by som sa dobre najedol v jednej z tých reštaurácií, kam chodia žrať ľudia ako Harry Potter. Po obede by som nahrávku s mojou dopoludňajšou zábavou poslal do nejakého ich amerického bulváru. Do večera by ju zverejnili a na druhý deň by o tom vedel celý svet. Predstav si tie titulky. Harry Potter a pedofilný škandál. Detská hviezda k deťom bližšie než kedykoľvek predtým. Harry Potter a kúzlo bez lásky.“
„Myslím, že trocha preháňaš.“
„Počkaj, ja som ešte neskončil. Potom by som usporiadal mimoriadnu tlačovku a tam prehlásil: Áno je to pravda. Americký Idol vašich ratolestí je všivavý čurák, čo šuká malé deti. Som vinný, necítim žiadnu hanbu a urobím to zas.“
„Nielen, že si totálny zvrhlík, ale ani nevieš, že Harry Potter je z Anglicka.“
„Fakt?“
„Fakt. Naozaj si predstav, že máš tu možnosť. Byť niekým iným na jeden deň. Hocikým. Fakt by si to vyplytval na takúto kravinu?“
„Čo ja viem? Ty vieš o niečom lepšom? Však si to predstav, má to samé výhody. Zatrtkáš si. Nažereš sa. A potom úplne znemožníš toho teplého fasa. Vieš ako mi lezie na nervy? Doma nič od deciek nepočujem len Harry sem, Potter tam. Chcem ich prehlušiť telkou a hádaj čo je v nej? Ten malý bastard. Za zhrozenie všetkých tých ľudí čo ho tak žerú, by som dušu zapredal. Si to predstav. Malé decko to vidí o siedmej v správach na Markíze a o chvíľu sa pýta mamiiiii a čo je to pedofil?“ Prisámvačku, že by toho čuráka zlynčovali.“
„Môžem ešte jednu otázku?“
„Nech sa páči.“
„Šéfovi nevadí, keď chlastáš v pracovnej dobe?“
„Nie pokiaľ mne nevadí, že tu robím za tie drobné, za ktoré tu robím.“
„Tak si teda dajme ešte za jeden.“
–
Daniel Radcliffe sa zobudil s pocitom, že sily temnoty sa dnes pokúsia o ďalší zákerný úder. Namiesto rannej toalety si pred zrkadlom precvičil pár základných obranných kúziel. Pocit blížiaceho zla silnel. Rýchlo ho však vystriedala túžba znásilniť nejakú školáčku. Nie počkať, počkať. Radšej dve školáčky…
–
O dva dni bufetár listoval dennú tlač. Plus jeden deň mal na titulke niekoľko menších fotiek orámovaných ako filmový pás. Nadpis znel: Harry Potter ako ho nepoznáte. Nový čas stavil na kvalitu. Na titulku dal jeden veľký, dobre zaostrený záber s nadpisom D. Radcliffe: „Boli šťavnaté.“
Tieto periodiká idú na dračku každý deň, ale dnes to bolo prvýkrát čo sa o ne strhla bitka. Vnútri oboch totiž čakala kompletná séria dvadsiatich siedmych fotiek Daniela Radcliffa vo svojej životnej úlohe. Na všetkých sa tváril tak odborne, že aj laikovi bolo hneď jasné, že to nerobí prvýkrát. Plus jeden deň triumfoval uvedením web stránky, na ktorej sa dal pozrieť celý video záznam.
Tesne pre obedom dofrčal bufetárov šéf na dodávke a doniesol ešte po tri baly nezávislých denníkov.
„Zdvihni všetky bagety o päťdesiat centy a šaláty aspoň o osemdesiat. Dnes sú všetci takí vyjavení z toho Pottera, že si nič nevšimnú,“ nakázal.
O 13:35 prišiel rýchlik z Plzne. Bufetár si všimol, že väčšina cestujúcich pod pazuchou zviera český nezávislý denník Blesk, ktorý na tému Harry Potter vydal špeciálne dvojčíslo.
Večer sa pri pulte ukázal tajomný hosť a rozkázal si tri deci minerálky.
„Počuj, mal som včera zvláštny sen.“ Začal bufetár, keď nalieval.
„Viem. Aké to bolo?“ opýtal sa hosť, ukazujúc na titulku svojho výtlačku Nového času.
„Čo ja viem, čakal som niečo viac. Tá vyššia ani nebola panna.“
„Ale tomu čurákovi si to pekne zavaril, nie?“
„Cha, no jasné! Mal si vidieť ako sa tvárili jeho rodičia. Vtedy som vedel, že som si vybral dobre. To za to naozaj stálo.“
„Si úchylné prasa, vieš to?“
„Hej… Dáš si so mnou za jeden?“
„Prečo nie.“
–
„Daniel, ja aj tvoja mama si uvedomujeme, že sme neboli vždy vzorní rodičia. Kládli sme na teba priveľké nároky. Viem, že ako otec som často nestál pri tebe, keď si ma potreboval.“
„Je nám to obom ľúto. Preklínam deň, keď sme ťa zapísali na ten konkurz.“
„Chcem, aby si vedel, že my sme na tvojej strane. Chceme ti pomôcť prekonať tieto… pohnútky.“
„Ale chcieť musíš hlavne ty sám. Nemôžeme ťa zachrániť ak ty sám nechceš byť zachránený.“
„Vďaka mami. Vďaka oci. Vďaka za vašu pomoc. S ňou sa mi podarí prekonať tú hrôzu. Ľúbim vás.“ Povedal Daniel a v duchu ďakoval za hodiny strávené sledovaním MTV, ktoré ho naučili zvládať takéto situácie. Vedel, čo teraz musí urobiť, ale vôbec sa na to netešil. Na chvíľu zaváhal. Takto si to nepredstavoval. Keď pred rokmi dostal možnosť vybrať si, čakal od toho čosi viac.
–
O dva mesiace prinášali nezávislé periodiká celkom iné články: Celá Európa jasá! Poľský parlament ako posledný z členských štátov EÚ, odsúhlasil zníženie hranice sexuálnej zrelosti na dvanásť rokov. Stalo sa tak potom, ako pápež osobne pohrozil uvalením cirkevnej kliatby na najvyšších štátnych predstaviteľov. Vedúci činitelia odborových organizácií následne odvolali generálny štrajk a situácia v krajine sa vracia do normálu.
Emma s Evou sa predháňajú, ktorá svojim čitateľkám ponúkne viac typov ako vyzerať na dvanásť.
Je večer a v staničnom bufete opäť neostalo nič na jedenie. Bufetárovi a tajomnému hosťovi to zjavne nevadí.
„Ľudom konečne zadrbalo. Myslím kolektívne ako živočíšnemu druhu. Ś definitívnou platnosťou.“ Posťažoval si bufetár.
„Predvčerom mala dcéra trinásť. Žena jej zaplatila striptéra, čo sa štylizoval ako Harry Potter.“
„Ako to zobrala?“ opýtal sa hosť.
„Hrdinsky. Zavrela sa s ním do izby a strávila s ním noc. Hovorí, že teraz ju v triede konečne priali medzi seba.“
„Máš pravdu, ľudstvo môžeme odpísať.“
„Ako sa mu to podarilo? Ako???“
Tajomný hosť bez slova položil na pult balíček. Bufetár ho otvoril. Bolo v ňom cédečko s obrazom toho čuráka, čo hrá Harryho Pottera. Podľa bufetárovej mienky bol poobliekaný dosť exoticky.
„Áno takéto máme aj doma. Čo je tam?“
Tajomný hosť si odpľul na podlahu.
„Ten malý, podlý, zákerný zasran! Mysleli sme, že ho konečne dostaneme. Bol hotový. Neostal mu ani fliačik dôstojnosti, čo by mohol stratiť. Nemal už kam klesnúť, aby sa mohol zachrániť. A potom sa dal na hip hop. Jeho rapperské meno je Magic Uncle Harry.“ Tajomný hosť sklonil hlavu do dlaní a vzdychol.
„Magic Uncle Harry,“ zopakoval a bufetárovi sa zdalo, že sa mu tu o chvíľu rozplače.
„Ale… čo bude teraz?“
„Ja to mám na saláme, mňa sa to už netýka. Moji nadriadení majú dosť vyhranený názor na pracovné neúspechy.“
Bufetár sa tváril, že pochopil, ale veľmi mu to nešlo.
„Každopádne je mi ľúto, že som ťa v celej veci tak zneužil. Musel to byť niekto, kto ním naozaj chcel byť. Ináč to žiaľ nešlo.“
„Žartuješ? Takú srandu som pri zneužívaní nemal od základnej školy!“ Bufetár vyprskol do smiechu. Tajomný hosť sa tiež pousmial.
„Som rád, že to berieš športovo,“ povedal a na chvíľu sa odmlčal. Potom buchol päsťou o pult.
„Kurnik, že sme sa museli stretnúť práve takto!“ Z očí mu kričalo, že chce niečo rozmlátiť, ale za pár sekúnd sa upokojil.
„Nedá sa nič robiť… Drž sa. A nejako to tu preži!“ Tajomný hosť vstal a otočil sa k dverám. Urobil pár krokov a rozplynul sa v obláčiku lacných digitálnych efektov.
Poviedka Hello, Danny je v rubrike Protopero trochu výnimočná. Súťažila totiž tohto roku a vyniesla jej autorovi tretie miesto v kategórii Vlastná próza v súťaži Rekreatúra 2010. Rekreatúra je súťaž v pôvodnej tvorbe prózy a poézie, ktorú organizuje Katedra slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, zo súťaže nie je zatiaľ žiadny mediálny výstup, a preto sme poviedke s nádychom fantastiky dali priestor na našich stránkach.
Autor poviedky Hello, Danny Abdelrazak Bouali je študentom posledného ročníka odboru Európske kultúrne štúdie na UMB v Banskej Bystrici. Okrem toho pracuje v občianskom združení Euforion, kde sa relatívne úspešne realizujú rôzne kultúrne projekty, ako napríklad festivaly Art of Livin´ a Stanica Východ. Sám tvrdí, že aj keď okrem sporadických úspechov v študentských súťažiach sa mu väčšieho uznania nedostalo, v oblasti vedeckej fantastiky má na konte už dva fenomenálne počiny: bakalársku a magisterskú práca. Už len obhájiť!
Každý nejako začínal. Niektorí sa po počiatočnom nezdare vzdali, iní naopak – poučili sa zo svojich chýb a postúpili do vyšších literárnych levelov. Niektorí už pri nástupe zahviezdili, aby krátko na to zhoreli v žiare svojho úspechu. Sú i takí, ktorí triumfovali hneď na začiatku a ich literárna kvalita i popularita rokmi ešte vzrástla. V rubrike Protopero prinášame poviedky dnes už renomovaných i dlho odmlčaných autorov fantastiky, tak ako s nimi pred rokmi slávili úspechy v literárnych súťažiach. Môžete ich porovnať s ich súčasnou tvorbou či s textami, ktoré bodujú v súťažiach súčasných. A predovšetkým si môžete dopriať zaujímavý zážitok pri ich čítaní.
Boli ste aj vy v minulosti úspešným finalistom literárnej súťaže a s vašou prácou sa môžu čitatelia stretnúť iba v zborníku súťažných prác? Kontaktujte nás na e-mailovej adrese alexandra.pavelkova@gmail.com.