Hellboy: Zlatá armáda

Modrá je dobrá. Červená lepšia, hlavne keď je šmrncnutá do ohniva. Zlatá… tá tiež nie je na zahodenie. A keď to všetko premiešate? Zrazu sa vám z farieb vynorí čokoládová tyčinka, plechovka piva, cigara a kopec mačiek a keď sa zadívate lepšie, v červenej zasvietia čerstvo umyté zuby a rohy zbrúsené na ježka. Žuloruký pekelník sa vrátil na plátno, aby nakopal hromadu zlatých zadkov a zaspieval si zaľúbený duet so žiabrokrkým priateľom.

Slabinou Hellboyovho stretu so Zlatou armádou je podľa mňa len scenár. Nie je zlý, len na dve hodiny filmu trochu riedky. Povážte – kedysi dávno sa pobili ľudia s čarovnými bytosťami. Čarovníci, elfi, trolli, goblini a im podobní boli v práve, pretože ľudia prekročili hranice, ktoré im boli pri stvorení dané. Ale keďže ľudia pribúdali rýchlejšie ako ich stihli armády kráľa elfov likvidovať, magickým bytostiam zatrnulo. Našťastie sa našiel goblin, ktorý ponúkol kráľovi Balorovi, že mu zostrojí armádu neporaziteľných vojakov a keď vladár súhlasil, vznikla Zlatá armáda. Kovová, plná ozubených kolies, nezničiteľná a ovládaná šém… čarovnou korunou. A z ľudí ostala len krvavá pľačkanica.

Pánovi elfov však prišlo z pohľadu na rozdrvených ľudí zle. Uzavrel s protivníkom mier a rozlomil zlatú korunu, aby už armáda mechanoidov nikdy neožila. Úlomok ovládača dal aj ľuďom a tým odložil ďalší stret o pár tisíc rokov, do našich čias, keď si už na starý príbeh takmer nikto nepamätá. Nikto okrem princa Nuadu, ktorý žil stovky rokov v ústraní a nerobil nič iné, len sa nasieral a rozvíjal svoje bojové schopnosti.

Vyššie uvedené je obsahom prvých piatich minút filmu (rozkošná scéna, kde malému pekelníkovi číta jeho „otec“ rozprávku). Zvyšný čas strávi Hellboyovo komando prekáračkami s Nuadom. Najprv sa poharkajú o posledný úlomok koruny, potom o mapku k hangáru Zlatej armády a nakoniec aj o samotných zlatúšikov. Nič viac, linka je rovná ako Nuadov strieborný oštep.

ALE. Guillermo del Toro (Blade II, Faunov labyrint) Hellboya miluje. A vie aj v riedkej kaši vyčariť chrumkavé scény, či už akčné alebo dojímavé. Ron Pearlman sa zasa narodil s kamennou rukou a upilovanými rohami, on nehrá, on JE Hellboy. Na tieto základy sa postavila fungujúca chémia medzi postavami – Hellboy, Liz, Abe, princezná Nuala, princ Nuada, ektoplazmatický Johann Krauss, nikto z nich sa v príbehu nestratil, všetci sa stali na dve hodiny mojou rodinou. A keď si na vrch postavíte pár skutočne výborných scén (nezabudnuteľný duet Hellboy-Abe, Há versus troll Wink, Nuada proti otcovi, Červený a plechové skrinky, finále), dostanete film, ktorý na plátne ani chvíľu nenudí a na DVD si ho určite ešte neraz pozriete.

Nie je to film s umeleckými ambíciami a má slabé miesta, ale keď sa vám pekelný chlapec dostane pod kožu, nie je čo riešiť.

You know I can't smile without you
I can't smile without you
I can't laugh and I can't sing
I'm finding it hard to do anything
You see I feel sad when you're sad
I feel glad when you're glad
If you only knew what I'm going through
I just can't smile without you

Foto copyright © Universal Pictures


11. septembra 2008
Marbh