Mojou prvou myšlienkou, keď som uvidela knihu Harry Potter 4, bolo „jéj“ a hneď nato „to je ale bichla“ – keď som ju vzala do ruky. Veru tak, pani Rowlingová sa prekonala a napísala ďalších sedemstodesať strán o chlapcovi s jazvou na čele. Hmm, máme sa desiť počtu strán ďalších pokračovaní? Možno nie… Niekedy na veľkosti záleží ;-)
Do čítania som sa napriek rozsahu púšťala s radosťou. Veď to nie je prvý krát – fantasy podobných rozmerov stretávame takmer každý deň. Problém vidím len v tom, že autorka zrejme zabudla, pre koho píše. Nemalo to byť pre deti? A priznajme si, ktoré dieťa začne dobrovoľne čítať sedemsto stranovú knihu? Joanne Rowlingová očividne stavila na obľúbenosť predchádzajúcich dielov – alebo bola platená od strany ;-)
Kniha o Ohnivej čaši začína sľubne. Snom o tajomnom dome, kde záhadne umrie celá rodina v jednú noc – a podozrivým je, ako inak, záhradník. Ten je však omilostený, keďže príčinou úmrtia je pravdepodobne strach. A kto by sa už len zľakol záhradníka? Sen však končí záhradníkovou smrťou… Úbožiak bol presvedčený o tom, že v dome sa svieti preto, lebo mu neprajné deti nechcú dať pokoj. Chcel ich potrestať, no ako to už býva, potrestaný bol on sám. Na výzvedách totiž vypočul plány tajomného známeho… A Harry sa budí s páliacou jazvou…
Ďalej sa príbeh rozmazáva ako blato a človek (ako ja ;-) vôbec netuší, prečo sa v ňom objavujú toľkí ľudia a prečo je to také zdĺhavé. Jednoducho, zívačka – s nádejou, že to všetko má svoj význam…
Grády začína kniha dostávať až na 163 strane, keď Harry konečne prichádza na Rokfort. Do hry príde Trojčarodejnícky turnaj a Ohnivá čaša, ktorá len tak mimochodom do turnaja zvolí Harryho, a to aj napriek tomu, že do nej svoje meno nevhodil a už vôbec nemá predpísaný vek. A tak je Harry opäť tam, kam nechcel ísť, a nič na tom nezmení ani fakt, že ako šampión nemusí robiť záverečné ročníkové skúšky. Osudy sa prepletajú, nikto nemá nikoho rád, a všetci (okrem Slizolinčanov) nenávidia reportérku Ritu Skeeterovú, ktorá prekrúca pravdu, ako sa jej to hodí (a výdatne jej pomáhajú práve Slizolinčania).
A tak som nakoniec posledných päťsto strán zhltla ako malinu. Nemohla som sa od knihy odpútať a spávať som chodila, až keď oči odmietli čítať ;-) Je to napínavý príbeh, pár odpovedí na pálčivé otázky, niekoľko smrteľných nehôd a jeden vzkriesený knieža temnôt…
Knihu Harry Potter a Ohnivá Čaša by som už ale nenazvala knihou pre deti. Získava proporcie fantasy literatúry, aj keď s trochu naivnými a detskými prvkami. A je mi ľúto toho rozťahaného začiatku, aj keď sa jedno vysvetlenie ponúka. Sedemsto strán? Ale veď sa predsa museli plniť AŽ tri úlohy! Autorka sa v tomto drží detskej problematiky – veď v nedospeláckych knihách KAŽDÝ hrdina rieši PRÁVE TRI problémy. Nikdy viac a nikdy menej (tri prasiatka)! A ani žiaci Rockfortskej školy mágie nie sú výnimkou ;-)
Harry Potter a Ohnivá čaša, Rowlingová Joanne K., takmer detská fantasy (Ikar, orig. HP and the Goblet of Fire, preklad Oľga Kralovičová, viaz., 711 strán, ISBN 80–551–0173–6)