Pohľad na knižné poličky musí fanúšikovi vedeckej fantastiky vniesť smútok do duše. Vydavatelia akoby na jeho žáner zabudli, akoby už nechceli vydávať to najlepšie, čo sa v ňom urodilo, akoby sa vykašľali na výhodu, ktorú majú oproti svojim americkým kolegom – že už totiž môžu vyberať len medzi tým najlepším. Namiesto toho sú tu tony fantasy (nič proti tej dobrej) a akčnej sci-fi. Pritom sa prehliadajú mnohí, vonku veľmi cenení autori. Ako uvidíte v nasledujúcom prehľade hviezd vedeckej fantastiky, od ktorých sme ešte nemali šancu čítať ani jednu knižku, sú to autori 50., 70. aj 80. rokov. Vydávajú sa najnovší, často nepreverení autori, ktorí svoje ságy ešte ani nedokončili. Prečo?
Tu je zoznam autorov, od ktorých by som si rád nejakú knižku prečítal, ale nemôžem:
1. Michael Bishop – držiteľ dvoch Nebúl a štyroch Locusov. Jednu za román No Enemy but Time (Jediný nepriateľ je čas, 1982), čo je rozsiahly a zložitý psychologicko – filozofický román o mentálnych cestách časom. Zaujal hneď však svojim prvým románom Funeral for Eyes of Fire (Pohreb pre oči ohňa, 1975). V knihe Transfiguration (Transfigurácie, 1979) rieši záhadu pôvodu rasy s dúhovými očami. V románe Ancient of Days (Starodávne dni, 1985) sa žena zaľúbi do pračloveka a učí ho žiť v dnešnom svete. V paródii na tvorbu Phillipa K. Dicka The Secret Ascension (Tajné nanebevstúenie, 1987) z alternatívneho sveta vystupuje sám Dick ako hlavný hrdina. Posledný román Brittle Innings (1994) bol nominovaný na Huga. Bishop bol často nominovaný na rôzne ceny aj za poviedky, ktoré zhrnul do piatich zbierok. Možno mu v češtine aj nejaká poviedka vyšla, no to, aby ste ho museli hľadať v stohoch kníh či časopisov, si tento inteligentný rozprávač a výborný štylista nezaslúži.
2. James Blish – autor, ktorý začínal v časopisoch 50. rokov – a vtedy aj dosiahol svoj vrchol. U nás ho poznáme iba z antológií prepisov Star trekovských scenárov a z niekoľkých poviedok, dokonca dvoch v slovenčine. Huga však dostal za román Case of Consience (Otázka svedomia, 1958), ktorý patrí do kánonu žánru. Obrovskú popularitu získal za štvordielny cyklus space opier Cities in Flight (Letiace mestá).
3. Pat Cadiganová – kráľovná cyberpunku. Poviedky začala publikovať koncom 70. rokov vo vlastnom fanzine Shayol. Neskôr ich zhrnula do troch poviedkových zbierok. Vydala štyri romány, pričom za druhý a tretí, Synners (Hriešnici, 1991) a Fools (Blázni) získala Cenu Arthura C. Clarka. V českých antológiách a časopisoch nájdete niekoľko jej poviedok. Dobre si rozumie aj s hororom.
4. D. G. Compton – autor zo 70. rokov, ktorý vydal za štyri roky tri kvalitné romány. The Steel Crocodile (Oceľový krokodíl, 1970) bol nominovaný na Nebulu.
5. Harlan Ellison – tretí najoceňovanejší autor science fiction. Získal sedem Hugov, tri Nebuly, jednu World Fantasy Award, štyri ceny Brama Stockera a osemnásť (áno, 18) Locusov. V roku 1960 vyšiel spolu s jeho prvou zbierkou aj román The Man with Nine Lives (muž s deviatimi životmi), no úspech zožal prakticky „len\" ako poviedkar, redaktor, filmový scenárista a kritik. Presadil sa v roku 1965 poviedkou „\‚Repent, Harlequin!\‘ Said the Ticktockman\„, za ktorú dostal Huga aj Nebulu a ktorá vyšla po česky niekoľkokrát. Obrovskú slávu a Huga mu prinesla poviedka I Have No Mouth and I Must Scream (Nemám ústa a musím kričať), patriaca k rodičom cyberpunku. V roku 1971 vydal knižku Partners in Wonder (Partneri v zázraku), ktorá obsahovala jeho spolupráce s autormi ako Robert Sheckley, Robert Silverberg, Theodror Sturgeon či Alfred E. van Vogt. Spoluprácu s posledným menovaným, poviedku Human Operators, poznáme v slovenčine zo zbierky 10 x sci-fi. Niekoľko ďalších poviedok mu u nás vyšlo v antológiách a časopisoch. Aj vo Fantázii 17 ste od neho mohli čítať poviedku \“Zatratenci\„. Neexistencia Ellisonovej knižky na našom trhu je podľa mňa jedna z najväčších hánb vydavateľov. A tým nemyslím len niektorú z tucta jeho zbierok poviedok. Obsiahly výber poviedok vyšiel nedávno pod názvom The Essential Ellison: A 35 Year Retrospective. Podľa mňa by však čitateľov aj dnes potešili antológie Dangerous Vision (Nebezpečné vízie, 1967) a Again, Dangerous Vision (Znova nebezpečné vízie, 1971), patriace medzi míľniky americkej scifi a znamenajúce pokladnicu jej Novej vlny. Obsahujú kvantum výborných poviedok tých najlepších, v tom čase moderných sci-fi autorov. Kritérium pre prvú antológiu bolo vraj odmietnutie z časopisov so smutným „tak toto už nie\“ (samozrejme v rovine výstrednej štylistiky či myšlienky). Táto antológia vyšla teraz v Poľsku prvýkrát oficiálne (predtým ju vydali fankluby) a má svoj ohlas. Tak prečo nie aj u nás?
6. James Patrick Kelly – držiteľ dvoch Hugov a Locusu. Presadil sa už začiatkom 80. rokov a počas celej tejto v sci-fi skutočne bláznivej dekády patril k autorom, ktorí zaskakovali svojou štylistikou aj nápadmi. Veľký ohlas dosiahol román Freedom Beach (Pláž slobody), ktorý napísal s Johnom Kesselom. Výborne bol prijatý aj román Wildlife (Divokosť, 1994) a zbierka poviedok Think Like a Dinosaur and Other Stories (Myslieť ako dinosaurus a iné poviedky). Titulnú, Hugom ocenenú, poviedku poznáme z českého prekladu, v ktorom vyšlo aj pár ďalších poviedok Kellyho.
7. John Kessel – Presadil sa v roku 1982 poviedkou Antoher Orphan (Ďalšia sirota), za ktorú dostal Nebulu. Nominovali na ňu aj jeho prvý samostatný román Good News from Outer Space (Dobré správy z vesmíru). Veľmi priaznivo bol prijatý román z univerzitného prosteredia Corrupting Dr. Nice (Korumpovanie Dr. Pekného) a dve zbierky poviedok.
8. Nancy Kressová – Začínala fantasy románmi, no už jej prvá sci-fi An Alien Ligt (Mimozemské svetlo, 1988) si získala pozornosť. Vrcholom jej tvorby je však až tzv. „žobrácka\" tetralógia, ktorú začala poviedka Beggars in Spain – Kressovej prvá Nebula. Môžete ju čítať v českom vydaní Dozoisovej antológie z roku 1991 To nejlepší ze science fiction – Druhá reprezentatívna ročenka. Ďalšie poviedky od Kressovej nájdete v Prvej reprezentatívnej ročenke a aj vo Fantázii 4, kde sme uverejnili jej Nebulou ocenenú poviedku Flowers of Aulit Prison (Kvety väzenia Aulit). V posledných rokoch oslnila románmi Probability Moon a Probability Sun.
9. R. E. Lafferty – Autor pätnástich románov a množstva poviedok. Patrí k najlepším autorom Novej vlny. Zaujal už svojim prvým románom Past Master (Majster minulosti, 1968), ktorý zaujímavým spôsobom nadväzuje na Moorovu Utópiu – a sám Sir Thomas v nej vystupuje. Bol nominovaný na Huga aj Nebulu. Na Nebulu nominovali aj Fourth Mansions (1970) a čertovinu The Devil Is Dead (Diabol je mŕtvy, 1971). Hlavným hrdinom tejto satiry je skutočne čert.
10. Fritz Leiber – veľmajster SF, držiteľ šiestich Hugov, troch Nebúl, dvoch World Fantasy Awards a dvoch Locusov. Popularitu získal cyklom fantasy príbehov o Fahfrdovi a Šedom myšiakovi, ktoré patria ku kánonu fantasy a ktoré tiež nepoznáme (ak budem niekedy písať o stratených hviezdach – alebo radšej drakoch – fantasy, Leiber tam nebude chýbať). Huga dostal za dva romány. The Big Time (Zlaté časy, 1958) je bláznivá vec, kde sa na jednom odpočívadle stretávajú bojovníci z rôznych časov. Katastrofický román The Wanderer (Pútnik) rozpráva o dnes tak populárnej téme – priblížení sa cudzieho vesmírneho telesa, v tomto prípade planéty, k Zemi. Ďalší populárny Leiberov román Gather, Darknes! (Hutnite, temnoty!) rozpráva o tvorení Božích zázrakov za pomoci moderných technológií. Plno Leiberovych poviedok nájdete v antológiách a českom Magazine of Fantasy and Science Fiction, tri vyšli aj po slovensky.