Grinch

Ron Howard

Jim Carrey je späť! Niektorým to možno znie ako výstrel z brokovnice priloženej pod bradu, pre iných je to zvuk štartovacej pištole pred šprintom do kina. Po dvoch výborných, ale nie veľmi úspešných výletoch do vážnejších žánrov (Truman Show a Muž na Mesiaci) a prehliadke farrellyovských výkalov Ja, moje druhé ja a Irena sa grimasový kráľ vracia do superligy hviezd, ktorých meno je synonymom pre výraz „bankovka“. A tých prachov je tentokrát naozaj požehnane. GRINCH sa totiž zapísal do histórie ako komerčne najúspešnejší roka 2000. Čo sa týka výšky ziskov, nechal ďaleko za sebou (presne v tomto poradí) M:I-2, Gladiátora, Perfektnú búrku, Protivného svokra i X-Men. „Ako je to možné?“ pýta sa bežný stredourópsky divák po tom, ako sa nechal zlákať reklamou a hodinu a pol nechápavo civel na plátno. Čím to je, že tento „čudný“ film tak suverénne prevalcoval zámorské kiná?

Je to o tom, že veršovaná knižka známeho rozprávkára Dr. Seussa „How the Grinch Stole Christmas“ je absolútnou americkou vianočnou klasikou. Jej kreslená adaptácia zo 60-tych rokov neodmysliteľne patrí v USA ku koncoročnému televíznemu folklóru (keď znovu uvidíte Sám doma 2, všimnite si, aký film pozerá Kevin na videu v limuzíne). Skrátka: Tak, ako by ste márne vysvetľovali Amíkovi, prečo sa smejete na otázke „Je ti zima, dievčatko?“, tak bežný slovenský smrteľník nepochopí, čo je na filme GRINCH také úžasné.

Lenže on úžasný naozaj je. Aj keď, mierne povedané, šibnutý. Príbeh sa odohráva na snehovej vločke. Tu stojí mestečko Kdosice a v ňom žijú Kdovíci (len pre ozrejmenie, film má geniááálny český preklad). Títo piadiľudkovia vyzerajú ako kríženci ľudí a myší a sú, inak to neviem povedať, bohovsky cool. Okrem jedného. Ten je zelený, chlpatý, žije v jaskyni na hore Trumpeta nad mestom a všetkých nenávidí (trauma z detstva – skúste sa začleniť do kolektívu, keď vám rastú zelené fúzy). A čo neznáša zo všetkého najviac, sú Vianoce. Z veselých pesničiek a radostného pokrikovania, ktoré k jeho brlohu dolieha z údolia, sa mu ide rozskočiť hlava. Ako si zabezpečiť pokojný spánok? No jasné, poviete si, všetkých nahádzať do hydraulického lisu. Lenže toto je rodinný film, takže treba zvoliť menej radikálne riešenie. A tak sa Grinch preoblečie na Santu, vyrobí si sane na tryskový pohon, svojmu psovi Maxovi pripevní na hlavu sobí rob a poď ho ukradnúť všetky darčeky. Veď ako lepšie pokaziť Kdovíkom Vianoce?

Prvé, čo vás na GRINCHOVI ohúri, je jeho nevídaná vizuálna podoba. Pestrofarebné dekorácie spolu s malebnými počítačovými pozadiami spôsobujú, že neviete, kam sa pozrieť skôr. Masky Ricka Bakera sú ako vždy dokonalé, z kostýmov a často až bizarných rekvizít prechádza zrak. Triky sú také akurátne a pôsobivo dotvárajú atmosféru neskutočného „mikro-sveta“. Zopár nominácií na Oscara v technických kategóriách GRINCHOVI neunikne. Až keď prekonáte toto ohúrenie, začnete si všímať dej. Scenár nemá ďaleko k dokonalosti – je veľmi vtipný, skvele vygradovaný, prekvapivo hladko kombinuje „staromódny“ rýmovaný „komentár“ a moderné, často veľmi cynické Grinchove hlášky (keď chce chytiť taxík a ten popri ňom nevšímavo prejde: „Zelený nebereš, co, ty rasisto?!“). A predovšetkým je tu bezchybná charakterizácia hlavného (anti)hrdinu. Napriek svojej zlomyseľnosti a odporu ku všetkej tej rozjuchanosti (alebo práve preto) je Grinch sympaťák, s ktorým sa my, vianoční depresisti, radi stotožníme. A vďaka tomuto prekvapivo dobre funguje aj skutočne dojímavé záverečné „rozhrešenie“ a neurazí ani drobné morálne poučenie.

Samozrejme, že GRINCH by nebol tým, čím je, bez Jima Carreyho. Ten v úlohe zeleného škriatka podáva jeden z vrcholných výkonov svojej kariéry. Každá jeho veta je stopercentná hláška, každé gesto či úškľabok dokonale vystihujú Grinchovo myslenie a momentálny stav jeho labilnej psychiky. Jim Carrey je skrátka taký dobrý, že film paradoxne kazí – v tom zmysle, že keď sa náhodou na chvíľu stratí z plátna, divák sa nudí. Našťastie tých momentov nie je veľa – GRINCH je prosto ďalším Jimovým sebestredným sólom, zatieňujúcim všetko a všetkých naokolo.

Najnovší počin Rona Howarda (Willow, Oheň, Apollo 13, Výkupné…) je šialená jazda, ešte šialenejšia než dych vyrážajúci záverečný zjazd Grincha z Trumpety na saniach plných darčekov. Je to film, ktorý treba vidieť viackrát, aby ste stihli vstrebať všetky tie guľometnou frekvenciou padajúce fóry. Keď k tomu prirátate špičkový český dabing (Grincha bravúrne nahovoril Boris Rösner a rozprávača Anthonyho Hopkinsa rovnako excelentne nahradil Zdeněk Svěrák), ten jeden bod mu strhnem vlastne len preto, aby nestál v jednom rade s Matrixom či X-Menmi.

Hodnotenie: 9/10


27. apríla 2001
Ďuro Červenák