Aj vy máte radi milučké rodinné filmy o tom, ako nejaký americký teenager (či v horšom prípade úplné dieťa) zachraňuje ohrozené zvieratko alebo do nášho sveta zatúlanú rozprávkovú bytosť pred bandou ziskuchtivých a silne neekologicky a neeticky mysliacich zloduchov? Ja ich zbožňujem. Najmä po opici. Keď som toxikovaný chmeloidom či vodkoínom a nedokážem tieto jedy vypudiť z organizmu, stačí mi požičať si videokazetu s titulom ako Zachráňte Willyho (ktorýkoľvek diel), Dobrodružstvá malej pandy, alebo Nekonečný príbeh 3, a nastáva u mňa telesná očista, v odborných kruhoch označovaná aj „zkaždéhotelesnéhootvoru“.
Dôvody, prečo si z noviniek vo videopožičovni vybrať práve dobrodružnú (fajn) komédiu (v poriadku) pre celú rodinu (kill me, please, kill me!) GORILA JOE (český názov Velký Joe), sú dva. Za prvé: Tento film bol nominovaný na Oscara za špeciálne efekty, pričom šéfom trikového týmu bol sám veľký Rick Baker (Americký vlkodlak v Londýne, Harry a Hendersonovci, Muži v čiernom). Za druhé: osobou, ktorá sa s obrovským goriliakom kamaráti a snaží sa ho ochrániť pred kakaným ujom, nie je žiadny vyškerený puberťák, ale CHARLIZE THERONOVÁ. A tá už má rozhodne po puberte. Ja teda nie som veľmi na blondínky, ale Charlize mi zdvihla hormonálnu hladinu už v Diablovom advokátovi. Tam síce pôsobila trošku cukríkovým dojmom (najmä zo začiatku – neskôr, keď si podrezávala hrdlo rozbitým zrkadlom, už ani veľmi nie), no teraz, keď je ostrihaná nakrátko a nahodená v tričku a kraťasoch, bezkonkurenčne ovláda plátno (či obrazovku). Zdá sa takmer nemožné podať skutočne kvalitný herecký výkon vo filme tohto druhu, ale Charlize Theronová to dokázala. V konečnom dôsledku sa vám vryje do pamäte hlbšie než jej spoluhráč BILL PAXTON, ba dokonca odsunula na vedľajšiu koľaj aj päťmetrového opičiaka. Čo je pozoruhodné, pretože Joe patrí k najrealistickejšie vypadajúcim „potvorám“, aké sa kedy objavili na filmovom plátne. Platí to však len v prípade, ak ide o animatronický model alebo o obrovskú bábku. Tie sú dokonalé. Akonáhle sa objaví Joe The Počítačový, kúzlo je preč. Ako hovoríme my starí mládenci: niet nad poctivú ručnú prácu.
Film Gorila Joe je… hm… dá sa prežiť. Režisér RON UNDERWOOD mu dal svižné tempo, najmä úvodnú scénu a absenciu váhania s ukázaním Joea v plnej kráse hodnotím veľmi pozitívne. Každý člen rodiny si tu nájde svoje – oteckovia Theronovú, mamky Paxtona, deti Joea (to vyznelo trochu zvrhlo, ale veď viete, ako som to myslel). Kritike treba podrobiť skutočne trapný a strašne ošúchaný motív so zloduchmi, ktorí z neznámych príčin chcú ozrutnú gorilu rozpredať „na súčiastky“. Takisto si neodpustím pľuvanec na inak dobrého hudobného skladateľa JAMESA HORNERA – ten totiž totálne vykradol vlastné soundtracky, a keď v jednej scéne zaznie motív zo Statočného srdca, nerozosmeje sa len človek, ktorý sleduje Noviny STV na druhom programe. No a nakoniec najbrutálnejšia rana medzi divákove oči – extrémne šťastný, zámerne anti-kingkongovský záver, v ktorom Joe zachráni blonďavé chlapča z horiaceho kolotoča a policajti, čo ho ešte pred chvíľou chceli napumpovať olovom (Joea, nie to decko), začnú dojato posmrkávať. Achjaj.
A to je všetko, čo vám o tomto typickom výtvore Walt Disney Studio môžem povedať. Možno by som vypotil aj viac, ale už musím bežať, lebo na satelite reprízujú Lassie.