Upozornenie: Nasledujúci článok obsahuje výroky a slovné spojenia nezlučiteľné s ideológiou StarWars. Priaznivci uvedeného produktu sa čítaním tohto článku vedome vystavujú riziku a redakcia nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné duševné poruchy či iné nepriaznivé následky privodené týmto počínaním. Vyslovujeme úprimnú sústrasť príbuzným všetkých doterajších i budúcich obetí uvedeného produktu. My sme vás varovali!
Epizódou 3 Lucas preklenul priepasť rokov a technických možností medzi prvou a druhou sériou, medzi druhým a štvrtým dielom Hviezdnych vojen. Dúfajme, že slávny režisér svoje veľdielo dokončil, pretože smelo navrhnutý spojovací článok je podivuhodne utľapkaný z materiálu, z ktorého nikto bič neupletie. Zážitok z filmu je, hm, silný, avšak neobávam sa, že by zapríčinil pokles počtu fanúšikov Hviezdnych vojen. Vyjdú z kina, utrú si z kútikov úst zvyšky ľahkých šablí a vrátia sa domov k videu pozerať epizódy 4 až 6. Sila nech ich sprevádza! Mne stačí, že už môžem šťastne zvolať: “Mám to za sebou!” Vlastne, nebolo to až také strašné, mám tréning. Po epizódach 1 a 2 je trojka ako malina. Zlatá.
Stručne zhrniem príbeh. Republika, dočasne riadená kancelárom Polopatinom, bojuje s rebelmi a vďaka armádam klonov, rytierom Jedi a špeciálnym efektom od kalifornských ILM víťazí. Keď mladý Skywalker s Kenobiho odkväcnutou asistenciou (a na kancelárov rozkaz) popraví temného lorda Dojku, zdá sa, že mieru v Galaxii stojí v ceste už len jedna astmatická plechovka s generálskou hviezdou pred výrobným číslom. No vynára sa konflikt medzi kancelárom a Radou rytierov Jedi, uprostred ktorého stojí Anakin bezradný ako dieťa pri rozvodovom konaní. Aby to mal ctižiadostivý mládenček ťažšie, milovaná Padmé mu oznámi, že to nedostala a jeho prorocké sny naznačujú, že alimenty možno nebude komu platiť. A práve pochybnosti o výživnom nakoniec rozhodnú o páde Republiky a vzniku Galaktického impéria. Hraničná čiara medzi demokraciou a tyraniou je tenká ako deravý latex. Nádej však žije ďalej a väčšina z vás vie, ako dobre sa to skončí.
Znie to napodiv prijateľne, ale výsledok nie je prechádzka zakvitnutým tankodromom. Jediný herec, ktorý vo filme účinkuje je počítačom generovaný Alf, prepáčte, Yoda. Odpustite mi klišé, ale tento charizmatický animák na plátne žije. Cíti, hovorí a koná presvedčivo, na rozdiel od štafáže okolo neho. “Živí” herci predvádzajú o rád menej umenia ako dokáže priemerná maňuška. Ak ma pamäť neklame, v Epizóde 2 používali aspoň mimiku, takže ak vylúčime (progresívnu?) paralýzu, musel sa na nich podpísať Lucasov nezameniteľný režisérsky rukopis. Nie všetci majú v tvári tak desivý rigor mortis ako Kenobi, ale zodva výrazy im postačujú na celý film. Keď k tomu pridám monotónne deklamovanie predpísaných fráz, diváci sa dočkajú takého hrania, aké si zaslúžia – veď načo liezli do kina na Hviezdne vojny po šiesty raz? (Ja preto, aby som mohol napísať tento text.)
Hlavným motívom filmu má byť prerod dobrého Anakinka na hnusného Darth Vadera, čomu sa prispôsobuje obraz i zvuk. Len tvorcovia dialógov túto skutočnosť akosi nepostrehli, a tak sa Anakinovo vnútro mení nepochybne preto, aby nemusel počúvať stupídne drísty o tom, že zelené je fialové, Galaxia potrebuje mier cez mŕtvoly a LEN ON to môže dokázať, a že iba emócie majú dosť sily, aby zachránili Padmé. (Čo som v kine cítil ja, ju určite muselo postaviť na nohy.) Kľúčový rozhovor s kancelárom je tak podpríšerný, že Anakin sa do konca predstavenia už len mračí.
Ani atmosféra filmu nie je oveľa lepšia. Lucas mal asi predstavu protikladných nálad počiatku a konca, takže ak je záver smutný, so šľahačkou nádeje navrchu, začiatok logicky musí byť humorný. S penou okolo úst. Úvodná vesmírna bitka sa nesie v duchu chaotického poletovania, pubertálnych vtipov a hlúpeho piskotu. (Keby zvukové efekty pozostávali iba z PFÚ, BZINK, ŠKRÍP a BUM, nevadilo by mi, že sa šíria vzduchoprázdnom.) Lucas predvádza kvičiace a pištiace bojové roboty, ktoré sa k bojovej scéne hodia asi ako Macko Pú do poľovného revíru a divák má vyše pol hodiny času zabudnúť na všetko, čo sa doteraz naučil, ako vyzýva Yodalf na reklamnom plagáte. Násilie je veselé a milé, kým ho páchajú dobrí hrdinovia a stáva sa smutnejším a zlovoľnejším, keď Anakin postupne podlieha zlu. Každá bojová scéna sa sústreďuje na niektorého Jediho tak výrazne, že všetko ostatné pôsobí plocho a neskutočne.
Individualita a možno aj hrdinstvo radových vojakov sa kamsi vytratilo. (Aj klon dokáže byť hrdinom!) Keď Anakin po prvom boji pristane s poničenou loďou na planéte, ktorá apaticky ignoruje bitku na svojej orbite, musí si súdny divák položiť otázku, či je tá vojna skutočná a či vôbec stojí za to fandiť hrdinom. Dôvod báť sa o nich rozhodne chýba. Toto má byť súčasť kultovej série? Možno je dezilúzia cestou, po ktorej sa má divák dostať do nálady plánovanej pre finále filmu. Citlivé povahy však majú dôvod obávať sa aspoň o Lucasa, ktorý sa mení z rozprávača na roztlieskavača. On totiž nerobí poriadne ani to, čo v predchádzajúcich epizódach zvládal. Je preč ohromenie zo scenérií, prinajmenšom tri lokácie sú totožné s predchádzajúcimi dielmi. Netuším, kedy sa v tejto sérii stal miestopis podstatným. Stratil sa pocit pestrosti vesmíru, ktorý predtým dodávali exotickí mimozemšťania vo vedľajších úlohách. Yodalf už dávno zdomácnel a pre ostatných zvýšilo iba zopár okamihov na plátne a bezvýznamných viet. Jediný estetický živočích sa zjaví ako Iguana ex machina uprostred boja Kenobiho s generálom Astmatickou plechovkou, je však daný na roveň podivuhodnému kolesovému vozidlu – ďalšia ozdoba do zbierky. Navyše Lucas kamsi zapatrošil Galaxiu. Zopár pohľadov do vesmírneho priestoru sa krčí medzi mantinelmi lodí a planét, a tak na nedoziernu prázdnotu kozmu lákajúcu na cesty môžeme len spomínať. Zato si obrazom pripomenieme sériu filmov o agentovi 007, druhý stret s Astmatickou plechovkou pôsobí navlas rovnako ako finálna bitka z Goldfingera.
Technických nezmyslov je menej ako v predchádzajúcich dieloch, ale hlúposťou nezaostávajú. “Sopečná planéta” pri pohľade z orbity neukazuje ani náznak atmosféry, mráčiky by predsa kazili výhľad na efektné lávové prúdy na jej povrchu. (Všetky sopky majú nainštalované pohlcovače splodín soptenia podľa normy BLBISO 14006/E3.) Pri tak mohutnej vulkanickej činnosti možno len obdivovať kulisárov, ktorí dokázali nájsť miesto vhodné pre stavbu budov slúžiacich ako parket finálneho boja Kenobiho so Skywalkerom. Nanešťastie, nemali dostatok vhodných stavebných materiálov, takže časť trčiacej konštrukcie za pár sekúnd roztaví špliechajúca láva (kto by na Sopečnej planéte čosi také čakal, všakže), kým zvyšok v pohode pláva tri-štyri minúty v žeravom prúde. Po tejto príprave už neprekvapí zázračná ohňovzdornosť samého Anakina, ktorý si nechá efektne vzplanúť pláštik a make-up, aby sa mu ľahšie prezliekalo do darthovskej masky. (Že jeho mäso nehorí vieme už od nezabudnuteľných pretekov v Epizóde 1.)
Súčasne pokračuje dokumentovanie neschopnosti rytierov Jedi. Skywalker a Kenobi sa dali na balet s neónkami – choreograf súbojov z dvojky bol asi pridobrý a dostal padáka. Ostatní sú v podstate bezbranní, Sila ich opustila, nedokážu vycítiť zradu a nechajú sa pobiť ako zajace. Východom inšpirovaná mystika Rádu, s ktorou Lucas obalamutil divákov prvej série, už aj tak vyšla z módy. Yodalf ako jediný vyzerá a koná kompetentne, až na ťažko pochopiteľný neúspech v súboji s Polopatinom. (Vážne som tam nepostrehol, že by dostal na frak. Iba od Lucasa.) Popri tom je azda malicherné pripomínať, že neschopný režisér nedokázal takú podružnú vec, ako dodať politike v Senáte čo i len náznak reálnosti – ak za ten náznak nepovažujeme mohutný potlesk, ktorým neviditeľní senátori vítajú zmenu režimu, a ktorý môže pochádzať z autentickej nahrávky straníckej schôdze hoci aj z našich končín. Do dejín kinematografie sa však určite zapíše navýsosť vkusný pôrod Lei a Luca, vytiahnutých spod decentného zeleného krytu automatickej čističky novorodencov. Zrak divákov nespočinul na biologických neprístojnostiach a Padmé mohla zomrieť bez frustrujúcich pohľadov do jej súkromia. Castis omnia casta.
Monumentálny projekt je uzavretý. To, čo pri svojom vzniku ovplyvnilo milióny divákov skončilo ako tuctový spotrebný magľajz, o ktorom sa bude dlhšie diskutovať nanajvýš v rámci fandomu a ktorý už sotva vyvolá v nových generáciách záujem o sci-fi. Lucas dokázal urobiť zopár dobrých filmov a zopár mizerných. Vložil do nich nemálo svojho úsilia, peňazí, vizionárstva a tiež infantilnosti. Myslím si, že rovnako ako Kenobi keď osekával Skywalkera považoval svoje počínanie za správne. Ja považujem za správne prirovnať Hviezdne vojny ku scientológii. Možno sa nimi nechať ovládnuť. Neobstoja v konfrontácii s kritickým myslením a indoktrinovaní preto tvrdia, že im jednoducho musíme veriť. Viete čo, drahí veriaci? Ja nemusím.