Pri príležitosti vydania dvadsiatej antológie The Year’s Best Science Fiction, ktoré zostavuje Gardner Dozis, s ním uznávaný autor Michael Swanwick urobil rozhovor pre Locus. Dôvody na to boli hlavne dva – Dozois zostavuje výbery najlepších poviedok roku už štvrťstoročie a 20 dielov tejto série znamená, že je to najdlhšie vydávaná séria takýchto antológií (tri z nich vyšli v češtine). Ako sa však Dozois k týmto zborníkom dostal, ako do nich vyberá poviedky a do kedy ešte to chce robiť?
Dozois začal zostavovať antológie v roku 1972, v čase, keď to bolo veľmi dôležité médium pre čitateľov poviedok a najmä nových spisovateľov. Boli to hlavne tematické zborníky originálnych poviedok, ktoré pripravoval spolu s priateľom Jackom Dannom. Lester del Rey sa však v roku 1977 po piatich častiach vzdal série The Best Science Fiction Stories of the Year a vydavateľstvo Dutton začalo hľadať jeho nástupcu. V prvom rade sa opýtali Danna, ten odmietol, no odporučil Dozoisa. Ďalšiu radu obrátiť sa na tohto kvalitného autora vydavateľstvo dostalo od samotného Asimova. Séria po ďalších piatich rokoch zanikla, Dozois si však získal meno. A tak v roku 1984 dostal ponuku na masívne antológie najlepších poviedok od vydavateľstva Bluejay, ktoré neskôr prebralo vydavateľstvo St. Martin’s a drží sa jej dodnes.
Ako do knihy Dozois vyberá poviedky? Číta všetky sci-fi poviedky, ktoré v angličtine vyjdú. Názov a poznámku o nej si zapíše do notebooku. Koncom roka si potom prejde všetky poznámky a ešte raz prečíta poviedky, ktoré sa mu zdali zaujímavé. Ani tie sa samozrejme do zborníka nedostanú všetky. Dozois si dobre uvedomuje psychiku čitateľa a preto sa snaží vyhnúť rovnakej téme, atmosfére, dĺžke či dokonca zdroju pri väčšom množstve poviedok. No a potom ešte nastupuje fáza získavania, ktorá vraj tiež trochu prekope výber – niekedy sú poviedky k dispozícii pre reprinty až po dlhšom čase, niekedy ich v knihe autor či agent nechcú mať, inokedy sú príliš drahé. Dozois je však samozrejme vždy nakoniec so svojou prácou spokojný.
Dozois nemieni v najbližšom čase s touto sériou skončiť. Lepšie povedané, nechce s ňou skončiť vôbec, až pokiaľ ho nevyhodia alebo nezomrie – tak skončili slávne série Donalda A. Wollheima aj Terryho Carra. Ani na minútu vraj ale nepochybuje o tom, že keď skončí, príde na jeho miesto niekto iný. Je to jasné, však už dnes fungujú dve ďalšie série – Davida G. Hartwella, ktorú robí spolu s Kathryn Cramerovou a toto leto vyšla ôsma, a najmladšia séria Roberta Silverberga, ktorej dve časti zostavil s manželkou Karen Haberovou. Tá posledná drží opačný rekord – už po dvoch častiach sa jej vzdal jej hlavný zostavovateľ a Silverberga tak nahradí redaktor Locusu Jonathan Strahan. Ten navyše bude so šéfredaktorom tohto časopisu Charlesom N. Brownom zostavovať antológie víťazov Locusu. Spolu s každoročnými Nebulovskými antológiami a spomínanými výbermi poviedok roka (každý z nich má aj svoj fantasy náprotivok) tak americký čitateľ dostane komplexný pohľad na rok v angloamerickej fantastike a prakticky všetky najlepšie poviedky, aj keď niektoré viackrát. Momentálne toto opakovanie nie je veľkým problémom – do všetkých troch tohtoročných výberov sa dostala iba jediná poviedka, \„Coelacaths\“ od Roberta Reeda. A keď sme už pri tom, povedzme si ešte najčastejších autorov v Dozoisovych antológiách. Trojica Michael Swanwick, Greg Egan a Nancy Kressová v nich mala po 15 poviedok.