Madina je africký duch s ksichtom dobrosrdečnej starenky, ktorý sa zjavuje novomanželom počas svadobnej noci a radí prípadným neskúsencom, čo kam strčiť a s akou frekvenciou treba hádzať čiernym zadkom. Ja vďaka nemu môžem jediný vlaňajší slovenský film zaradiť medzi snímky s nadprirodzeným motívom a s chuťou naň vykydať veľkú kopu hnoja. Takýto slabomyseľný zlepenec s pribrzdenými dialógmi a otrasnými hereckými výkonmi sa vidí raz za desaťročie a aj ten najhorší americký šit, o ktorom sme kedy vo Fantázii písali, je oproti tomuto úplný Fellini. Réžia je hrozná a z nakrúteného materiálu nevykreše nič pozerateľného ani strih, ktorý robili makači v Universal Studios. Dokonca aj tie pesničky sú otravné (keď sa v pätminútových intervaloch trikrát za sebou pozrú Vejmělková a ten blbý Talian jeden druhému do očí a zakaždým zaznie „Voda…“, tak máte chuť strčiť si prst cez oko do mozgu). Vrcholom všetkého je Maiga nadabovaný šušľajúcim Kramárom – čo už má toto znamenať? Zhrnutie: jedna jediná obstojná hláška (Ibi chodí po osade s prútikom a vraví: „Takto hľadáme vodu u nás na Slovensku. A keď nie vodu, tak nájdeme aspoň krčmu.“) je príliš málo na to, aby som tejto megasračke dal čo i len bodík.
Hodnotenie: 0