Druhá časť strečnianskeho festivalu medzinárodných, ale aj tých domácich filmov sa tentoraz niesla v duchu žánru sci-fi. Usporiadatelia z občianskeho združenia Truc (www.truc.sk) sa postarali o to, aby sa 7. – 9. novembra 2003 do kina pri Váhu, medzi starým a novým hradom, nahrnuli desiatky mladých. Na programe bolo filmové harašenie v poľskej a maďarskej produkcii.
Truc funguje od roku 1998 a v čele tejto tvorivej dielne stojí Martin Krištof, ktorý trpezlivo odpovedal reportérom na ich otravné otázky a bol k dispozícii všetkým a pre všetko. Jeho kolegami sú Marek Adamov a Robo Blažko. Druhej časti Mysci-fikácie predchádzalo májové premietanie slovenských a českých projektov, ktorého som sa bohužiaľ nezúčastnila a tak som bola ukrátená o porovnávanie vývoja domáceho i zahraničného amatérskeho filmu. Program o 17.00 odštartoval najznámejší film poľského režiséra Juliusza Machulského – Sexmisia, kde ak sa muž stratí vo svete žien, statí sa vo vlastnej mužskosti a zakliesnený zostane vo svete klamstva.
Po ňom sa predstavila snímka Andrzeja Wajdu – Koláč (Przekladaniec). Filmový príbeh nakrútený koncom 60-tych rokov hovorí o udalostiach odohrávajúcich sa v budúcnosti, na prahu 21. storočia. Scenár napísal špecialista velikán poľskej sci-fi Stanislaw Lem. Dnes sú transplantácie ľudských orgánov bežné a nikoho neprekvapujú. To, čo sa kedysi zdalo byť čisto fantastické, stalo sa skutočnosťou. Pred rokmi filmová groteska vzbudila množstvo emócií, získala uznanie kritiky a potvrdením úspechu boli početné prestížne ceny, okrem iného Komisie pre Rozhlas a Televíziu. Neskoro v noci pokračovali sprievodné akcie novými formami komunikácie v umení a krátkymi filmami z maďarského štúdia Inforg (ej, keby Slota vedel, čo sa premietalo v jeho kraji…). Tí, ktorých zmohli filmy, sa mohli osviežiť v šenku pod kinom. Spalo sa v spacákoch priamo v premietacej sále, čo bola radostná zmena oproti plánovanej telocvični. Dva fúkače s teplým vzduchom, vyššie spomenutý bar, vzájomné teplo sci-fistických tiel a toho, čo sme si nadýchali a naprdeli, zabezpečili radostné prebudenie sa do nového filmového dňa.
Sobota. Majka z Gurunu po maďarsky (o preklad názvu sa radšej nebudem pokúšať, pretože sa niektoré z písmen na mojej klávesnici nenachádzajú) odštartovala v Oknách času prehliadku maďarskej tvorby Tomáša Fehéra. Na obed sa predstavila poľská snímka Vojna svetov – budúce storočie v réžii Piotra Szulkina (1981) v ktorej sa Orson Wells, H. G. Wells, socializmus s ľudskou tvárou a médiá dostávajú do konfliktu, až z toho vylezie tvrdá a absurdná vízia marťanskej invázie. Ga-ga, chwala bohaterom (Ga-ga, sláva hrdinom) bola ďalšou absurdnou komédiou, kde ste cez slzy pozerali do nového sveta, kde každý oslavuje masovosť a krásu pod maskou odpornosti.
Ďalšie sprievodné akcie vyplnili čakanie na film a samotného režiséra Petra Piknu so Zvieratami, ktoré niektorí z vás mali možnosť vidieť aj na Istrocone Martini 2003. Posledným sobotňajším filmom bola maďarská snímka Hukkle v réžii Pálfiho Gyorgyho o tom, ako a kam muži miznú. Večierkový Pohyb v troch verziách a troch časoch bol trochu neúspešný, čím nás zlínski tvorcovia VJ´s akurát prinútili hibernovať v úplne inom čase.
Nedeľné predstavenia som musela oželieť z pracovných dôvodov, no tí, ktorí zostali, mali možnosť zhliadnuť: Útek z kina Sloboda, Tyranovo srdce alebo Boccaccio v Uhrách a Alchymista a Panna.
Celý festival bol skvostným stretnutím priateľov nekomerčných filmov, na ktorom si neprišiel na svoje len ten, kto tam nebol. Ako som sa dozvedela od organizátorov, išlo o putovnú prehliadku, ktorá sa koná v 4 štátoch (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko), v 4 mestách, zastúpené 4 organizáciami. A práve v Strečne vznikla Mysci-fikácia ako materský projekt s najbohatším sprievodným programom, takže sme si mohli vychutnať to najlepšie z najlepšieho. Neviem, či je to odraz miestneho koloritu, v ktorom žijem, alebo šesťročným prínosom predstaviteľov Žilinského kraja, no ani jeden z filmov maďarskej tvorby sa mi nepáčil. Boli avantgardné, perverzné a dementné, hoci inak celkom pobavili. Ďalší ročník filmového festivalu organizácie Truc by sa mal konať v iných priestoroch, než tomu bolo doteraz. Dúfam, že sa periodicita konania akcie dvakrát do roka zachová a naše scifistické telá sa opäť ocitnú pohromade.