Pokémoni už sú pomaly \„out\“, mestečko South Park tiež, o takých Ninja korytnačkách ani nehovoriac. Na scénu nastupuje nový fenomén, ktorý ovplyvní aj tohoročné Vianoce. Teda hlavne darčeky pod stromčekmi. Na jednej strane je to malý okuliarnatý čarodejník Harry Potter a na druhej fenomén Pána prsteňov. K tejto \„fantasymánii\“, ako sme to nazvali podľa žánru, do ktorého môžeme oba fenomény zaradiť, najviac prispelo ich sfilmovanie. Na plátna sa dostáva jednak prepis románu Angličanky J. K. Rowlingovej, čerstvej spisovateľskej miliardárky, Harry Potter a Kameň mudrcov, ako aj dlhoočakávaný filmový prepis románu Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa, najúspešnejšej anglickej knihy minulého storočia od J. R. R. Tolkiena.
O čom to celé je?
Harry Potter je malý, sympatický čarodejník, ktorého si vymyslela chudobná spisovateľka J. K. Rowlingová a zbohatla na ňom. No, či si ho vymyslela, je otázne, viacerí sa hlásia k jeho pôvodu. Ona však má naň autorské práva. Aj keď v knihách o Harrym Potterovi možno vystopovať viaceré postavy, či udalosti známe z iných knižiek, vo fantasy je to úplne bežný postup. A nikto na svete ich doposiaľ nedokázal takto famózne spojiť. Tolkienov Pán prsteňov sa odohráva vo fiktívnej krajine Stredozem, v ktorej vystupujú hobbiti, elfi, ale i zlý Sauron. Princíp dobra a zla je vlastný obom dielam, tie Tolkienove sú však intelektuálne náročnejšie.
Kto z koho
\„Za prvých päť minút predpredaja sme vydali 231 vstupeniek,\“ povedal o filme Harry Potter a pán Prsteňov riaditeľ prešovského kina Klub Igor Slivenský a dodal: \„Bude to určite najväčší filmový ťahák tohto roku.\“ Na otázku, či prekoná aj Pána prsteňov si však odpovedať netrúfol.
Rastislav Weber z prešovského sci-fi a fantasy klubu Pegas, ktorý je zároveň šéfom portálu fantastiky Fandom.sk, tvrdí: \„Očakávam rovnaký vývoj ako vo svete. Raketový nástup Harryho Pottera, keď ho budú chcieť vidieť všetci a potom prázdne kinosály, pretože ho ľudia nebudú chcieť vidieť druhýkrát. Spoločenstvo prsteňa by malo byť emocionálne a myšlienkovo silnejšie.\“
V každom prípade možno tvrdiť, že úspech jedného nebude neúspechom druhého titulu. Oba totiž vypustil do obehu jeden distributér, pričom porovnávacia kampaň znásobí popularitu oboch titulov.
Trh zareagoval okamžite, k obom filmom vyšli soundtracky, po prvom slovenskom vydaní Tolkienovho Pána Prsteňov: Spoločenstvo prsteňov sa urýchlene pred Vianocami dostala na trh i dvojka Dve veže, v potravinách objavíte fazuľky každej chuti, známe z Harryho Pottera, i čokoládové žabka, v kníhkupectvách sa objavil komix Pána prsteňov, objavili sa aj takzvané \„podpivníky\“, čiže miniverzie obidvoch slávnych diel, úspech slávi aj play-station, lego, či kartičky Harry Potter, ale aj prvé uvedenie rozhlasovej hry Pán prsteňov (prví boli Slováci – Slovenský rozhlas a Twist, druhá britská BBC), a tak ďalej…
Marketingové kolieska sa pred Vianocami roztočili naplno.
Komercia a slovenská fantasy
Overovali sme si, či je to pravda a či sa Rowlingovej a Tolkienove diela naozaj predávajú tak dobre. A či ovplyvnili aj predaj slovenských fantasy diel, ktoré sú inak na pokraji záujmu a často sú považované (toto nie je prípad iba Slovenska) za brakovú literatúru. Rastislav Weber nám prezradil, že doposiaľ žiadne knihy nepreskočili Harryho Pottera a Pána prsteňov a takejto odpovede sme sa dočkali od viacerých kníhkupcovi z nášho miniprieskumu.
\„Máte správny odhad. Pán Prsteňov, prvý diel, je najpredávanejšou knihou na Dunaji a Harry Potter nasleduje hneď za ňou. Po zaradení slovenského Pána Prsteňov alebo niektorého dielu Harryho Pottera do databázy sme predali za prvý deň v priebehu niekoľkých hodín asi 150 kusov z každej knihy. Objednávky nám chodili doslova každú minútu takmer z celého Slovenska. Predali sme ich už stovky kusov a najväčší boom ešte len čakáme dva týždne pred Vianocami,\“ povedal nám Milan Kováčik, riaditeľ internetového kníhkupectva Dunaj.
Zo slovenských fantasy kníh vyšla nedávno tolkienáda Miešanci od autorskej dvojice Štefan Konkol – Alexandra Pavelková, v kruhoch priaznivcov sci-fi a fantasy sa dočkali pozitívnych ohlasov aj Lovci a zberači od Michala Hvoreckého, ktorého však priraďujú skôr ku postmoderne, či cyberpunku. Zaujímali sme sa aj o šance týchto, no i ďalších slovenských kníh. \„Každopádne, predáva sa viac kníh, aj od slovenských a českých autorov,\“ uviedol R. Weber, podľa ktorého sa dobre predávajú knihy spomínanej A. Pavelkovej, ale hlavne Hvoreckého Lovci a zberači. \„Tí boli výborne spropagovaní. Ak dokážete mladých ľudí, ktorým je kniha určená, presvedčiť, že je to \‚cool\‘ a \‚in\‘, tak si to kúpia, aj keď len z princípu. Nie je to totiž ľahko stráviteľná kniha, skôr čosi na zamyslenie.\“ M. Kováčik dopĺňa, že \„už dávno žiadna slovenská kniha nezaujala čitateľov tak, ako práve Lovci a zberači\“.
Žáner fantasy, ktorého renesanciu v posledných dňoch spôsobili najmä sfilmovania Harryho Pottera a Pána Prsteňov, mal vždy svojich skalných priaznivcov, no nebolo ich veľa. Fantastika je stále považovaná za okrajový, občas až brakový žáner. \„Niektoré knihy z nášho žánru sú skutočne brakové, alebo ešte horšie,\“ súhlasí jeden z mála slovenských fantasy autorov Štefan Konkol. Slovenská Lady Fantasy Alexandra Pavelková (tento titul jej prischol po výhre česko-slovenskej súťaži O najlepší fantasy) tvrdí, že by osobne nikdy nevymenila fantastiku za literatúru hlavného prúdu. \„V skutočnosti nerozumiem tomu, prečo kritika, a pod jej vplyvom aj bežní čitatelia, tak podceňujú fantastiku. Veď tým istým dychom vyzdvihujú Odysseu, Rámajánu či Epos o Gilgamešovi ako najväčšie literárne diela v histórii ľudstva. Nedá sa to ničím ospravedlniť. Predsa domnienka, že v časoch Homéra boli olympskí bohovia, čarodejnice a morské príšery reálnymi, je smiešna, rovnako ako predpoklad, že ten, kto Odysseu napísal, na jednookých obrov naozaj veril. Prečo sa z minulosti dochovali práve tieto diela? Pretože sú nádherné, nadčasové, povzbudzujú predstavivosť a ponúkajú idey, ktoré platia dodnes a budú platiť aj v budúcnosti. Dúfam, že o sto či tisíc rokov niekto pochopí aj súčasnú (dobrú) fantastiku ako nadčasové dielo hodné učebníc literatúry.\“
Alexandra Pavelková tiež tvrdí, že dostať sa zo škatuľky fantasy literatúry medzi takzvaných \„normálnych\“ spisovateľov je ťažké. Keď niekomu na otázku, aké knihy píše, odpovie, že sci-fi a fantasy, odpoveďou zväčša býva grimasa, v lepšom prípade otázka, o čo ide. \„Zľahka im to vysvetlím a ako príklad uvádzam film Nekonečný príbeh alebo Jastrabia žena, to väčšinou zaberá. Niekedy mám však pocit, že keby som písala porno-príbehy, ľudia by ma brali vážnejšie.\“
Na otázku, či budú pre slovenskú fantastiku prínosom Harry Potter a Pán prsteňov, A. Pavelková odvetila: \„Čo sa tohto týka, som skeptická. Minulosť už niekoľkokrát dokázala, že fantastika je ľuďom blízka, dajú sa ňou ovplyvniť a dokonca aj uveria, ako sa stalo v prípade zdramatizovania istého Wellsovho románu. Keď sa pozrieme na štatistiky, aké filmy vedú v rebríčku sledovanosti, sci-fi a fantasy jednoznačne vedie. Ak koncom sedemdesiatych rokov zahviezdili Hviezdne vojny, neskôr už spomenutý Nekonečný príbeh, teraz to je naozaj Harry Potter, kvôli ktorému stoja pred kinami davy ľudí. A zďaleka to nie sú typickí fanúšikovia žánru. Smutné je to, že ten istý človek, ktorý vyjde z kina s blaženým výrazom, vám o hodinu povie – Fantasy? To nepozerám, to je blbosť! Možno to máme zakódované, že sme najviac slepí voči tomu, čo sa nám najväčšmi tlačí pred oči.\“
Namiesto epilógu
Harry Potter i Pán prsteňov nepochybne ovplyvnia tieto Vianoce. Či pomôže ich úspech slovenským autorom, ostáva otázne. Dokedy vydrží boom fantastiky sa tiež nedá odhadnúť. Namiesto epilógu sme však oslovili \„fantasy-skeptika\“, publicistu a spisovateľa Petra Pišťanka.
Vianoce 2001 sa budú pravdepodobne niesť v znamení Harryho Pottera a Pána prsteňov – súhlasíte s týmto tvrdením?
\„Nie, nesúhlasím. Ako pre koho. V mojej rodine rozhodne nie. Od detstva mám zafixované, že naše kresťanské Vianoce sa už zopár storočí nesú v znamení úplne inej symboliky. A tá je nezávislá na komerčných produktoch. Ale ak už sa máme baviť na vami načrtnutej úrovni, tak prečo brať ľuďom radosť, ak ich tie knižky potešia? Časy kulturträgrov, ktorí ľuďom predpisovali, čo sa im má páčiť a čo nie, sa už dúfam pominuli. Mimochodom, v mojej rodine sa budú Vianoce – okrem toho, čo som naznačil – niesť aj v znamení všetkých troch dielov filmového Krstného otca. Ich kolekciu na DVD sme si totiž so ženou kúpili pod stromček.\“
Ste známy ako nie práve najväčší priaznivec Tolkiena a jeho Pána prsteňov. Je to tak? Ako hodnotíte boom, ktorý okolo Pána prsteňov vznikol a ako hodnotíte Rowlingovej Harryho Pottera?
\„To som fakt netušil, že moja nechuť k uvedeným výrobkom ma urobila známym. Pokúsil som sa čítať obidve knihy, lebo ma samozrejme zaujímalo, čo je na nich také lákavé pre vkus čitateľov. Veď aj ja sa ho usilujem uspokojovať svojimi knihami a občas sa mi to aj podarí. Žiaľ, ani pri Tolkienovi, ani pri Rowlingovej som sa neprehrýzol cez prvé tri strany. Znudene som to odložil. O čom to svedčí? O ničom inom, len o tom, že to asi nie je literatúra pre mňa. Nie som súčasť cieľovej skupiny, takže sa ma to netýka. Ten boom si netrúfam hodnotiť, ja si myslím, že každý má právo vyhľadávať a obklopovať sa vecami, ktoré mu v danom okamihu vyhovujú. Keď môj (dnes ešte negramotný) vnuk zatúži po Harrym Potterovi, tak mu kúpim všetky diely a nebudem sa hrať na arbitra vkusu. Pamätám sa na svoje detstvo a na boom Rýchlych šípov. Ten síce nebol poznamenaný dnešnou tupou komerciou, skôr mal rafinovanú príchuť zakázaného ovocia, ale my decká sme bláznili rovnako.\“
Myslíte si, že ohlasy okolo už spomínaných titulov ovplyvnia aj predaj slovenskej fantasy literatúry? Aké šance dávate titulom ako napríklad Miešanci?
\„Ľutujem, ale o slovenskej fantasy literatúre nič neviem. Fantasy, slovenské alebo neslovenské vôbec nepoznám, nie preto, že som snob (čo aj som), ale preto, lebo ma to jednoducho nezaujíma. Mňa zasa zaujímajú iné veci. Takže nemôžem kvalifikovane odpovedať na túto otázku.\“
A čo povedzme Lovci a zberači od M. Hvoreckého, ktorého tiež uznávajú v kruhoch priaznivcov fantastiky?
\„Nepohybujem sa v kruhoch priaznivcov fantastiky, takže nie som informovaný o ich preferenciách. Hvoreckého kniha je skvelá, aj keď sa posudzuje výhradne kritériami literatúry. Keď v Hvoreckého prípade hovorím o literatúre, mám samozrejme na mysli jej výrazne postmodernú vetvu. Sú ľudia, ktorí posudzujú, čo z literatúry patrí do žánru fantastiky. Ja sa na to pozerám skôr opačne: čo zo žánru fantastiky patrí do literatúry. Môj vkus je riadne zmiešaný. Mám doslovne svinský žalúdok. Tetralógiu Gateway od Frederika Pohla, Piknik pri ceste bratov Strugackých alebo Pánov hlas od Lema kladiem na tú istú kvalitatívnu úroveň ako Urbanovo Sedmikostelí, Kafkov Zámok, Canettiho Zaslepenie či romány Jana Křesadla. Pre mňa je to predovšetkým literatúra. Dobrá literatúra.\“
Ktoré knihy budú, podľa vášho názoru, patriť medzi najpredávanejšie počas tohoročných sviatkov?
\„To si fakt netrúfam odhadnúť. Tipujem, že nejaké rozprávkové, prípadne encyklopédie. Tie idú vždy na odbyt.\“
Objavia sa tohto roku na pultoch predajní pred Vianocami aj vaše, v minulosti úspešné, knihy?
\„Moje knihy sú stále na pultoch, bez ohľadu na ročné obdobie. Mladý Dônč, Sekerou a nožom, Rivers of Babylon 3, prvé i druhé Skazky o Vladovi, to by sa stále malo dať kúpiť. Navyše, vydavateľstvo L. C. A. teraz vydáva tretie vydanie môjho debutového románu Rivers of Babylon, ktorý už dlhšie nie je dostupný. Netuším však, či sa to podarí do Vianoc. Najskôr asi nie. Ale to je predsa jedno. Kto knihy číta, ten ich číta stále. A kto je proti nim zaštepený, tomu ani Vianoce nepomôžu.\“