Naivne som si myslela, že na piatkové popoludnie mi bude stačiť niečo ľahšie. No až takýto tretí výluh sáčkového čaju som naozaj nepotrebovala. Šamani hovoria, že ak sa niečo stane raz, je veľmi nepravdepodobné, že by sa to ešte niekedy opakovalo. Ak sa však niečo stane dvakrát, je veľmi pravdepodobné, že sa to stane aj trikrát. Zdá sa, že Disneyho štúdiá opäť raz roztočili nesprávny kolotoč. Finančne doslova strašidelný.
Najprv nakrútili snímku The Country Bears podľa námetu jednej zo svojich zábavných atrakcií. Nevyplatilo sa, bol z toho ťažký prepadák. Potom prišiel niekto s nápadom vyhrnúť si čižmy vyššie a vojsť do tej istej rieky pre Kliatbu čiernej perly. Kliatba sa zmenila na požehnanie a Piráti z Karibiku vypálili na plnej čiare. Disneyovcov to posilnilo v rozhodnutí previesť ďalšiu atrakciu z lunaparku na filmové plátno. Obeťou sa stal Strašidelný zámok.
Eddie Murphy, čierna hviezda osemdesiatych rokov, si vyzliekol baseballovú bundu policajta z Beverly Hills a šupol sa do perfektne padnúceho obleku majiteľa realitky Jima Eversa. Nedostižnou zbraňou mu je vlastný jazyk a dva rady nablýskaných zubov. V prvej tretine filmu nám predvedie, aký je úžasný, bohatý, úspešný a šťastný, predstaví nám svoje miliónové auto, dvojpodlažný dom, dve arogantné deti a manželku. V čase, keď začnete byť seriózne zvedaví, či mu jeho žena Sára (Marsha Tomason) odpustí workoholizmus (jednu z mála vecí, ktorú Murphy ako-tak herecky zvládol), zazvoní telefón. Obaja dostávajú ponuku, ktorá sa v biznise neodmieta. Akýsi gróf by rád predal rodinné sídlo rodu Gracey v New Orleans… Konečne! Takmer sme už zabudli, o čom to celé malo byť! Cesta k zámku je tradične temná a nebezpečná. Po chronicky obľúbenej záhade otvárajúcich sa zamknutých dverí konečne ukážu barabizňu aj zvnútra. Sprievodca, drakuloidne vyzerajúci Ramsley (Terence Stamp – skutočné herecké výkony sme si uňho mohli vychutnať vo filmoch ako Angličan či Priscilla – Kráľovná púšte), ich namotáva, že zámok má 67 spální a 999 duchov. Našťastie mu Eversovci tie spálne uveria, ako aj to, že vonku zaplavila rozvodnená rieka príjazdovú cestu a im nezostáva iné, ako v zámku prenocovať. Pri večeri sa zoznámia s majiteľom zámku Edwardom Graceym a okrem šalátu v servírovacej mise naďabia aj na kliatbu, ktorá zahaľuje dom už vyše 100 rokov.
Hlavný hrdina sa celým telom snaží niesť atmosféru filmu v duchu komédie. Žiaľ, svoj ostrovtip musí zakaždým zaklincovať signálnym úsmevom, kedy sa treba smiať. Režisér Rob Minkoff (ostrieľaný veterán detských filmov, akými boli Myšiak Stuart Little alebo Leví kráľ) sa musel škodoradostne baviť, keď z kľúčových momentov filmu vytvoril najbezvýraznejšie sekvencie. Rýchlosť vyriešenia celej záhady je priam seriálová. A tak divák, čakajúci na vzrušenie z duchárskej zábavy, rozladene zisťuje, že skôr než sa to vôbec začalo, už je v podstate po všetkom. A možno je to len súčastný trend prehnanej dynamizácie deja s ponechaním priestoru pre vyzdvihnutie kultu americkej rodiny. Veľkým sklamaním (vzhľadom na fakt, že tvorcom efektov bol šesťnásobný držiteľ Oscara – Rick Baker) sú sporadicky sa objavujúce triky v podobe miznúcich a opäť sa zjavujúcich zámockých duchov (až dvoch!).
Kajám sa za premrhaný čas a za svoju nenásytnú túžbu po kúsku filmovej hrôzy, nech už je servírovaná akokoľvek. Pahltnosť sa nevypláca. Netriasla sa mi ani bránica, ani kolená. Triaslo sa mi všetko ostatné – očakávaním, kedy sa tá hrôza skončí!