Film Jamesa Wana je mrazivý, brutálny a inteligentný. Skvelá kombinácia pre skvelý film. Scenár je výsledkom tvrdej práce režiséra Jamesa Wanu a Leigha Whannella, ktorý si vo filme zahral aj jednu z hlavných úloh. Je v ňom všetko, čo je nevyhnutné pre originálny zážitok zo strhujúceho filmu. James Wana dokáže rozohrať strhujúce divadlo s relatívne malým počtom postáv na malej ploche, prevažne je to jedna miestnosť. Príbeh sa odvíja v dvoch dejových líniách, prvá – v prítomnosti, medzi doktorom Gordonom a Adamom, v zajatí psychopatického maniaka a druhá – retrospektíva, odkrývajúca divákovi nevyhnutné súvislosti. Neskôr sa dejové línie prelínajú a film pokračuje ku grandióznemu finále. Príbeh je plný dejových zvratov, zavádzajúcich stôp a nečakaných prekvapení.
Dvaja chlapíci sa prebudia v jednej Bohom zabudnutej diere a trpia amnéziou po šoku, ktorý zažili a keby vedeli, čo ich čaká a neminie, určite by dostali dvojnásobný infarkt okamžite po prebudení. Pripútaní mohutnými reťazami sa snažia vymaniť z tohoto zajatia a popri tom zisťujú, kto je ich väzniteľ a čo od nich chce. Nenachádzajú nič, čo by im umožnilo útek. Až na záhandé audio kazety, ktoré im niekto vložil do vrecák. Z týchto sa dozvedajú svoj stav a akú majú úlohu – prežiť a dokázať, že si vážia život. Film sa začína. Po oboznámení divákov s hlavnými rolami, chirurga doktora Gordona a nájomného voyeura-fotografa Adama sa začína pôžitok z filmu prirovnateľný adrenalínovej jazde na horskej dráhe v zábavnom parku.
Okrem dvoch hlavných hrdinov, ktorí sú postavení do úlohy klaďasov stojí na druhej strane záporák, zvrhlý kvázi zabijak, ktorý s nimi rozohral úchylnú a brutálnu hru. Začína SAW: Hra o prežitie.
Záporný hrdina je osoba, ktorá sa prehlásila za samozvaného inkvizítora s právom súdiť ľudí za ich život, či žijú správny život a hlavne, či si ho vážia a ako si ho vážia. So svojimi obeťami rozohráva hru, ktorá je vlastne lekciou s ponaučením o veľkosti daru, ktorého sa im dostalo – života. Chlapík, posadnutý existencializmom, ktorý sa svojim obetiam nikdy nezjavuje, prezentuje sa len prostredníctvom audio nahrávok, poprípade video nahrávok a tam vystupuje prostredníctvom morbidnej gothic bábky (jedna scéna z tých najmrazivejších z celého filmu je spojená práve s touto bábkou). Ale cena za túto lekciu je veľmi vysoká, tá najvyššia a ak sa náhodou z tejto hry dostanú živí psychická trauma je tak veľká, že nie sú schopní opäž žiť normálny život.
Zámerne som označil záporného hrdinu kvázi vrahom, lebo on svoje obete nezabíja, on len vymyslí dokonalý plán, resp. pripraví všetko na hru o život tak, aby šanca, že sa jeho obete znovu nadýchnu bola minimálna. Nie však nulová, len minimálna, aby ich ten kúsok nádeje motivoval ku konaniu vedúcemu k záchrane ich holého života, aby bolo divadlo zaujímavejšie. James Wan spolu Leighom Whannellom dali život novému maniakovi, ktorý vstúpil na strieborné plátno, ale nejde o nejakého brutálneho masového xenofóbneho vraha typu Jason Vorhees alebo Freddy Krueger, tento, na rozdiel od vyššie spomenutých, používa aj svoj mozog a vo svojej zvrátenej kráse je génius.
Scenár je hlavným ťahačom a pútačom filmu, ale kvalitný film si vyžaduje aj kvalitné spracovanie a formu. A tento ho jednoznačne má. Ku kladom patrí aj práca kamery, kameraman David A. Armstrong odviedol veľký kusisko práce. Nevyužíva len klasickú statickú kameru, ale aj pohyblivé ručné kamery, ktoré prehlbujú zážitok. Hlavne v tých adrenalínovejších pasážach, ktoré sú sprevádzané rýchlym striedaním kamier zo všetkých strán, je to naozaj pútajúce.
Aj hudobný doprovod k filmu je správne vybraný. Za hudbu sú zodpovední Burton C. Bell a Charlie Clouser. V scénach, kde nie je žiadna akcia, prevláda inštrumentálna hudba charakteristická pre každý, aj menej kvalitný horor a v scénach vyslovene dynamických je to skvelá hardrocková muzika, pri ktorej udrie adrenalín poriadne do hlavy. Spojenie scenára zrealizovaného na plátne, vynikajúcej práce kamier a hudobného doprovodu nadhvihne diváka zo sedadla a zapíše sa do jeho pamäte.
Ale nikto nie je dokonalý, ani James Wan a rovnako aj SAW má svoje muchy. Miestami je to veľmi slabý herecký výkon, hlavne vo vedľajších úlohách ako žena a dcéra doktora Gordona. Okrem hereckého výkonu je ďalším negatívom aj prílišná hyperbolizácia v niektorých akčních scénach, ktorá má za následok neautentickosť a pripomína divákovi, že sa stále pozerá len na film.
Osobne tento film považujem za jeden z najvydarenejších za posledné dva roky. Patrí do rebríčka mojich najobľúbenejších filmov popri minuloročnom Úsvite mŕtvych (Dawn of the Dead) a tiež filmom 28 dní po (28 days after).
SAW vrelo odporúčam, určite stojí za toho ho vidieť. Za poslednú dobu konečne niečo zaujímavé a našlapané.
Hra sa skončila.