Washington – Dalo by sa povedať, že takmer všetci európski muži pochádzajú z desiatich genetických praotcov, ktorí rôzne kúty nášho kontinentu obývali pred niekoľkými desiatkami tisícročí. Ako sa uvádza v článku publikovanom v piatkovom časopise Science, každý Európan mužského pohlavia je zrejme potomkom jedného z desiatich mužov, ktorí do Európy prišli v troch za sebou nasledujúcich migračných vlnách spoza Uralu a z blízkeho východu.
Vedci pod vedením Dr. Ornelly Saminovej z talianskej Universita de Pavia, skúmali chromozóm Y u 1,007 mužov z celej Európy a Blízkeho Východu. Chromozóm Y majú výlučne muži a predávajú si ho z otca na syna takmer nezmenený. Mutácie chromozómu Y sa preto dajú využiť ako molekulárne hodiny. vedci zistili, že 95% génov skúmaných mužov sa dalo zaradiť do jednej z desiatich kategórií. „Vybrané gény sa zhodujú s cca 95 percentami 1 007 európskych chromozómoch Y,“ píše sa v článku pre časopis Science. Poznatky o génoch sa pekne zhodujú o doterajších poznatkoch o európskej populácii. „Objavili sme tri hlavné geograficko-kultúrne skupiny,“ uvádza sa ďalej v článku. „Prvú skupinu tvoria Baskovia obyvatelia západnej Európy, druhú obyvatelia Blízkeho Východu, a tretiu východoeurópania z Chorvátska, Ukrajiny, Maďarska a Poľska.“ Napriek tomu, že sú Baskovia v Španielsku, Sardínci v Taliansku a Laponci vo Fínsku kultúrne odlišní od ostatných európskych kultúr, ich gény sa od európskych génov ničím nelíšia. Najstarší mužský chromozóm, ktorý vedci objavili, pochádza z obdobia pred 15 000 rokmi a vyznačuje sa mutáciou známou pod značkou M173. Túto mutáciu objavili u polovice skúmaných mužov. Tento druh sa delí na dva poddruhy – Eu18 a Eu19. „Eu18 ustupuje smerom zo západu na východ a najčastejšie sa vyskytuje u Baskov. Podskupina Eu19, ktorá sa vyznačuje mutáciou M17, naopak, v Západnej Európe úplne absentuje. Smerom na východ sa jej frekvencia zvyšuje a maximum dosahuje v oblasti Poľska, Maďarska a Ukrajiny.“ M17 bola po prvý krát objavená u človeka Aurignacského, ktorý sa preslávil umeleckým spracovaním kameňa a kvalitnými nástrojmi. Niektoré z týchto génov sa vyskytujú aj u obyvateľov Sibíra a pôvodných obyvateľov Ameriky. „Z tejto skutočnosti vyplýva, že M173 patrí k prastarým Eurázijským znakom, ktorý do Európy priniesli prví zástupcovia druhu Homo Sappiens, ktorí prišli pred cca 40 – 35 000 rokmi prišli z východu a rozšírili Aurignacskú kultúru,“ tvrdia autori článku. „Takmer simultánne sa táto kultúra objavila na Sibíri, odkiaľ niektoré skupiny nakoniec presídlili do Ameriky.“ Izolácia doby ľadovej Niektoré genetické variácie podľa vedcov potvrdzujú teórie o izolovanosti jednotlivých skupín počas poslednej doby ľadovej, ktorá skončila pred 13 000 rokmi. Ďalšia mutácia, M170 pochádza z doby pred 22 000 rokmi, a spája sa s Gravettskou kultúrou. Táto veľká skupina sa preslávila soškami Venuše, šperkami z lastúr a príbytkami z mamutích kostí. Tretiu skupinu – okolo 20% mužov – vedci určili ako pozostatok doby relatívne nedávnej. Do Európy prišla pred 15 – 20 000 rokmi zo Blízkeho Východu. Išlo pravdepodobne o prvých poľnohospodárov mladšej doby kamennej, ktorí pochádzajú z úrodného Blízkeho Východu. Ich gény sa, podľa očakávaní, vyskytujú najčastejšie v oblasti Stredomoria.  Calibre