Môžete stokrát obviňovať Hollywood, že púšťa do sveta hlúpe filmy, ale minimálne jedna vec sa im nedá uprieť. Sú machri na komiksové adaptácie.
Aziati sa im s anime často kvalitatívne minimálne vyrovnajú, ale hollywoodske komiksovky sú predsa len pre európskeho diváka oveľa zrozumiteľnejšie. Priesečníkom medzi týmito dvomi oblasťami by mali byť európske adaptácie európskych komiksov. Ale to je len čistá hypotéza, pretože ich skrátka točiť nevieme.
Viete o nejakom dobrom komiksovom filme, ktorý vznikol na starom kontinente? Možno s výnimkou Barbarelly, ktorá však dodnes láka skôr na erotično a prednosti Jane Fondovej, žiadny nejestvuje. Aj trojdielna séria o Asterixovi nie je veľmi kvalitná, ba hraničí so stupiditou, ale má svojské čaro, ktoré ho drží na nad hranicou úplného braku.
Z toho vyplýva, že ani skvelá predloha nezaručí automaticky kvalitu výsledného filmu. Rozprávať by o tom mohli aj diváci nedávno dokončeného Larga Wincha, ktorého kreslený predobraz vzišiel z hlavy slávneho scenáristu Jeana Van Hamma. Tvorcovia filmu, v ktorom sa objaví aj Kristin Scott Thomasová sú si úspechom natoľko istí, že o dva roky by sa mal hlavný hrdina vrátiť. Ale skutočnosť je trochu temnejšia, pretože film podľa prvých ohlasov divákov nudí k smrti a jeho jarná kinopremiéra sa v našich končinách razom zmenila na skromné uvedenie dvd.
Trochu poteší, že minuloročný Persepolis zožal ovácie kritikov, dostal napríklad Cenu poroty v Cannes, ale zase nebol masovo úspešný. Ako keby európski tvorcovia nevedeli vybalansovať hranicu umeleckými ambíciami a divácky prijateľným výsledkom. Jasné, je to problém väčšiny ich produkcie, ale aspoň pri komikse by si na to mohli dať pozor.
Európa skrátka zaspala dobu a pokiaľ sa niečo nezmení, všetky kreslené národné poklady filmári postupne sprznia a tým zároveň odradia potenciálnych budúcich čitateľov komiksov. A mohli by sa zobudiť už čoskoro, šnúra filmových nepodarkov typu Blueberry, Michel Vaillant, či Veľký vezír pomaly narastá.