Esej: Klasické diela strašidelnej literatúry – Carmilla

Minule bola reč o najvplyvnejšom a najznámejšom hrôzostrašnom príbehu všetkých čias, o Draculovi. Náš temný a desivý gróf by sa však pravdepodobne nezrodil vo fantázii svojho tvorcu, nebyť jeho predchodkyne – šľachtičnej Carmilly. O novele, ktorá nesie meno svojej antagonistky, sa toho v kruhoch milovníkov próz s upírskou tematikou narozprávalo veľa; je opletená pavučinou povestí. Legendy pochopíme najlepšie tak, že sa do nich vnoríme a staneme sa súčasťou ich tajuplného kúzla. Iba tak je naozaj možné spoznať ich pravú povahu. Preto najlepšie, čo môžete po dočítaní tohto článku urobiť, je prečítať si samotné dielko. Odmení sa vám nielen zaplnením prázdnych stránok kroniky literárnej histórie, pretože aspoň v našich končinách nie je Carmilla stále dostatočne známa a spočíva v tieni netopierích krídel svojho svetoznámeho transylvánskeho príbuzného, ale najmä skvelou a autentickou dobovou gotickou atmosférou. Je to skrátka literárny romantizmus (presnejšie čierny romantizmus) par excellence.

Ocitáme sa v koži jemnej, citlivej, veľmi citovo zameranej, nevinnej a možno trochu naivnej dievčiny Laury, ktorá predstavuje stelesnený viktoriánsky ideál mladého ženstva (dodajme, že ideál aspoň pre vtedajšieho muža a videného cez mužskú optiku). Tá stretáva záhadnú a zvodnú Carmillu, nato sa obe slečny stanú veľmi blízkymi priateľkami. Rozvíja sa medzi nimi dôverný vzťah, avšak vzťah mimoriadne zhubný, a to nie iba z hľadiska puritánskej súvekej morálky. Keď sa totiž stýkate s upírom, môžete si byť istí, že pôjde doslova o život.

Tu sa prepracúvame k odpovedi, prečo sa novela dostáva do hľadáčika všakovakých aktuálnych a módnych diskurzov poslednej vlny feminizmu, rodových štúdií a podobných civilizačných záležitostí. Treba však spomenúť aj to, že už dlhý čas je obľúbeným a vyhľadávaným artefaktom mužskej čitateľskej obce, ktorá nemá akademické zázemie a nemá na zreteli študijné účely, ale je smerovaná niečím oveľa nižším a pudovým. Sexualita, erotika, pervertovaná romantika, to je oblasť, ktorá je upírskej téme vlastná, často je tam prítomná v náznakoch, no v mnohých takýchto príbehoch je priamo zdôrazňovaná. Prudérne spoločenské ovzdušie Anglicka konca 19. storočia sa dostáva do ostrého kontrastu so živočíšnou zmyselnosťou upíra, (ne)tvora bez mravných zábran. Dracula je nielen strašná a smrtiaca bytosť. Je to aj zvodca, uchvatiteľ, koristník, ktorý skazil, znesvätil nebohú spanilú Lucy a hodlá sa zmocniť cnostnej, čistej Míny. A čo Draculove upírie nevesty, ktoré opantali Harkera väzneného na tajomnom zámku? V Stokerovom románe sa nachádza telesná vášeň i žiadostivosť. Vzhľadom na súdobé etické pravidlá síce nie sú opísané graficky a neprekračujú medze slušnosti, no o to silnejšie vyznieva ich prítomnosť. Sú to fenomény, ktoré budú v istých čitateľských kruhoch vždy rezonovať. A ak je v knihe zakomponovaná lesbická príťažlivosť, o to pikantnejším a senzačnejším lákadlom sa stávajú.

Na poslednom vydaní Carmilly v slovenčine (viď priložený obrázok), vidíme dokonalý príklad toho, čo volám „3 K“ (kapitalizmus, komercia, konzum). Prvoplánová obálka a samoúčelná noticka prevrávajú o lacnom nevkuse, ale bola by chyba preto obísť tento výborný príklad viktoriánskej strašidelnej fantastickej prózy. Než si ju priblížime, zodpovedzme otázku: čo je pravdy na tom proklamovanom „lesbizme“? Áno, nachádza sa tam. Upírka Carmilla je posadnutá cudnou a nežnou hlavnou hrdinkou, ba čo viac, je do nej očividne zaľúbená. Neskôr sa dozvedáme, že cielene poľuje na ženské obete a minimálne nejakú má už na svedomí, nuž je to tak, že láska upíra ide až za hrob. A to nie je metafora. Protagonistka príbehu Laura je Carmillou priťahovaná, ale zároveň ju takýto zvláštny záujem popudzuje a odpudzuje. Erotika je tu veľmi decentná. Aj keď môže pôsobiť dráždivo, zmyselnosť je tlmená, bez akejkoľvek explicitnosti, tobôž nie lascívnosti či vulgarity. Pre motív rovnakopohlavnej príťažlivosti je to na svoju dobu novátorské, ale samotným zobrazením a pomenovaním problematiky ide o typický produkt svojej doby. Našťastie, pretože vybičovaný naturalizmus by nijako nepristal pôvabnému dielu, akým nepochybne Carmilla je.

Stokerov krajan Ír Joseph Sheridan Le Fanu, tak znie celé meno autora tejto novely, sa presadil ako prozaik a bol počas svojho života obľúbeným spisovateľom. Diela ako Strýko Silas či Dom pri cintoríne dokladajú jeho záľubu v tajuplnom a gotickom. Viaceré tieto diela by sme dnes azda označili nálepkou mystery či priradili pod kolonku thrilleru. Sú to však skôr hybridné útvary, kde sa mieša viacero žánrov dokopy, od romantiky cez akúsi protodetektívku až po horor. To bolo celkom bežné v tej dobe, keď hranice medzi žánrami (a samotné žánre) či dokonca predely medzi žánrovou a umeleckou literatúrou neboli také jasné a natoľko striktne zadefinované. Najviac uznávaný je však autor pre svoje strašidelné a duchárske poviedky. Na tomto literárnom poli mu dodnes patrí nemalý a stále cenný a oceňovaný pozemok. Jeho najznámejší príspevok do panteónu makabrózneho sa volá V temnom zrkadle. Je to zbierka próz, ktorá je dostupná aj v češtine a ktorej súčasťou je predmet tejto časti seriálu článkov o klasických dielach strašidelnej spisby. Celej zbierke sa ale teraz venovať nebudeme, vyberám z nej pre výsadné postavenie a kvôli faktu, že často býva vydávaná samostatne, práve našu Carmillu. Tu dodajme, že sa objavila celé štvrťstoročie pred Draculom! Prelomová je nielen uvedením ženského upíra, ktorý ohrozuje hrdinu rovnakého pohlavia, ale aj osobou doktora Martina Hesselia. Ten predznamenáva nasledujúcich učencov-bádateľov v ríši nevysvetliteľného, ktorí sa potom vyprofilovali do tzv. okultných detektívov, protagonistov mnohých senzačných a napínavých poviedok i románov, čo sa neskôr stanú v oddychovej literatúre vyhľadávanými. Aj keď Martin Hesselius priamo vystupuje len v jednej z poviedok, jeho zápisky uvádzajú všetky tajomné príbehy zbierky. Prepájajú ich do jedného celku v podobe hraničných prípadov, s ktorými sa tento neohrozený a nekonvenčný doktor prenikavého úsudku a otvorenej mysle stretol počas svojej životnej dráhy. Doktor, spolu s upírobijcom barónom Vordenburgom, ktorý v novele prekazí Carmillino vyčíňanie, predstavuje prototyp Stokerovho Abrahama Van Helsinga. Teda muža, ktorý je študovaným vzdelancom, ale uvedomuje si výskyt vecí medzi nebom a zemou nepostihnuteľných rozumom a je zbehlý i v tajných náukách. Čiže postavu, ktorá sa takpovediac typizovala a neodmysliteľne už patrí do kánonu západnej populárnej kultúry.

Paralel medzi Draculom a Carmillou je hneď niekoľko. Najmä na príklade vydarenej Stokerovej poviedky Draculov hosť, ktorú som spomínal aj v predchádzajúcom článku a ktorá býva považovaná za pôvodnú vypustenú úvodnú kapitolu knihy Dracula (či aspoň za prózu, ktorá Brama Stokera priviedla k napísaniu románu), vidno, odkiaľ autor čerpal svoju literárnu inšpiráciu. Dej Carmilly sa odohráva v Štajersku (súčasť dnešného Rakúska). Malebné a tajomné hory a lesy tohto kraja mali byť pôvodne dejiskom Draculu, než ho Stoker premiestnil do divokej Transylvánie. Poviedka Draculov hosť sa taktiež odohráva v nemeckom prostredí, konkrétne v okolí Mníchova, a hrdina tu nachádza odpočívať nemŕtvu grófku Dolingen zo Štajerska. Protagonistu poviedky zachraňuje samotný Dracula, aby… no akiste len preto, aby si ho mohol vychutnať neskôr sám pre seba. Je to všetko náhoda? Samozrejme, že nie. Je to jasný dôkaz toho, že Stoker dobre poznal a mal rád dielo svojho krajana a generačne staršieho literárneho kolegu a spolupútnika.

Carmilla je zaujímavé dielo so svojským pôvabom a príťažlivou atmosférou, ktorá prináša príjemné mrazenie v zátylku. Je to ukážka prózy z doby, keď žáner získaval svoje kontúry, keď spisovatelia naozaj vládli slovom, ktoré pre potechu čitateľstva náležite zušľachťovali. Z doby, keď beletria bola naozaj „krásnou literatúrou“.

Ako zaujímavosť ešte uvediem, že v zbierke V temném zrcadle, kde sa novela Carmilla nachádza, ju sprevádza esej môjho dobrého priateľa Alfréda Višného, skutočného odborníka na upírsku literatúru a literárny romantizmus, človeka s vycibreným umeleckým vkusom a prenikavým duchom. Ten pátral v minulosti i v sférach legiend a hľadal dejinný vzor, reálnu predlohu pre šľachtičnú Carmillu. Výsledok je fascinujúcou spleťou histórie, mýtov, faktov i fikcie, imaginácie i mystifikácie. Neodolateľná a uhrančivá Carmilla preukazateľne fascinuje dodnes.

Súvisiace linky

Všetky dosiaľ publikované časti seriálu esejí Gorana Lenča Klasické diela strašidelnej literatúry