 |
Jedným z najmenej preskúmaných končín sveta sú dodnes morské hlbiny. Temné zákutia morského dna a tajomné nezmapované ostrovy. Neznáma flóra a fauna na nej žijúca, ktorá vzhľadom či vlastnosťami akoby ani nepatrila do nášho sveta.
„Tisíce rokov ohýba morský príboj skalný útes, ktorému dali ľudia meno „Ihla“. Ten po celý čas stojí pevne na svojom mieste a vo svojich útrobách, na dne skalnej pukliny, ukrýva tajomstvo…“
Dobrodružná, no zároveň veľmi mrazivá či mysteriózna atmosféra komiksu Ľuda Mikulu začína už v prológu. Na nasledujúcich stránkach des ešte príjemnejšie mrazí. V istom článku som sa dokonca stretol s prirovnaním, že komiks je taký desivý, že v dobe svojho vydania detským čitateľom nedal ani spať. Zrejme išlo o osobnú skúsenosť autora článku, ale to len svedčí o tom, že komiks Dych mora môžeme smelo zaradiť ku slovenskej „hororovej“ klasike.
„… ukrýva tajomstvo zrodu – miliardy zárodkov zakonzervovaných morskou vodou, chladnou a večnou tmou. Náhoda však pomohla uvoľniť zo stropu jaskyne niekoľko kameňov a temnotu preťali ostré slnečné lúče. Nikto by neveril, že práve tento impulz stačí na to, aby sa voda zahmýrila práve prebudeným životom. Životom, ktorý už dávno nepatrí na túto zem…“
Komiks Dych mora vznikol v roku 1991 ako autorský komiks a bol publikovaný ako dvojdielny komiks v legendárnych Bublinkách o rok neskôr (Dych mora 01, Bublinky 10/1992 a Dych mora 02, Bublinky 11/1992). Následne na to bolo vydané, paradoxne, posledné číslo Bubliniek, a práve preto som rád, že komiks vyšiel celý a v neskrátenej či „neosekanej“ podobe, ako sa to bežne stávalo pri iných komiksových periodikách. I keď pravdou je, že nikdy nebola poriadne uverejnená jeho úžasná obálka, a to ani v Bublinkách 10/1992, kde ste mohli vidieť iba jej miniatúrnu verziu.
Časopis Bubliny však vyniesol toto skvelé dielo z bublinkových morských hlbín na hladinu, a tak si môžete komiks opäť prečítať, a to priamo v rekonštruovanej podobe (samotným autorom) a pokochať sa jeho nezabudnuteľnou obálkou.
Samotný dej komiksu začína prvým stretnutím, dotykom s neznámym… s neznámym živočíchom, ktorý, keď udalosti nabrali takmer až katastrofický spád, dostal meno Žihadlo. Nič netušiaci mladomanželia Anna a Marco, užívajúc si slnečnej pláže, chcú pomôcť človeku v bezvedomí, ktorého vyplavili morské vlny. Ten však náhle a bolestivo umiera. Pred smrťou však stihne vyrieknuť varovanie:
„Všetci ostatní ostali na Ihle… sú mŕtvi… aj ja… umieram… utečte… idú za mnou!“
V tej chvíli udalosti naberú hrozivý spád:
„K ušiam mladomanželov doľahol tichučký bzukot a z mora sa vynoril celý les akýchsi chápadiel… zzzzzzzzzz!“
Neznáme živočíchy sa hostia na mŕtvole vyplaveného muža a dokonca niekoľko z nich dobodá Marca na smrť.
Keď čítam Mikulov komiks s odstupom času, stále s väčším záujmom, dokonca vo chvíli, keď píšem tento článok, vnímam nové a nové odtienky atmosféry a stavby tohto legendárneho dielka. Premisa je vynikajúco vystavaná! Mysteriózne sci-fi, ktoré sa pomaly a nenútene mení na klasický horor prechádzajúci opäť do známych vôd science fiction s katastrofickým odtienkom. Popritom sa stáva zo ženskej postavy, pôvodnej obete komiksu, zo ženy, ktorá prišla o manžela a musela čeliť prvotnej hrôze i nedôvere úradov či nadchádzajúcim hrôzam katastrofických rozmerov, ženská hrdinka, hlavná postava príbehu (napr. Ripleyová, prípadne Patricia Tallmanová ako Barbara v Saviniho prerábke Night of the Living Dead). Na pomery československého komiksu z rokov 90. to nebol prvý takýto prípad, ale v takýchto intenciách bol nezvyklý a objavný.
Anna je zmierená zo stratou manžela a dokonca uzrozumená s tým, že ide o inváziu státisícov Žihadiel na pevninu. Možno aj s tým, že ide možno o koniec sveta tak, ako to prezentujú médiá. Ako sedí vo svojej hotelovej izbe a sleduje správy, niečo jej „docvakne“.
V tejto chvíli sa postava Anny stáva prototypom „spasiteľky“, keďže nemá čo stratiť:
„Keď sa prebudíte v deň, o ktorom náhodou viete, že je streda, a všetko naokolo pripomína nedeľu, začnete tušiť, že čosi nie je v poriadku…
Jednoducho definitívne vhupne do mužskej úlohy (povedzme, že zástupcovia mužského pohlavia, prezentovaní úradmi a armádou, sú, čo sa týka invázie Žihadiel, slepí a bezmocní, podobne ako v neustále citovanej klasike „Deň Trifidov“), stáva sa z nej postava vidomej medzi nevidomými, alebo postava „superhrdinky“ (ak chcete), nie však v klasickom „marvelovskom“ pojatí. Jednoducho vie, čo je zdrojom invázie Žihadiel. Vie, že sa tam musí dostať stoj čo stoj a urobiť všetko pre to, aby tomu bol koniec. Avšak, ak by toto malo predstavovať koniec komiksu, Ľudo Mikula by nemohol mať prívlastok majstra rozprávania a pointy…
„Náhoda“ Anne prihrá do cesty sekundanta, námorníka Karstena. Muža s rovnakým osudom, ktorého bez väčších problémov presvedčí o svojej pravde a čestnom úmysle. Vytvoria teda tím, pretože sami by svoj cieľ („happy end“) nedosiahli. Mužský a ženský princíp opäť dosiahne svoju harmóniu. (opäť si môžeme vziať príklad z klasického filmu i „tímového“ komiksu). Skvelá viacúrovňová stavba, mrazivá atmosféra, úžasná kresba, klasický ručný lettering, klasické komiksové „citoslovcia“ (napísané v slovenčine, ako je u Ľuda Mikulu a predstaviteľov Bublinkovej éry zvykom), happy end v duchu klasických komiksových príbehov, toto sú všetko „legendárne“ atribúty a dôvod, prečo je pre mňa komiks Dych mora jednoducho klasikov slovenského komiksu.
Pre niekoho sú slovenské komiksové klasiky vody neznáme, hlboké a nepreskúmané. Pre niektorých pamätníkov možno nie. Tento komiks však nie je určený len im. Je pre každého čitateľa, a to či už detského, dospievajúceho i dospelého. Čitateľa znalého aj neznalého slovenskej pôvodnej komiksovej tvorby. Zahrajte sa preto na objaviteľa týchto neznámych „podmorských“ zákutí, staňte sa na chvíľku novým Costeauom a určite si Dych Mora prečítajte na stránkach Bubliniek, či Bublín!!!
Dych mora
Scenár: Ľudovít Mikula
Kresba: Ľudovít Mikula
Rok: 1992
Počet strán: 14 + obálka
Formát: A4, farebný
Vyšlo v Bublinky 10, 11/1992