Dana Podracká je autorkou či prekladateľkou devätnástich básnických zbierok,zbierok esejí a kníh pre deti, za ktoré dostala šesť literárnych cien. Pred pár mesiacmi jej vyšiel rozbor mytológie slovenských rozprávok \„Jazyky z draka\“. Na ňom je založená prednška, ktorú si budete môcť vypočuť na Istrocone Martini 2003 v nedeľu o 15.00. Prinášame z nej úryvok.
Mundus secundus alebo druhý svet je ustavične prítomný v každom rozprávaní. Keď myslím na jeho tajomnú rozľahlosť v nás aj mimo nás, pripomína mi žobrákovu ruku, načiahnutú z druhého sveta, v príbehu Otcov hrob. Pri ceste stál žobrák a chytil za ruku princeznú, keď mu podávala hrsť dukátov, vytrhol ju z koča a prepadli sa boh zná kde hej, kde nie hlboko pod zem, na druhý svet. Zem sa za nimi zavrela; márne boli kriky a strachy, nikde nebolo rady, nikde pomoci; lebo kto zná, za koľko sto rokov by sa mohol človek prekopať na druhý svet?
Druhý svet alebo zakliaty svet je alternatívnym svetom, rozprestierajúcim sa v najrozličnejších vzdialenostiach od reálneho sveta, od jeho stredu až po okrajové, vzdialené priestranstvá za morom alebo ešte ďalej; hlbšie alebo vyššie. Lokalizácia druhého sveta za more pramenila z pomyselných hraníc starého sveta a iný svet, o existencii ktorého nikto nechyroval, vyvolával fantazírovanie o tom, že je ešte jeden svet na tomto svete, pričom to nebolo zásvetie či záhrobie, ale svet za svetom, svet za hranicou ľudskej skúsenosti.
Za morom je kraj sveta a tam býva slnko (Cesta za slncom). Za horami a za dolami, až za červeným morom: tam sa rozprestiera druhý svet. More býva hlavnou prekážkou, cez ktorú strigy nemôžu prejsť, pravdepodobne preto, že by ich oheň, vnútorný aj vonkajší, zaliala voda a to by znamenalo ich smrť, lebo inak sú nesmrteľné. Do mora vhodia aj strigu v sude, obitom ostrými klincami. More je hrobom zlých a nečistých síl. Zároveň je pohrebiskom zázračných vecí. Do mora hodí aj striga meč, aby tam naveky ostal skrytý od ľudských očí. More býva červené od krvi z meča. Do mora striga vhodí okyptenú a nahú zlatovlásku, aby tam zahynula, ale ona sa premení na zlatú kačku. Do mora sa hádžu aj zázračné veci: obrus, pohár a nožničky, aby nikto viac také mať nemohol. (Zlatý kľúč) More je tak aj symbolom konca zázraku, toho, čo sa môže a musí stať iba raz, ako si to žiada výlučnosť príbehu. Ostrov ako súčasť je aj miestom vyhnania. Striga chytila Janka a zo zámku ho odniesla na ostrov. Okolo bolo more, červené ako krv. (Janko a Macko) Niekedy má more podobu skla. (Čarodejná kráľovná) Keďže sa ustavične vlní, je to rozvlnené sklo, nebezpečné sklenené more. Táto vízia pravdepodobne značí premenu piesku vo význame púšť. More je symbol čistoty pre čistých a nečistoty pre nečistých. More v takýchto mnohopočetných významoch malo pre nás pravdepodobne preto taký význam, že nežijeme pri mori a je pre nás luxusom, v dobrom i zlom. Ostrovania, spojení s morom počas celého života, hovoria moru záhrada. Považujú ho za súčasť pôdy, ktorá je morom a treba ju obrábať. (grécky básnik Odysseas Olytis) Druhý svet sa niekedy rozprestieral aj za hranicou chotára, ktorú človek neprekročil aj počas celého života. Aj preto sa začínal nepreniknuteľnou horou ako miestom stretnutia s neznámom, spojeným so strašnými poverami a predstavami. Samy predstavy vytvárali hranice medzi reálnym a vyfantazírovaným svetom. Zo všetkých variantov vízií druhého sveta len záhrobie zostalo záhrobím a druhý svet druhým svetom, v najrozličnejších podobách.
Svet nad, pod alebo za svetom, bol vždy omnoho dokonalejší alebo strašnejší ako skutočný svet. Atribúty slovenskej predstavy tzv. zlatého veku, slovenskej vízie raja, treba hľadať vo víziách druhého sveta, rovnako ako vízie pekla a zatratenia. Podľa Eliadeho sú atribútmi tzv. zlatého veku ľudstva: 1. nesmrteľnosť, 2. nebo oveľa bližšie k zemi a možnosť dosiahnuť ho, 3. bezprostrednosť, 4. sloboda, 5. možnosť stretnúť sa s bohmi a 6. priateľstvo so zvieratami; znalosť ich reči, vzájomná dôvera zvierat a človeka.
Viera v druhý svet je v podstate aj vierou v rozširovanie hraníc poznania. Keď poslovia, vypravení do všetkých strán sveta, hľadajú popolvára so zlatým vencom na hlave, hovoria: Hľadáme ho po celom svete, či by bol z toho, či z tamtoho sveta. Táto správa je svedectvom spojenia reálneho sveta a sveta zakliateho, svetov, ktoré spolu vytvárajú jeden priestor a jeden celok.
Napriek rozľahlosti druhého sveta, v rozprávaniach dominuje hľadanie jeho stredu. Stred je čosi ako pupok miesta, omfalos, ktorý dáva svetu ťažisko a skrytý význam. Prejavuje sa to od stola ako stredu miestnosti až po stred mora. Koník poradí Jankovi, dvanástemu z bratov, aby si nesadol do stredu, ale na kraj a aby nepovedal, že je on najmladší brat, lebo sa všetko zle skončí. (Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas) V strede izby je stôl, prikrytý pre troch. Sestra zhavranelých bratov si sadne k stolu, odje a odpije, a tak upozorní bratov, že je niekto tretí na škrupinovom zámku. (Traja zhavranelí bratia) V strede stola je položený zázračný mlynček. (Mlynček) V strede izby sa otvorila jazerná priepasť, stačilo, že striga dupla nohou a najvyšší sudca z pekla sa postavil pred nimi. (Rovnopekný pár) V strede izby sa otvorila aj priepasť, do ktorej sa spúšťal mládenec, aby sa odlúčil od svojich v novom svete. (Stratený chlapec) A do tretice sa v strede izby, ak sa tri razy zvolá: Zem otvor sa! Zem zatvor sa!, zem otvorí a kráľovná skočí do pekla. (Piatko a Pustaj) V strede lúky je diera do pekla, alebo tam stojí bača s vatráľom. V strede žita stojí vartáš, keď o polnoci príde podzemný kráľ a veľkou lopatou nakladá žito na loď. (Víťaz kuchta) Ak si chce hrdina vybrať spomedzi rovnakých dievčat, tá pravá stojí uprostred kruhu. (Tri stromy) Zlaté šaty, ktoré si šuhaj vyslúžil po roku služby, sú v prostrednom sklepe. (Pani mačička) Keď ide po moste šarkan meč treba uviazať do stredu mosta, aby sa potkol. (Kraľčík, Kucharčík a Popelčík) V boji treba skočiť doprostred nepriateľov. (Víťaz kuchta) V strede vody prestane prievozník člnkovať, ak mu Plavčík nepovie, ako sa má svojho prievozníctva zbaviť. (Plavčík a Vratko, čo osúšajú slzy sveta)Do stredu mora musí ísť Boží posol, aby tam našiel veľkú skalu, rozdrvil juna malú kúsky až do samého dna a povedal Bohu, čo tam našiel. (Sirôtky) A konečne pod stromom v strede lúky pochová najmladší kráľovský syn starého svetovládneho rytiera po tom, ako mu dal svojho tátoša, meč a celé kráľovstvo. Stred sveta tvorí hrob. (Svetovládny rytier) Stred sveta podľa najstarších legiend je tam, kde spočívajú Adamove kosti. Tento stred je dôkazom Božieho jestvovania. Hľadaním stredu zakliateho sveta sa hľadá jeho zmysel. Zakliaty značí zovretý miestom alebo časom, obklopený vyššou mocou, vis maior.
Sprievodným znakom hranice medzi týmto a tamtým svetom sú charakteristické vonkajšie ukazovatele: strhne sa víchor, tma po samú zem zaľahne, začne sa krížom – krážom blýskať, hrmieť a cediť, ako by mal všetkému byť koniec. (Víťaz kuchta) Pútnik či hľadajúci sa potrebuje niekam schovať a vojde úžinou alebo dierou na druhý svet. Vchodov je však omnoho viac. Poznávacím znamením, že sa hrdina ocitol v zakliatom svete, je neživotnosť prostredia. Nikde niet vtáčika ani živého ducha; z reálneho sveta do zakliateho sveta nedoletí ani mucha. Všetko sa nachádza v polohe hviezdneho času: Len podľa vychádzajúceho mesiačka badal, že je na druhom svete. (Otcov hrob)
Jedným z tajomstiev mundus secundus ako neoddeliteľná súčasť sú rôzne spôsoby minutia za podivných okolností. Niekto alebo niečo jestvuje a odrazu zmizne pred očami v všetkých prítomných. V krajine zmizne všetka soľ a za omrvinku soli by boli človeka vyvážili zlatom. (Soľ nad zlato) V sypárni pri morskom brehu mizne zrno. Postavia stráž dvanástich ozbrojených chlapov a vartáš sa postavil do samého stredu žita. O polnoci zbadal, že sa spod neho žito dolu melie a keď sa lepšie prizrel, videl, že nejaká potvora veľkou lopatou vláči žito von, do lode. Potvoru chytili a uvrhli do temnice. (Víťaz kuchta) Sestry, od najstaršej po najmladšiu, miznú pri otcovom hrobe. O polnoci zahučal tuhý vietor, a len čo sa najmladší obzrel, zmizla mu od boku sestra na ohnivom voze. (Otcov hrob) Zmizli aj tri kráľove dcéry, ktoré sa chodili kúpať na jedno miesto. Ľudia sa len nazdávali, že ich uniesli draky. (Lomidrevo) Pred očami deviatich pestúnok zmizne dvanásťročný chlapec, keď ho jedna z nich položila na zem. (Stratený chlapec) Z koča zmizne princezná; zafučal vietor a nebolo jej. Kráľ rozposlal sluhov, aby ju hľadali po celej krajine, ale nikde ju nenašli. (O veternom kráľovi) Rovnako je znakom inej dimenzie zaviaznutie v blate; koč sa zaprie e nedá sa vytiahnuť. Tak to bolo aj u mlynára, ktorý uviazol s vozom, plnom kameňov do mlyna, v blate a nemohol voz vytiahnuť, aj keď ho ťahalo šesť koní. Deň predtým pršalo; bolo to asi v polceste a prišlo mu prejsť jeden strmý briežok, ale ako začal vystupovať po tom briežku, zaviazli mu kolesá až po samé hlavy. (Mataj) Zaviaznutie alebo zmiznutie predznamenáva stretnutie s bytosťami s druhého sveta. Od tejto chvíle sa celý príbeh ocitne v inej, mytologickej a mystickej dimenzii.
Predstavy nového sveta sa spájajú s biblickou víziou nebeského Jeruzalema, ktorý je podľa Zjavenia sv. Jána takýto: A videl som nové nebo a novú zem. Lebo prvé nebo a prvá zem pominula, a mora už nieto. Mesto bolo opísané takto: bolo vystavané do štvorhranu, jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. Podľa ľudskej miery, ktorá je mierou anjela, mal múr 144 lakťov. Mesto bolo samé zlato a základy mestského múru boli ozdobené jaspisom, zafírom, chalcedónom, smaragdom, sardónyxom, sardyom, chryzolitom, berylom, topásom, chryzopazom, hyacintom a ametystom. Dvanásť brán bolo dvanásť perál, ulice v meste boli samé zlato, ako priezračné sklo. Nad bránami bolo dvanásť anjelov a na každej bráne bolo napísané mená dvanástich pokolení izraelských.
Vízia novej zeme na slovenský spôsob má rôzne prídavky. Okolo mesta je zlatá príroda, zlaté skaly, stromy a zlaté rieky, zlaté zvieratá a vtáky. Na niektorých miestach možno stretnúť Krista. K druhému svetu sa hrdina priplaví, priblíži dlhým blúdením, ocitne sa v ňom následkom zmiznutia z reálneho sveta, alebo sa doňho dostane rôznymi úzkymi či širokými cestami. Na hranici života a smrti je vchod. Vchod do druhého sveta je vchodom do samoty nikto tam nie je, ale ani nikto iný nenašiel cestu, po ktorej treba ísť, aby hrdina našiel to, čo hľadá.
Vchodom môže byť: 1. Diera v zemi alebo skale (V búrke vbehne mladý princ pod hustý dub, ale keď aj tam začne naňho kvapkať, uvidí neďaleko dieru v skale. Vbehne do diery a to je jeho šťastie, lebo vzápätí udrie do duba hrom a na štvoro ho rozpára. Vietor šibe čoraz viac a on sa posúva hlbšie a hlbšie do skaly, až sa prepadne do hlbočiznej jamy. Víťaz kuchta)(Dierou spustí mesiačik kráľoviča žinkou dolu. Tam stretne ježibabu, pasúcu stádo moriek. Poradí mu, kde má hľadať Svetskú krásu a ako ju má získať za ženu.) 2. Otvorené bralo (Bralo otvorí čarodejník zaklínadlom a pošle doň chlapca, vo veku sedem rokov, sedem mesiacov a sedem dní, aby mu z klinca zvesil starú lampu a priniesol ju. Z tmy príde chlapec na svetlo a čím ďalej ide, tým je všetko krajšie: strieborné stromy, strieborná tráva, zlaté kvety a po chodníku drahé kamienky. Čas tam plynie rýchlejšie; sedem hodín je sedem rokov. Čarodejná lampa) 3. Jaskyňa (Šuhaj zablúdil do úzkej doliny, z ktorej sa nedalo ísť ani sem, ani tam. Od hladu bol slabý ako mucha a našiel podzemnú dieru. Pomyslel si: Sem sa vovlečiem, aby ma vtáky a zvery neroznosili, keď zomriem. Vtiahne sa dnu, ide však ďalej a ďalej, až kým ho nepremôže ťažoba, zvalí sa a zaspí. Keď sa zobudil, išiel za svetlom a odrazu uvidel pred sebou utešený svet a na ňom stádo bez pastiera, a mesto bez jediného človiečika. Chudobných rodičov syn) 4. Priepasť (V strede izby sa otvorí priepasť, ale najmladšia mlynárkina dcéra sa chytí mládenca za kabátik a ide s ním do nového sveta. Chlapec sa odoberie v striebornej hore so zvieratami a v zlatej hore so spievajúcimi vtáčikmi. Stratený chlapec) 5. Sklenené dvere (V chodbe, ktorá sa rozširuje, nájde mládenec sklenené dvere. Za nimi je iný svet. Tri stromy) 6. Strom (Čerešňa je taká (Čerešňa je hladká ako sklo a taká vysoká, že tri mesiace treba do nej valašku zatínať pri výstupe hore. Každý, sotva sa pár siah hore vydriapal, spadol a zabil sa. (Chorý kráľ). Strom ako vstup do neba symbolizuje aj kozmický strom, pilier, po ktorom sa dá vystúpiť na druhý svet. Čím vyššie je druhý svet, tým viac sa vo vedomí predkov oddelilo nebo a zem a vytvorili tak pomyselnú vzdialenosť medzi ľudským a božským. V rozprávkovej vízii je nebo blízko, dalo sa ho dotknúť z vrcholca stromu 7. Studňa s piesočinou na dne (Čierna panička hodila zlatovlásku do studne, lebo jej nechcela povedať, čo videla v stej izbe. Tam sa jej popod zem ukázal akýsi priechod. Prešla ním na lúku, kde zaspala a našiel ju tam poľujúci kráľ, ktorý si ju vzal za ženu. (Zlatovláska) Vchodom do iného sveta je aj čas: polnoc. O polnoci sa otvorí stena (Zlatá priadka), keď Hana, zlatá priadka volá Boha, vyjde zo steny maličký chlapček v červenej čiapočke na hlave, s opásanou zásterkou a pred sebou zlatý fúrik vezie. Stamodtiaľ prichádzajú bytosti stenou, oknom, dverami, alebo po moste. Divná zem Chudobný sveta, ktorý sa vybral do sveta pre tri perá z draka, sa priplavil k divnej zemi: Namiesto skál tam bolo samé zlato, tráva bolahodvábna, stromy zlaté a zvieratá so zlatou vlnou a vtáky so zlatým perím. To už nebol taký svet ako tento, ale druhý: bydlo boha vetrov. Bosorka, ktorá ho preplavila na ten svet cez more, mu povedala: Čo ty hľadáš, z tejto strany sveta nieto. (Tri perá z draka) Nový svet Na tretí deň, keď sa už sedliak nablúdil a nohy si ukonal, zrazu mu voľačo svitlo. Našiel sa na velikej zelenej lúke a kolo neho – ako nový svet leskli sa tri zlaté hradby. Stvorenia tam nebolo žiadneho, iba naprostred lúky stál bača s vatráľom, vysoký ako svrčina. Jeho patrili všetky kŕdle krkavcov, ktoré keď zvolal, sedliak sa dozvedel, čo si má pýtať od krivého krkavca: zázračný mlynček. (Mlynček) Zlatý a strieborný svet Chlapec sa niekoľko dní pred dovŕšením dvanásteho roku života stane nástrojom sudby a zmizne. Ako sa neskôr ukáže, prežije roky v novom svete, do ktorého sa dá dostať zo stredu miestnosti priepasťou. Napravo tam tečie zlatá rieka, naľavo sa ligotajú zlaté vrchy a na prostriedku sa rozkladajú zelené lúčiny, posiate krásnymi, tisícorakými kvetmi. Je tam strieborná hora, kde žije množstvo zvierat a zlatá hora, kde žijú všelijaké vtáky. Keď chce mlynárkina dcéra ísť s ním a vrátiť sa sním, chytí sa ho za kabátik a vyletí s ním zo svetlice. Halúzky, ktoré odtiaľ donesie, strieborná a zlatá, poslúžia: po vyhodení z okna sa premenia v okamihu na strieborný a zlatý zámok. (Stratený chlapec) Ovocná záhrada Za zápoľami bol nový svet (zakliaty); krásna dolina, čo viedla k zámku a utešenej záhrade so zrelým ovocím. Ale kto by čo len lístoček odtiaľ odtrhol alebo hoci aj zhnitú slivku odtiaľ zjedol, živý by odtiaľ nevyšiel. Svet, ktorým dovtedy kráčali celý rok bol plný hromov, bleskov, búrok, pôstu a modlenia. Museli sa modliť v kríži. (O kráľovičovi, čo si mladú hľadal) Koruna nebeskej čerešne Čerešňa, ktorá rastie na dvore zámku; siaha až do neba a nemá konárika. Každý, kto sa na ňu sotva pár siah vydriape, spadne a zabije sa. Jedine Janko vyjde na samý vrch. Zatína do čerešne valašku a driape sa hore a každú noc na valaške prenocoval. Cesta do samého vrcholca mu trvala tri mesiace. Zodral na nej tri páry oblečenia a zjedol troje pečenia chleba. Zo samého vrcholca sa dostal na druhý svet. Tam uvidel pred sebou veľký palác so zlatou bránou. Keď prešiel bránou, prišiel na široký dvor, prechádzala sa tam krásna Anička, pani paláca, ku ktorej išiel Janko do služby. (Chorý kráľ)
Na pozadí druhého sveta vzniká kultúra, posun spoločenstva na svojej ceste k sebaidentifikácii a národnej identite…