Dračie diery

Dungeons & Dragons

Mám problém. A nevyriešia ho pasty, ktoré neutralizujú péhá v ústach, ba ani veštkyne Teodory. Trápi ma totiž to, ako napísať recenziu na film, kde sa v takmer úvodnej scéne objaví mikrofón trčiaci do záberu!!! Kde neexistuje herec, ktorý by dokázal hrať, kde neexistuje scenár, alebo – nedajbože – režisér. Ako napísať recenziu na film, ktorý mal vysoké ambície a prepadol na celej čiare? Ako…? Nuž, poďme teda nájsť aspoň zopár scén, ktoré stoja za to…

Prejdime si najprv zopár negatív, ktoré sa na kvalite filmu rozhodne podpísali. Po prvé: nízky rozpočet. Producenti síce zohnali 35 miliónov dolárov, no musíme si uvedomiť, o aký film ide (malo ísť). Je to totiž prepis sveta hier na hrdinov – plný drakov, kadejakých príšer a kúziel. T.j. potrebuje triky, triky a triky. A na to 35 miliónov nestačí – napriek tomu, že sa natáčalo v lacných in- a exteriéroch (predovšetkým českých). Textúry síce drakom z krídel nevypadávajú, no kruté strihy medzi scénami jasne poukazujú na to, že rozpočet stačil na pársekundové „šteky“ – aby čosi ostalo na veľkolepé finále. A tak sa burtonovské nálety kamerou na veže katedrál zrýchlili na prelet MIGu Prahou – občas síce zazriete nejakú tu vežičku, ale ponurá veľkoleposť Gothamu sa stráca. Vo finále (súboj dvoch dračích armád) je to síce kvalitnejšie – ale film to už nezachránilo. Problém druhý: scenár. Bol prvotinou dvoch absolútne neznámych chlapíkov (mená sú zbytočné) a tak aj vyzerá. Ak vám na úvod rozprávač povie „vo co gou“ a že hlavným a nesmrteľným cieľom hrdinov bude zrovnoprávnenie ľudí v kráľovstve Izmer, rozhodne vás poriadne napne. Komunistický dračák? A v tomto (stupídnom) duchu sa nesie celý film, od vytvárania klasickej družiny (dvaja zlodeji, trpaslík, mág a elfka – všetci zbytoční), cez plnenie „questov“ (zbytočných, v štýle Dooma – „You need the blue key!“) až po „strhujúce“ finále, v ktorom bojuje… eh, ja som zabudol, kto vlastne proti komu bojoval! Ale viem, že to bolo plné drakov ;-) Dej smeruje z blata do kaluže a pod vaše dáviace reflexy sa mimoriadne podpíšu predovšetkým postavy. Boli vytvorené, pretože museli byť vytvorené (dračák je dračák) a tak dostanete elfskú stopárku, ktorá nikoho nestopuje (ale má silikónové pery a je černoška), trpaslíka, ktorý nebojuje (iba raz, sekerou – ale nikto nepadne!!!), čarodejnicu, ktorá nečaruje (dva instantné teleporty sa nepočítajú) a zlodejov, ktorí nekradnú (zato prejavia sociálnu uvedomelosť). Tak. Tretím háčikom je všetko ostatné, počínajúc režisérom (Corey Solomon je úplný nováčik) a hereckými výkonmi (Jeremy Irons ako zlý arcimág Profion musel trpieť kolikou – neustále pleštil oči a syčal: „Dieeeeeeee!“), cez výpravu (napr. plastové elfské brnenie, síce nefunkčné – ale dalo jasne najavo, že je elfka elfkou :) až po bojové scény, na ktorých by sa smiala aj Xena…

Ale, aby som film úplne nestrhal… Párkrát som sa zasmial, aj keď to boli situačné gagy v štýle Eddieho Murphyho (samozrejme, jeden zo zlodejov je tradičný černošský srandista, a pred trpaslíkom by bol aj Hrun Barbar vrcholom noblesy). Dej mal aj svetlejšie momenty, taký prechod bludiskom nástrah (v štýle Indiana Jonesa) bol milý. Záver tohoto questu bol síce odfláknutý (chlapík siahal po čarovnom rubíne – ktorý stál na podstavci v štýle sošky z Dobyvateľov stratenej archy – siahal, bolo vidieť, že potrebuje vrecko s pieskom a… zrazu… zlodej si vzal rubín, ozval sa potlesk a NIČ sa nestalo!!!), ale bolo to také milé pripomenutie lepších časov (Indy v chodbách Pankotu). No a ako kvety na rakvu tu boli tí draci, ich súboj vo finále bol celkom príjemný. Zlatá a červená armáda, plamene oblúd a firebally mágov… áááách, fantasy! Nuž, vzhľadom na to, že draci by v Pánovi prsteňov nemali vystupovať (aspoň nie tak masovo), rozhodne tento súboj ostane dlhý čas na stupienku víťazov. Najlepšia masová dračia scéna do roku 2001 (sólo bol Draco nekonečne lepší)…

Nuž, a morálne ponaučenie (film má aj vlastné, zoberte si do kina igelitové vrecko – pre istotu)…? Ak ste fanúšikovia fantasy a hier na hrdinov, choďte sa na Dračie diery pozrieť (draci sú draci) – film sa dá prežiť bez trvalej ujmy na zdraví (gugugu, kua, hups!). Ale inak „Vari, vari!“, je to príšerne odfláknutý film, ktorý sa snáď mohol dostať na úroveň Návratu múmie – keby dostal o pár desiatok miliónov naviac, nového režiséra, nový scenár, nových hercov a… bol by to iný film.

Hodnotenie – 4/10 (za tých drakov vo finále)


3. júla 2001
Rastislav Weber