MÚMIA (The Mummy), r. Stephen Sommers, USA, 1999 Načo to tajiť: trilógia Indiana Jones je u mňa to najrýdzejšie zlato, akým žáner fantastického filmu prispel do pokladu svetovej kinematografie – a nič na tom nezmení ani účinkovanie Harrisona Forda v iných trojdielnych ságach. Človek môjho typu teda prežíva nepredstaviteľné muky, keď sa každý rok dozvedá o ďalšom odklade nakrúcania štvrtého archeologického dobrodružstva (čítal som pracovný scenár Jeffreyho Boama z roku 1996 a už ten mi spôsoboval ejakulácie, ktorými by sa v zime dali zostreľovať otravne štebotajúce vrabčatá z vtáčích búdok – neskutočná je hlavne záverečná scéna, v ktorej Indy pri súboji so záporákom zachráni život Stalinovi a za odmenu potom požaduje zrušenie Komunistickej strany ZSSR). Našťastie však aj v Hollywoode žijú ľudia, ktorí jonesovské príbehy považujú za svoje náboženstvo. Napríklad taký Stephen Sommers. Tento chlapík sa zjavne rozhodol, že keďže sa Svätá trojica Lucas-Spielberg-Ford nevie rozhýbať, stane sa Mesiášom sám a zošle fanúšikom mannu, čo bude chutiť skoro rovnako dobre ako poctivo upečený chleba od firmy Dr. Jones.
Hneď na úvod treba povedať, že MÚMIA je každým jedným filmovým
políčkom odvar z Dobyvateľov stratenej archy a Poslednej krížovej
výpravy. Prekvapivo však odvar veľmi chutný a výživný, s takmer rovnakou
energetickou hodnotou ako pôvodná ingrediencia. Skrátka máte pocit, že sa
nedívate na drzý plagiát, lež na veľmi príjemnú variáciu na obľúbenú
tému. Takže tu máme hrdinu, ktorý dokáže rovnako dobre trúsiť cynické
hlášky nad mŕtvolami svojich protivníkov, ako aj vystrašene gúľať očami
a veliť na ústup, keď je presila príliš veľká. Po boku mu stojí
sympatická hrdinka, čo vďaka svojej cieľavedomosti (či skôr tvrdohlavosti)
ďaleko presahuje rámec púheho sexuálneho objektu. Potom je tu komická
figúrka, malý zbabelý ziskuchtivec, s ktorým sa mnohí z nás radi
stotožnia. Títo (spolu s húfom vedľajších postáv, slúžiacim ako
zásobáreň mŕtvol) sú konfrontovaní s mýtickým Zlom – to tentokrát
prichádza z pieskom zasypaného staroegyptského Mesta mŕtvych, kde je
ukrytá „šťavnatá“ múmia hriešneho veľkňaza Imhotepa. Nechýba
pátranie po dávnovekej relikvii s pomocou zožltnutej starej mapy a
špeciálneho kľúča-amuletu, záhadné rituály a ešte záhadnejšie
zjavenia, dediční strážcovia dávneho tajomstva, ba dokonca je tu aj typicky
jonesovská záplava nepríjemných živočíchov – tentokrát sú to
mäsožravé hovnivály. A spolu je to kopec dobrej zábavy. Iste, Brendan
Fraser nie je Harrison Ford, ale jeho hrdina Rick OConnell je sympaťák a
niektoré jeho hlášky sa vám vryjú do mozgovej kôry spoľahlivejšie než
Leatherfaceova motorová píla (Starý pilot: "Kam máte namierené, chlapci?",
O
Connell: „Ideme pomôcť slečne v núdzi, zabiť zloducha a
zachrániť svet!“).
Stephen Sommers už Chobotnicou dokázal, že ako scenárista neoplýva
originalitou, ale zato je zručný režisér, ktorý svojím dobre prekrveným a
stoporeným tvorivým entuziazmom dokáže aj z mnohokrát osúloženej
mŕtvoly vytlačiť zopár slastných vzdychov. No dobre, aby bolo MÚMIU
možné postaviť do jedného radu s Indiana Jonesom, chýba jej
vyváženejšie tempo rozprávania. Úvodná i záverečná polhodinka sú
strhujúce, ale to medzi tým by potrebovalo menej prekombinovanosti a
priamočarejší, razantnejší ťah. Pravdaže, je to stále slušný
nadštandart, ale predsa len vás občas prepadne pocit, že to pobehovanie po
katakombách púštneho mesta a uličkách pevnosti už trvá akosi dlho.
Takisto je škoda, že už po necelej hodinke sa vytratí to napäté
očakávanie, ktoré Spielberg dokázal udržať až do záverečných minút.
Tu sú už ani nie v polovici všetky rébusy vyriešené, tajomstvá odhalené
a nastupujú síce dokonalé, ale predsa len príliš doslovné počítačové
múmie.
Podčiarknuté-sčítané, MÚMIA je poctivé dobrodružstvo zaváňajúce
starými dobrými časmi. Vzhľadom na obrovský komerčný úspech už
spoločnosť Universal začala na Frasera a Sommersa vypúšťať feromóny
s vôňou čerstvo natlačených dolárových bankoviek. Dvojka sa údajne bude
odohrávať po desiatich rokoch a Imhotep tentokrát príde zvracať hmyz do
ulíc Londýna, kde Rick a Evelyn žijú so svojím synátorom. Starovekým
kúzlam zdar a zabalzamovaným zdochlinám (vrátane vašich partneriek,
ľahýnajúcich si do postele s pleťovou maskou na tvári) zvlášť!
Hodnotenie: 8/10  Michal Jedinák