 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
„Konečne dlhý con“, pomyslela som si. Keď sa už mám cestovať z ďalekého východu, tak nech mám čas zvyknúť si na nové prostredie. 26. 8. 2010 okolo 13:00 som vystúpila z vlaku na stanici Český Těšín a duševne sa pripravovala na pešiu túru.
Po českej strane to ešte šlo, akonáhle som však v Cieszyne zašla za roh, začali komplikácie. Ocenila som snahu organizátorov o značenie cesty šípkami. Neocenila som terén :). Priznám sa, chvíľami som mala pocit, že sa už niekto stihol s naznačenou cestou pohrať, a že si robím vyhliadkovú túru celým Cieszynom.
Po pol hodine som na miesto conania došla. A dozvedela sa, že Cieszyn s Českým Těšínom spája kyvadlová doprava. Ech, kiežby som o tom vedela skôr. Počkala by som si na moste. No čo už.
Registrácia prebehla vcelku rýchlo, aj ubytovanie na internáte. Hm, internát som svojho času zažila, no v oveľa lepších podmienkach. Priechodné WC a sprcha v priestore pol na pol metra, keď tam mohol odkiaľkoľvek ktokoľvek vojsť, sú pekne stresujúce. Vŕzgajúcu posteľ ani nespomínam. Keď to zhrniem, na ubytovaní boli najlepšie raňajky a bar :). Obedy sa tiež ešte dali, ale že o siedmej večer zavrú kuchyňu všetky blízke reštaurácie, kantíny a bufety, to som teda nečakala. Ešteže som si z domu nabrala sáčkové polievky.
Otvorenie conu na moste priateľstva prebehlo za účasti primátorov oboch miest, historických rytierov a SW légie – realita, fantasy a sci-fi pekne pokope. Potom sme zapadli do baru, kde sa na moje veľké prekvapenie zjavil aj Steven Erikson. Tak sme hneď pokecali, pofotili a bežali do Českotěšínskeho divadla na koncert Jaromíra Nohavicu. Nohavica nesklamal, koncert sa vydaril: „Už som mal veľa koncertov, ale ešte som na nich nevidel ľudí s visačkami“. Potom sa večer niesol v rytme všeobecnej zábavy na poľskej strane, keďže posledný kyvadlový autobus odchádzal o 22:30, a chôdze som už na ten deň mala dosť.
Priznám sa, z programu som toho veľa nevidela. Beztak bola väčšina prednášok v poľštine. Zamerala som sa na panely s obľúbenými spisovateľmi: Stevenom Eriksonom a Orsonom Scottom Cardom, kto vie, kedy ich znova uvidím na vlastné oči?
Vystála som si aj dlhý rad na autogram od Carda. Ten sa len veľmi pomaly skracoval, keďže Card s každým prehodil niekoľko slov. Milý pán, obdivujem ho. Inak, z toho, čo som stačila odsledovať, program odsýpal plynule a načas, organizátori svižne behali, prednášajúcim zabezpečovali minimálne minerálky, prosto: postarali sa. Len sa nepostarali o vizualizáciu prednášok, chýbali obrázky.
Potom ma zaujali obchodíky. Nie tie s knihami. Bolo tam veľmi málo kníh, ktoré by boli písané v československom jazyku. A aj tie sa dali kúpiť len za špeciálne conové body. Tie ale dostávali len prednášajúci, pomocní organizátori a výhercovia súťaží, do ktorých som sa veľmi nehrnula. No tričiek bolo habadej – aj som si jedno kúpila. A ešte magnetky, prívesky a všelijaké serepetičky z MadMaxonovského obchodu.
Ešte som nespomenula sklamanie nad výstavou. Bola až v ďalekom českotěšínskom divadle, kam po koncerte Nohavicu určite nikto ani nepričuchol. A ak predsa, našiel len zamknutú budovu. Cez okno sme síce videli, že tam obrazy sú, ale to bolo všetko. Čo sme mali čakať, keď sa výstava koná od augusta do septembra? Mali sme tam zrejme prísť normálne v pracovný deň od 9:00 do 15:00, ako každý iný normálny človek. Prečo by to konanie Triconu malo zmeniť?
V sobotu bol veľký večer cien. Vyhlasovali sa české ceny, poľské ceny a hlavne Euroceny, kde sme boli my Slováci mimoriadne úspešní: Michal Ivan, Martina Pilcerová, Róbert Žittňan a za celoživotné dielo: Eva Kováčová (in Memoriam).
Program začal neskôr a skončil skôr ako sa čakalo. Tak sa teda čakalo – najskôr na začiatok a potom na autobus. Bola dosť zima, tak to väčšina účastníkov nezvládla, a zapadla do barov. To by ma zaujímalo, koľko ľudí videlo záverečnú vatru?
Všeobecne tam bolo dobre. Medzi známymi aj neznámymi, s medovinou aj bez medoviny :) Nebyť skvelých ľudí, Tricon by ma asi sklamal. Našťastie však okolo mňa skvelí ľudia stále sú, a tak mám veľa pekných spomienok, pri ktorých tie zlé blednú.
Fotografie použité v článku poskytol Jano Žižka. Všetky jeho fotografie z tohoročného Triconu sú čitateľom k dispozícii na stiahnutie.