1.11. streda
Dnes som sa dozvedel, že pôjdem na ďalšie nudné firemné školenie. Dokonca, na opačný koniec republiky… Ale teším sa, že znova uvidím mesto svojej študentskej mladosti a oživím si všetko čo som povystrájal v tých búrlivých rokoch.
Kúsok od mesta stála moja obľúbená pizzeria, kde som rád chodieval so svojou vtedajšou láskou. Tú pizzeriu by som rád znovu videl, bývalú ani za svet!
Žiaľ, až po našom rozchode som sa dozvedel s koľkými spolužiakmi ma podviedla. A to som dodnes presvedčený, že ich bolo podstatne viac.
Nedávno som počul, že je vydatá. Ak je to pravda, nezávidím jej manželovi.
Ako napísal klasik: „ľudia sa nemenia, len sa vyfarbujú“.
Pizzeria však ostala mojím obľúbeným podnikom aj naďalej. Škoda len, že ju neviem nájsť v zozname reštauračných zariadení. Možno je budova využívaná iným spôsobom. V každom prípade využijem príležitosť a pôjdem sa opäť pozrieť na svoje obľúbené miesto. Aspoň nejaké spestrenie nudného školenia.
20.11. pondelok
Školenie splnilo moje očakávania. Nudné, ako argentínska telenovela, len sem-tam nejaká dôležitejšia informácia. Úspešne som prežil prvý deň, tri ma ešte čakajú! Pizzeriu navštívim zajtra, dnes som príliš unavený a znudený.
21.11. utorok večer
Dnes som zažil veľmi príjemné prekvapenie! Samozrejme, nie na školení…
Ale popoludní som zistil, že moja obľúbená pizzeria zo študentských čias stále existuje! Bol som sa v nej najesť!
Obsluhuje tam dcéra bývalej čašníčky, inak by sa nedala vysvetliť tá zarážajúca podobnosť. Dokonca som si ju aj odfotil. Má rovnaký úsmev ako jej matka.
Aj vďaka nej som sa znova cítil ako študent. Ako by sa odvtedy nič nezmenilo. Ešte aj interiér pizzerie mi je dôverne známy.
22.11. streda večer
Tá pizzeria ma začína desiť!
Nielen čašníčka je rovnaká ako pred dvadsiatimi rokmi, ale aj kuchári vyzerajú rovnako ako za mojich študentských čias!
Žeby sa celý personál skladal z potomstva bývalých zamestnancov? Okrem toho som si lepšie poobzeral hostí. A skoro som dostal infarkt!
Ešte si pamätám na tri študentky, ktoré niekedy sedávali za stolom pri okne. A dnes som ich tam videl znova! Nemali byť o dvadsať rokov staršie?
Je predsa vylúčené, aby vyzerali rovnako ako vyzerali, keď som študoval!
A predsa som ich videl nezmenené, dokonca v rovnakých šatách aké vtedy nosievali.
Dnes som nejedol nič, rýchlo som ušiel do hotela.
23.11. štvrtok skoro ráno
Celú noc som nespal. Uplynulé udalosti mi to nedovolili. Existuje vari miesto, kde sa zastavil čas? Ale ako je možné, že si to niekto nevšimol?
Personál, hostia aj interiér vyzerajú rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi!
Ale už som sa rozhodol.
Ešte aspoň dnes ten čudný podnik znovu navštívim a všetko si vyfotím.
Hneď po školení sa teda vyberiem do pizzerie. A skúsim sa pozhovárať s personálom, či niečo netuší.
Nie je im divné, že sa nič nezmenilo?
23.11., štvrtok večer
Dnes som utrpel skutočný šok!
Pizzeriu som na obvyklom mieste nenašiel. Nič ani nenasvedčuje, že tam niekedy stála. Pravdaže, skúšal som zistiť viac u neďaleko bývajúcich ľudí a dozvedel som sa, že pizzeria bola zbúraná už pred siedmimi rokmi. Odvtedy je na tom mieste len lúka.
Nechápem…
Vari sa mi to všetko iba snívalo? Niekoľko dní po sebe? Navyše, mám vážny dôvod myslieť si, že určite nešlo o sen.
Tú fotku, ktorú som urobil v utorok, mám stále v aparáte. Na nej sa ako záhadný pozdrav z minulosti, na mňa usmieva čašníčka. Úplne rovnaká ako bola pred dvadsiatimi rokmi.
Iný dôkaz, žiaľ, nemám.
Preto si celý príbeh ponechám pre seba. Nechcem predsa skončiť na psychiatrii.
Tú fotku som si urobil na pamiatku!
Som si však istý, že tieto štyri dni si budem určite pamätať!
Až do konca svojho života. Zajtra to ešte raz skúsim. To čudné miesto navštívim hneď ráno.
Z oficiálnej správy vyšetrovateľa:
… denník pána Stašiaka, nájdený v hotelovej izbe nám pri objasňovaní jeho záhadného zmiznutia v ničom nepomohol. Spomínaný objekt, ktorý bol v minulosti využívaný ako pizzeria, bol zbúraný pred siedmymi rokmi z dôvodu narušenej statiky.
Udalosti opísané v denníku sa preto určite nemohli odohrať popisovaným spôsobom a pravdepodobne predstavujú autorov pokus o literárnu tvorbu…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.