Ďalšia filmová katastrofa

Nový film Proroctvo (Knowing) režiséra Alexa Proyasa s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe je príspevkom do žánru katastrofických filmov. Teda aspoň na prvý pohľad by sa to mohlo zdať.

Rok 1959. Žiaci na americkej základnej škole vkladajú do časovej kapsuly svoje práce, aby dali svojim nasledovníkom o 50 rokov vedieť o svojich predstavách budúcnosti. Samotárska a podivná Lucinda (Lara Robinsonová, hrá aj Lucindinu vnučku Abby) je jediná, ktorá nekreslí obrázky svetlých zajtrajškov. Monotónne zapisuje automatický text, diktovaný hlasmi v jej hlave, do nekonečného zoznamu číslic.

Rok 2009. Po slávnostnom vyzdvihnutí kapsuly sa papier s číslicami dostane k malému Calebovi (Chandler Canterbury, známy ako jedna z podôb Benjamina Buttona), synovi profesora astrofyziky (Nicolas Cage). Ten spomedzi zdanlivo náhodných cifier vydoluje ich zmysel – čísla popisujú skutočné katastrofy uplynulých päťdesiatich rokov. A na dolnom okraji proroctva zostalo pár pohrôm, ktoré sa ešte neudiali…

Pre supermana by to bola jasná výzva, lenže po svojom poslednom filme už nenachádza odvahu ukázať sa na verejnosti. K profesorovi sa hodí skôr filozofovanie o deterministickom verzus náhodnom ponímaní sveta nad pohárom dobrého bourbonu. Ten však veľmi skoro naberie trpkú príchuť. Profesor je do víru udalostí vťahovaný čoraz silnejšie aj zásluhou svojho syna, ktorého začali prenasledovať čudní bledí ľudia v čiernych plášťoch. Prvá z ohlasovaných katastrof je doslova na spadnutie a paranoicko-depresívny kolotoč naberá na obrátkach.

Najvýraznejším pocitom je stiesnenosť a bezmocnosť, v ktorej sa hlavný hrdina utápa zoči-voči ranám osudu. Veľké „Prečo?“ je otázkou, ktorá napĺňa jeho myseľ konfrontovanú so skazou, no nehľadá konkrétne príčiny tragédií, ale zdôvodnenie vlastného údelu, miesta vo svete. K pochopeniu smeruje cez viaceré dejové zlomy, ktoré prevracajú význam predchádzajúcich udalostí v štýle lepších (teda skorších) Shyamalanových kusov. Príbeh vytrvalo vyhadzuje divákov z vyjazdených koľají a odbočuje na miestach, kde by to nečakali. Niekedy balansuje nad priepasťou, no zväčša sa mu darí udržať stabilitu.

Nicolas Cage v hlavnej úlohe neoslňuje, ale aj tak hrá lepšie, než vo svojich predošlých filmoch. Aj zásluhou režiséra Alexa Proyasa sa podarilo udržať výkon v rozmedzí, v ktorom celkovému vyzneniu filmu neubližuje. Rovnako Proyas zvládol aj scenár, dôkladne vybudovanou atmosférou preklenul miesta, ktoré inak mohli vyznieť hlúpo a/alebo nechcene smiešne. Zozadu drží všetko pokope temná a pritom naliehavá hudba Marca Beltramiho.

Katastrofický film by mal chrliť záplavu zničujúcich vizuálnych efektov. Toto však nie je štandardný katastrofický film. Dočkáme sa síce spektakulárnych tragédií (pár z nich sa ocitlo v trajleroch) natočených dynamickou kamerou v štýle Cuarónovych Potomkov ľudí, ale podstata filmu na nich nestojí. Skôr naopak, sú len prísadou do celkovej hrozivo-zúfalej atmosféry. Možno by bolo lepšie pred filmom žiadne trajlery nevidieť, lebo jednak podvádzajú (o nálade a vyznení filmu) a jednak prezrádzajú (podstatné zvraty deja).

Alex Proyas nenakrútil záľahu filmov, medzi jeho výtvormi však leží podozrivo veľa podivne pokrútených, no chutných hrozienok: Vrana (The Crow, 1994, s mŕtvym Brandonom Lee), Smrtihlav (Dark City, 1998, Rufus Sewell v tajomnom meste) alebo Ja, robot (I, Robot, 2004, kde sa Will Smith postaví proti všetkým robotom sveta). Jeho nová bobuľka možno nezachutí všetkým, ale ak hľadáte film, ktorý narúša zabehané žánrové klišé, skúste si zobnúť.


Proroctvo (Knowing)

Žáner: mysteriózny/ka­tastrofický/sci-fi

Réžia: Alex Proyas

Scenár: Ryne Douglas Pearson; Juliet Snowden

Dĺžka: 121 min

Výroba: USA, 2009

Uvedenie na Slovensku: október 2009

Hodnotenie: 60%


28. júla 2009
Ash