LOST SOULS, r. Janusz Kaminski, USA, 2000 Tento Satan, to vám je beťár. Vždy na prelome tisícročí sa snaží priplichtiť na tento svet a strhnúť skóre v odvekom zápase so silami nebeskými na svoju stranu. Lenže má to háčik – Satan je totiž chronický šumen. Kde sa objaví, tam zákonite šľahajú plamene, pukajú steny, zavýjajú roje démonov, alebo aspoň ženským vlhnú nohavičky. A to hneď priklušú všelijakí poondiati Schwarzeneggerovia alebo Cartmanovia, vytasia em-šestnástku alebo extrémne vulgárnu slovnú zásobu a čertisko chtiac-nechtiac dupoce naspäť do pekla.
A tak si Satan vymyslel Antikrista. Niečo také sa vyrába tak, že
diabolsky dobre obšťastníte smrteľnú ženu a tá vám splodí syna. Ten
vyrastie a stane sa niekým veľmi vplyvným (napr. právnikom). A to už je
len krok k tomu, aby komadoval celý svet a pripravil ho na veselú párty, kde
sa na transparente nad tanečným parketom bude skvieť nápis „Príchod
večnej temnoty“…
Tak trochu vám tu prezrádzam pointu filmu, ale skúsení znalci
omenovsko-exorcistovských satanských hororov aj tak budú od začiatku
vedieť, z ktorej pekelnej diery vietor fúka. To je napokon hlavný problém
LOST SOULS – predvídateľnosť. Vykĺznutí z vyšmýkanej ryhy je tu
poskromne a žiadneho závratne prekvapivého rozuzlenia či inovatívneho
prístupu k téme sa divák nedočká. Na rozdiel od Angel Heartu či Diablovho
advokáta, kde tradičná schéma „ten chlapík dáko čudne gúľa očami,
kuknite, či nemá kopytá“ slúži len ako východisko pre originálne
rozohranú zábavu, LOST SOULS prakticky lepia jedno klišé na druhé. Partia
moderných exorcistov príde do cvokhausu a vyženie zlého ducha z jedného
z chovancov. Ukoristia pri tom niekoľko hárkov papiera, na ktoré onen
nešťastník v dobe svojej posadnutosti načmáral množstvo číslic.
Primitívny kód (čísla označujú poradie hlások v abecede) skrýva meno
Peter Kelson. Odporne filmovou zhodou okolností práve v čase, keď členka
antidémonského komanda dôjde k tomuto úžasnému poznaniu, v telke beží
interview s… teraz vás trochu ponapínam… kto by to asi tak mohol byť?…
je to vaše definitívne rozhodnutie?… áno, správne, je to Peter Kelson!
„Lenže prečo ten blázon napísal práve jeho meno?“ dumajú exorcisti. Aj
ten najblbší divák už pochopil, že kam čert nemôže poslať ženu, pošle
svojho pangharta, ale hrdinom filmu to dôjde až o dobrú hodinu…
Ja viem, zatiaľ sa zdá, že chcem LOST SOULS zadupať pod čiernu zem a
nechať na ich hrobe tancovať kompletný ansámbel Michaela Flatleyho a Lord of
the Dance. Lenže pozor! Tento film aj napriek nedostatku originality budete
sledovať s otvorenými ústami a slinami kvickajúcimi z kútikov úst na
vaše vypasené pupky. Jeho režisérom je totiž Janusz Kaminski, geniálny
Spielbergov kameraman (poviem iba dva názvy: Schindlerov zoznam a Zachráňte
vojaka Ryana – stačí, nie?). A tento chlap dokázal dať svojmu
režisérskemu debutu takú vizuálnu podobu, že človek neverí vlastným
očiam. Každý jeden záber je precíznou kompozíciou svetla, tieňov a
utlmených farieb a stáva sa tak hotovým umeleckým dielom. To spolu s dusnou
hudbou vytvára permanentný zimomriavkový efekt. LOST SOULS je vďaka tomu
stopercentne pochmúrny film a z jeho atmosféry by sa dali tesať náhrobné
kamene. K tomu prispievajú i adekvátne herecké výkony, hlavne neupravená
a akoby z protidrogovej liečby sa práve navrátivšia Winona Ryderová
dokonale zapadá do celej tej depresie naokolo.
Keby mali LOST SOULS kvalitnejší scenár, stali by sa majstrovským kúskom
v žánri satanského hororu. Tak či tak však stoja za pozretie a keď
konečne vyjdú aj u nás (v čase uzávierky Fantázie ešte stále neboli
v pláne kino- ani videodistribútorov), temnofilovia by si ich rozhodne
nemali nechať ujsť.
Hodnotenie: 7/10  Michal Jedinák