Hviezdne vojny: Epizóda III – Pomsta Sithov je v dejinách kinematografie výnimočný zjav – a to nielen dĺžkou a komplikovanosťou svojho názvu. V prvom rade je koncom začiatku ságy, ktorej pokračovanie mohli diváci vidieť už pred takmer tridsiatimi rokmi. Ak sa chystáte na Epizódu III a predtým ste aspoň jedným uchom počuli čo-to o starej trilógii, sotva vás niečím prekvapí. Čaká sa len na to, akým spôsobom sa z milého chlapca Anakina, nádejného kandidáta na rytiera rádu Jedi, stane dýchavičný zloduch intergalaktických rozmerov. Režisér George Lucas si to veru poriadne sťažil, ale napokon z tejto šlamastiky vyviazol so cťou.
Problém Hviezdnych vojen (starých i nových) je v tom, že sa buď páčia, alebo nepáčia. Buď je človek „veriaci“, alebo len s úžasom hľadí na záplavu logických nezmyslov v každej scéne (pričom hluk vesmírnych krížnikov vo vzduchoprázdne je len čerešničkou na torte) a s otvorenými ústami počúva hrdinov, vyslovujúcich s nesmiernym pátosom tie najhlúpejšie frázy. Lucasova sága sa svojou gýčovitosťou naozaj veľmi nelíši od záhradného trpaslíka, ale ak patríte k ľuďom, ktorých zastihla v tom správnom veku a nevadia vám obvinenia z planej nostalgie, pravdepodobne svoje peniaze neoľutujete.
Pomsta Sithov je plná trikov. Čo plná – doslova skrz-naskrz prešpikovaná. Triky sú také dokonalé, že výsledný obraz na plátne pôsobí cukríkovo farebne a zapácha umelou hmotou. Samotný príbeh vizuálnej stránke veľmi nepomáha. Hoci v galaxii zúri vojna, divák má pocit, že je to len akási laserová prestrelka do ktorej možno kedykoľvek vstúpiť a znova z nej odísť. Postavy sa prechádzajú po scéne, akoby neustále hľadali pred modrým plátnom krížikom vyznačené miesto, na ktorom majú predniesť bezduchý prejav či párkrát mávnuť svetelným mečom. Už aj „veriaceho“ diváka pomaly začína omínať zadok. Kedy konečne Anakin prepadne temnej strane sily? pýta sa v duchu. Asi v polovici filmu to napokon príde. Prerod mladého Skywalkera na lorda Dartha Vadera je síce ešte kostrbatý, no potom sa s celým filmom stane niečo fantastické. V okamihu, keď je vydaný rozkaz číslo 66 (podobnosť s číslom 666 nemusí byť náhodná) a zrada obrovských rozmerov je spustená, v kine sa náhle ochladí. Do farebných odtieňov sa vkradne šeď, cukríky zhorknú a na krajinu šťastných koncov dopadne dlhý tieň. Spod pláštika chladne vykalkulovaného deja sa začne nástojčivo ozývať tlkot srdca malého chlapca Georga Lucasa, dychtivého snívať na plný úväzok. Dokazuje nám, že jeho svetlou stránkou je temnota. Nebyť mladých hercov, začal by som ho podozrievať, že druhú polovicu Epizódy III natočil pred dvadsiatimi rokmi a doteraz ju ukrýval v pavučinami opradenej plesnivej pivnici, zamknutú v trezore s polmetrovými stenami z ocele. Príjemne mrazivý pocit zostane až do konca filmu a hravo zatieni rozpačitý rozbeh. Darth Vader sa prvý raz nadýchne a zvyšok je história. Tá – tá – tá – tá – da – dáá…
A čo vy – ste „veriaci“?