FAKULTA (The Faculty), r. Robert Rodriguez, USA, 1998
Keď sa ku mne zhruba pred dvoma rokmi dostala informácia, že scenárista
KEVIN WILLIAMSON (Vreskot I. a II., Viem, čo ste robili minulé leto) a
režisér ROBERT RODRIGUEZ (El Mariachi, Desperado, Od súmraku do úsvitu)
spojili svoje sily za účelom nakrútenia sci-fi horroru, vypliešťal som oči
ako blonďavý chovanec nápravno-výchovného zariadenia, ktorý sa vo
väzenskej sprche zohol po spadnuté mydlo a zabudol, že ho už dlhšiu dobu so
záujmom pozoruje skupina mäsnatých potetovaných černochov. Film konečne
vyšiel na videokazetách a my sa môžeme pozrieť, čo sa zrodilo
z tvorivého koitu dvoch menovaných supertalentov.
Scenár Kevina Williamsona sa pokúša skombinovať dva značne odlišné
horrorové podžánre: teenagerskú vyvražďovačku á la Vreskot a sci-fi
o mimozemskej invázii v štýle Veci či Aktov X. Ak sa vám zdá, že čosi
také nemožno spojiť do fungujúceho a aspoň uspokojivo logického celku –
máte pravdu! Tým ale nechcem povedať, že je FAKULTA úplne na šabľu. Prvú
hodinu to dokonca vyzerá ako superzábavná a pomerne originálna
záležitosť, skrátka kvalitný emzácky krvák. Cieľom vesmírnej (či skôr
inodimenzionálnej) invázie je tentokrát stredná škola niekde v Ohiu (čo
je vtipne vysvetlené hláškou, že keď chcete ovládnuť Zem, urobíte to
nenápadne, od chrbta, nevyhodíte hneď do vzduchu Biely dom). Kevin Williamson
mal určite „výborné“ vzťahy so svojimi učiteľmi, pretože hneď na
začiatku nechal mimozemských parazitov odvládnuť miestny pedagogický zbor.
Zopár študentov však zistí, že ich profáci sú už vlastne iba chodiace
telesné schránky, hostiace cudzí organizmus. „Učitelia“ zistia, že
študenti to zistili, a súboj môže začať. Ako vravím, hodinu je to paľba:
Stupňujúce sa napätie, osviežujúce nápady a priehrštia vtipných
narážok na všetky oblasti popkultúry. Čarovný je dialóg, v ktorom
hrdinka Stokely, fanatická čitateľka sci-fi, vymenuje všetky knihy, ktoré
celá táto situácia s otravnými parazitmi pripomína, od „Invázie
zlodejov tiel“ Jacka Finneyho až po Heinleinových „Vládcov bábok“.
Scenárista tak ukázal vstýčený prostredník všetkým kritikom, čo by ho
chceli obviniť z plagiátorstva. Jednoducho Williamson vo vrcholnej forme.
Lenže po hodine sľubne rozbehnutého deja nastane čas na vyriešenie zdanlivo
beznádejnej situácie a dotiahnutie všetkých súvislostí do zmysluplného
konca. A tu už začne logika pokrivkávať – čo pokrivkávať, rovno padá
na hubu a rozbíja si lebzňu. Až doposiaľ navýsosť spokojný divák sa pri
záverečnej tretine filmu začne krútiť ako slimák na rozhorúčenej
dvojplatničke a pri pohľade na totááálny happy-end má už iba chuť sa
rozplakať. Najlepšie na Williamsonovom hrobe.
A čo seňor Rodriguez? Asi vás neprekvapím, ak poviem, že všetky scény
sú natočené a zostrihané veľmi zručne. Príjemným prekvapením pre mňa
bolo, ako Robertova akčno-dynamická réžia pomohla horrorovým výjavom.
Úvodná naháňačka vrah + obeť + tmavá budova + zamknuté dvere + stratené
kľúče je taká nadupaná, že aj Wes Craven pri nej určite zadržiaval dych
a naslepo si v kine čmáral poznámky na manžetu. Čo treba režisérovi
vytknúť, je nesúdržnosť filmu v záverečnej polhodine. Ťažko ale
povedať, či je to chyba režiséra, alebo rozpačitého scenára, ktorý ku
koncu zjavne nevedel, „čo s načatým večerom“. Osobne by som bral, keby
namiesto znásilňovania logiky v záujme dotiahnutia deja k limonádovému
koncu Rodriguez jednoducho rozdal sekery a brokovnice a utopil záver filmu
v krvi.
Tak či onak, Fakulta je pomerne zábavný film. Triky sú kvalitné a hoci
slizovito-chápadlovitý záver pôsobí značne stupídne, tá počítačová
potvora aspoň nekole oči. Takisto herecké výkony sú v poriadku
(špeciálne som si dával pozor na ELIJAHA WOODA, pretože bude hrať akéhosi
Froda v nejakej veľkofilmoidnej fantasy trilógii). Škoda len, že SALMA
HAYEK dostala len niekoľko minút, počas ktorých akurát smrká, berie lieky
a krváca z deravej hlavy. Trocha nahoty by nezaškodila, ale to by sa film
musel premenovať na Fuckulta a mňa by nejaký vylízaný mozog mohol zase
obviniť, že v sci-fi časopise propagujem porno.  Michal Jedinák