„Stille nacht, heilige nacht,“ pospevoval si Mišo Čenka.
Brata Paľka držal za nohy vysoko na sebou, aby chlapec dovidel cez prežiarenú vitráž do kaplnky. Sanatórium v Tatranskej Kotline ovládli Vianoce, slávnostná atmosféra presakovala z každého kúta.
„Už sú tam všetci,“ zašepkal Paľko, „zlož ma!“
Mišo chlapca opatrne spustil. „Je tam aj mama?“ spýtal sa.
Paľko prikývol.
„Dobre. Tak hybaj za Hankou! Dúfam, že jej ten pes neutiekol.“
Mladší brat sa zaškeril. V detskej tvári vyzerala grimasa strašidelne, inokedy krásna bábika sa zmenila na zlostného škriatka.
Chlapci sa rozbehli popri liečebnom dome do lesa. Strihli to najprv okolo kotolne, kde bol sneh ubitý vozmi, čo vozili uhlie a potom, keď zamietli stopy, vkĺzli do tmy pod konármi stromov.
„Alles schläft, einsam wacht.“
„Ako?“ spýtal sa zadýchaný Mišo sestry.
Od kmeňa stromu sa odlepila štíhla postava v plášti dlhom až po zem. V temnote pod kapucňou sa rozhorelo drobné svetielko nasledované za okamih kúdolom vyfúknutého dymu.
„Všetko v poriadku,“ zaševelila Hanka hlasom, pri ktorom sa staršiemu bratovi podlomili kolená.
„Hana,“ okríkol ju, „to si nechaj pre pánov tuberákov!“
Dievča sa rozosmialo. Sileným smiechom plným zloby.
„Opatrne s tými menami, braček! Čo ak si nás tuto Fritz zapamätá?“
„Na pamäť máme liek,“ zahundral Mišo smerom k postave zvalenej dievčine pri nohách. Väzeň mal zviazané ruky aj nohy a cez hlavu mal prehodené vrece. Nehýbal sa, ale Čenkovci vedeli, že je pri vedomí. Musel byť, inak by ich plán nefungoval.
„Som hladný,“ zamrnčal Paľko.
Hanka naňho prekvapene pozrela.
„Robím si srandu, ty krava,“ prevrátil oči najmladší zo súrodencov. „Ukáž, pomôžem ti s ním!“
Paľko sa postavil nad spútaného a z celej sily ho kopol. Spod kapucne sa ozval pridusený ston, väzeň sa však ani nepohol.
„Nechaj ho!“ okríkol brata Mišo. „Zgegne ti a potom môžeš na večeru zabudnúť.“
„Aj tak si myslím, že je to hlúposť,“ povedala Hanka.
„Súhlasila si, tak drž hubu! A minulý rok si bola s nami, videla si, že to funguje! Prišiel starigáň? Prišiel! Za každým náckom príde, aj keby mal ísť do čertovej riti. Je to Weihnachtsmann!“
„Príde za deckom, braček! Tento už plienok vyrástol.“
„Netáraj, je mladší ako ty!“
„Ako myslíš,“ znížila Hanka hlas a Mišovi šklblo v podbrušku.
„Ja som zasa počul, že žiaden Weihnachtsmann neexistuje,“ pridal sa Paľko. „Že je to len prezlečený správca.“
„Netrep! Sám si videl, ako sa jeho sane vznášali!“
Hanka sa rozosmiala. „Mišo, vtedy sme boli nacenganí tak, že si sa vznášal aj ty!“
„Nech!“ zaťal sa najstarší Čenka. „Počkáme do polnoci a uvidíte!“
Sotva to dopovedal, kotlinu zalial sýty hlas zvona. Kovové srdce rozbúchalo aj tie v hrudiach detí. Čenkovci sa rozpŕchli do strán a prikrčili sa v tieňoch, kam Mesiac nedovidel. Na čistine ostal len spútaný chlapec.
„Počujem zvončeky!“
„Psst!“
„Kurva, on naozaj letí!“
„Vylezte, haranti!“ ozval sa nad nimi hlboký hlas.
Deti splynuli so snehom.
„Myslíte, že si vás nepamätám! Ho-ho-ho! Vylezte s rukami nad hlavou!“
Spiaci les sa otriasol staccatom výstrelov. Samopal kropil polianku v kruhu okolo zviazaného chlapca.
„Pripravil som sa na vás! Ho-ho-ho!“
Deti zdúpneli. Na chvíľu.
Paľko vytiahol spod otrhaného kabáta kušu, namieril smerom k hlasu a vystrelil. Mišo tasil brokovnicu a jeho výstrel splynul s ráznym prásknutím Hankinej pištole.
Ďalšie ho-ho-ho sa už neozvalo, ostalo len prašťanie konárov a o chvíľu do snehu dopadlo telo v kožuchu nasledované obrovským batohom. Les vystrašene stíchol, len zvon v kaplnke stále spieval na oslavu Božieho narodenia.
„Na čom to letel, nič nevidím,“ zašepkal Paľko.
„Zalez, malý!“
„Ale…“
„Ticho! Počúvam!“
Mišo nakoniec vstal a šikovne ako veverica sa vyšplhal na smrek, pod ktorým sa ukrýval. Hanka s Paľkom sa medzitým zvrtli chrbtami k sebe a plece pri pleci pozorovali okolie.
„Nič tam nebolo,“ povedal Mišo, keď sa konečne spustil nadol.
„Nič?“
„Len dolámané haluzie na jednom konári.“
„Tak kto to teda…“
„…bol? Veď sa hneď pozrieme.“
Už to však nestihli. Les okolo nich sa roztriasol hlasmi, chlapi sa z kostola vyhrnuli rovno do hory. Skúsené deti sa vytratili pomedzi nich a vydýchli si až doma, v pivnici pri jazierku.
Sotva sa stačili prezliecť a rozfúkať oheň, keď dvere znova vrzli.
„Mamiííííííí!“ zvýskol Paľko, vrhol sa k Čenkovej a objal ju okolo pása.
Mama ho však iba odstrčila a obrátila sa, aby namáhavo vtiahla dnu obrovské vrece, čo jej zostalo pred dverami.
„Predstavte si,“ povedala zdúpneným deťom, „čo som našla.“
„Kde?“ spýtala sa Hanka.
„Neďaleko. Dobre, že ste dnes neboli von. Voľáky blázon uniesol šoférovho syna Hansa, ale hneď sa aj s kýmsi pochytil a ten ho zamordoval. Počas omše, no predstavte si to!“
„Strašné,“ hlesol Mišo.
„Hans si nič nepamätá, ale ten chlap vyzeral strašne. Bielovlasý, bradatý, neupravený a s prepitým nosom. Bol celý v červenom ako šašo z cirkusu.“
„A čo si nám to priniesla, mamička?“ spýtal sa Paľko.
„Toto tam ostalo, nik si to v tej trme-vrme nevšimol. Aha!“
Čenková odmotala z vreca povrázok a otvorila ho. Pomaly, s pohľadom upretým na deti vytiahla na svetlo samopal a červenú čiapku vrúbenú kožušinou. Nato kopla do vreca, z ktorého sa vyvalila záplava čiernych hrúd.
„Hans asi nebol dobrý chlapec, doniesol mu uhlie.“
Paľko so súrodencami vyvalili oči.
Čenková sa usmiala. „Ale o pár metrov ďalej leží sob so zlámaným väzom, takže hybaj, ideme preň.“
Deti sa rozosmiali. Pobrali sekery a nože, Mišo vytiahol sánky a všetci sa veselo vybrali do noci. Za nimi ostala pivnica, ktorú zahrievalo čerstvé nemecké uhlie a vianočný stromček, ozdobený kúskami kostí a stužkami z medailí.
Šťastné a veselé, Čenkovci! Weihnachten ist da!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.