„Oba ciele boli eliminované na mieste. Keďže tretí označený sa vyhol smrti, eliminoval som ho v Ósake. Moja časť dohody je tým splnená.“
„Takže sú všetky stopy zahladené?“ chcel sa uistiť muž hľadiaci z okna luxusného apartmánu.
„Ráno našli len ďalšieho mŕtveho žobráka,“ odpovedal po chvíli druhý, ktorý sedel na pohovke.
„Som presvedčený, že velenie už o vás nebude pochybovať.“
O tri dni skôr:
Monine oko hľadelo z nízkej obežnej dráhy na púštnu plochu kdesi medzi jazerami Tašk a Nejriz v západnom Trismegistane, iránsko-pakistanskom koemiráte, a čakalo.
Vyprahnutú rovinu Piesočného Údolia narúšali len staré baraky cudzineckej légie, ktorých obraz ohýbal horúci vzduch. Neďaleko od nich stálo púštne vozidlo a tri osoby, ktoré zjavne na niečo čakali. Zatiaľ čo prvé dve stáli pri džípe, tretia sa pomaly prechádzala okolo kasární. Deväťsto metrov od trojice sa dvíhala skalnatá stena, ktorá obkolesovala vyschnuté jazero. Úplne hore, na trávnatej rovinke, sa rysovali dve ležiace telá. Jedno bolo živé, prikryté tepelným maskovaním s farbou okolitej krajiny. Druhé vyzeralo živšie.
„Redkros?“
Maskované telo sa nepohlo.
„Toto je kódované vysielanie cez Monu. Hovorí plukovník Simeonson. Zastupujem dnes obvyklého dispečera. Túto akciu chcem mať pod palcom. Ako nováčik môžete narobiť trápne chyby, ale na druhej strane máte možnosť napraviť si povesť, tak si to zase nepokazte svojou unáhlenosťou. Apropo, velenie je na ako na ihlách, tak sa snažte. Zradca musí byť odstránený.“
Pod termoplachtou zostávalo ticho. Implantovaný mikroprijímač pracoval priamo pri mozgu Označovača, kým displej, integrovaný v kontaktnej šošovke, premietal satelitné informácie na sietnicu ľavého oka.
„Budem sa snažiť, pane.“ Pauza. „Komunikačné kódy sú v poriadku. Žiadam o potvrdenie satelitných údajov z Mony a Lisy: čas do Ticha: té mínus tri minúty dvadsaťšesť sekúnd, čas do príchodu T1: té mínus pätnásť minúť trinásť sekúnd. C1 (veľvyslanec Manford Benning) je na mieste. Postupujem podľa obvyklých pravidiel utajenia. Situácia je viac než priaznivá,“ hlásil agent mikrofónu v brade a neprestal opierať líce o pažbu pušky s pravým okom na elektronickom zameriavači. Bola to moderná nástupkyňa SniperGunu, patriaca do série SnakeGun s ultrakrátkou hlavňou, prezývaná „označovačka“. Odtiaľ pomenovanie pre strelcov: Označovači. Veteráni tieto moderné zbrane odmietali, pretože v nich videli zbabelé zľahčovanie. V skutočnosti ich elektronika vyžadovala vysokú mieru sústredenia a sebaovládania.
„Potvrdzujem,“ ozval sa plukovník. „Buďte však v strehu. Terminál s priamym výstupom meteosatelitného algoritmu stále pracuje. Je možná zmena,“ pokračoval plukovník v zníženej zvukovej kvalite dlhých vĺn.
Pravým okom bol Redkros prisatý k poloautomatickému zameriavaču. V ľavej šošovke mu plával vektorový obraz situácie necelý kilometer pred ním spolu so simuláciou očakávaného Ticha, troj- až päťsekundovou poveternostnou stagnáciou, kedy sa zmení smer pohybu vzdušných más. Cenná absencia poveternostných odchyliek na balistickej dráhe. Mladý agent mal síce za sebou časť výcviku separovaného videnia v tréningovom centre Chameleón; teraz mu však oba náhľady splynuli v ucelený a údajovo bohatý obraz.
,Čo myslel tou unáhlenosťou? V mojich kádrových trestoch nebolo nič také spomenuté,' uškrnul sa v duchu Redkros. ,Odstránenie zradcu zaiste súvisí s presunom našich divízií vo východnej Palestíne,' uvažoval ďalej. ,Dal by som ruku do ohňa za to, že Benning predáva Farooq-Khanovi (alias T1) informácie. Takže svoju úlohu tu má aj skupina KANE, Kábulských nacionalistických extrémistov.' „Jeho obchody zaraďuje Euris na čierny trh,“ spomenul si na slová kolegu z francúzskej Deuxieme Bureau. ,A to EURIS nechce. Inak by som teraz nemal nad hlavou Monu a Lisu.'
Kým sa Benning a jeho šofér pri aute rozprávali, tretia osoba stála obďaleč a pozorovala ďalekohľadom okolie. Rysy tváre a ošatenie prezrádzali arabský pôvod muža, pravdepodobne Benningovho miestneho človeka. Redkrosa nemohol vidieť aj keď spod plachty trčal kúsok hlavne SnakeGunu. Nedokázali to ani Mona a Lisa, dva najlepšie obranno-útočné satelity EURISu, neviditeľnej pravej ruky Európskej Únie. Zachytili len infračervený obraz návnady, ktorú skenovací algoritmus registroval ako živého človeka. Ten klam dokázal rozlíšiť len skúsený dispečer alebo agent, ktorý návnadu položil.
„Agent Redkros, zmena údajov je potvrdená. Ticho nastane presne za… päťdesiat sekúnd. Je to oveľa skôr, než sme predpokladali. Začnite s ,deratizáciou'.“
Na mikrodispleji v ľavej šošovke sa objavil čiarkovaný prúžok. Každú sekundu zmizla jedna čiarka. Zostávalo ich štyridsaťsedem. Senzory priamo na oku prijímali povely z nervových zakončení a podávali ich rozhraniu. Červená kružnica so zameriavacím krížikom v strede sa začala kĺzať po displeji smerom k prvému cieľu: hlave veľvyslanca Európskej Únie. Keď krížik a cieľ splynuli, kružnica zablikala a prešla na druhú stranu, pričom Benningova hlava ostala označená. Celú operáciu riadil agent vytrénovaným vedomím.
„C1: označené“, hlásil Redkros.
„Tridsaťdva sekúnd, pokračujte,“ informoval Simeonson.
Teraz kružnica zastavila na druhom cieli, šoférovi. Aj keď primárny terč bol sám veľvyslanec, svedkovia boli pojmom, ktorý sa nezvykol objavovať v správach agentov. Aspoň nie živí. Ostávalo štrnásť čiarok.
„C2: označené. C3 čakám; nemám dostatok informácií. Brífing nebol v tejto otázke jednoznačný, pane,“ povedal agent. Nastala odmlka. Zo satelitu prichádzali striedavé ruchy. Menili frekvenciu.
„Do pekla, Redkros, C3 je súčasťou plánu. Nemusím vám predsa hovoriť, že C3 by mohlo robiť problémy. Šesť sekúnd, pokračujte.“
„C3: označené.“ Na displeji ostali tri postavy s červeným kruhom na čele.
„Dva… jedna…“ posledná čiarka zmizla.
Nastalo Ticho. Akoby sa zastavil čas. Vzduch znehybnel a zvuky púšte zanikli. Redkros zadržal dych… a stlačil spúšť. V zlomku sekundy vyleteli z pušky tri projektily, ale strelec počul len krátke syknutie. V momente, keď opustili hlaveň, prešli do rúk navádzacieho systému Mony a Lisy, ktorý ich z jedného bodu nasmeroval do stanovených troch. Pevná ruka a bystré oko strelca dávno stratili význam pri označovacích puškách.
Len nepatrnú chvíľu po vzdychnutí označovačky sledoval Redkros výsledok streľby.
„C1: pozitívne.“ Veľvyslanca hodil náraz projektilu dozadu.
„C2: pozitívne.“ Vodič sa zošuchol po kapote auta k zemi.
„C3: poz… moment“, Redkros zaváhal, ale nie na dlho. Jeho mozog začal urýchlene vysielať signály na spustenie subprogramov.
„Čo je s C3?“ ozval sa prekvapený plukovníkov hlas.
„C3: negatívne, pane, C3 žije a uteká … ale nechápem.“
„Redkros, vy hlupák, varoval som vás. Okamžite žiadam vysvetlenie,“ vybuchol plukovník. Ale to už Redkros vyťahoval záznam akcie z operačnej pamäte a posúval dozadu. Dvadsať sekúnd naspäť. C3… C3… štyri sekundy dopredu. Výstrel. C1 padá, C2 padá, spomaľ! vyslal agent zostrený nervový signál do mikrorozhrania. Obraz situácie zaostril na tretí cieľ a zväčšil. Počítačom zvýraznený projektil pomaly prenikol cez terč na zameranej hlave a pokračoval nezmenenou rýchlosťou vo svojej dráhe. Redkros ostal ohromený. Nevedel si to vysvetliť. Odpoveď ale prišla sama keď sa postava na displeji rozvlnila akoby pôsobením tepla. Zmizla. V ľavej šošovke ostala len vyprahnutá zem. Rýchlo zmenšil obraz aby mal lepší výhľad. Už pri zoomovaní zbadal podobný obraz vlniacej sa postavy, ale na inom mieste. HOLOGRAM. Redkros okamžite začal obnovovať spojenie so satelitmi, ktoré medzi časom vypadlo, takže to chvíľu trvalo. Aspoň mal čas upokojiť sa. Myslel si, že urobil chybu, čím by poslal svoju kariéru do teplých pekelných krajov. Za zmenu situácie však nemohol. Úvahy prerušilo chrčanie satelitného prijímača.
„Príjem obnovený, pane. Odpoveď na otázku o zmene situácie znie: holografické maskovanie. Tretia strela zasiahla len pseudopolohu, lámané svetlo. Myslíte, že…“
„Mlčte a počúvajte“, ozval sa plukovník so zastretým hlasom, ktorého prerušenie ešte viac naštvalo, „C3 je váš problém, ale už teraz sa počíta s jeho neexistenciou. Toto je medzi nami: vaša úloha je oficiálne skončená. Postarajte sa o zahladenie stôp, inak sa postarám o obnovenie ,zámerov s vami' nášho milého velenia,“ povedal Simeonson jedným dychom a ďalej pokračoval trochu pokojnejšie, „Ten výpadok spojenia nebol náhodný. Niekto sa nabúral do nášho systému a musí mať dosť dobrý dôvod na to, aby takto riskoval. Lisa je neovládateľná, môžeme len sledovať jej operácie… a agent, zameriava vašu polohu. Zdá sa, že niekto sa snaží kryť útek cé trojky. NEHÝB…“ signál opäť vypadol.
,Zostal som tu sám', uvedomil si Redkros. ,Moja poloha je satelitu len na jednu vec.' Tá vec ho znepokojovala. Vedel o tom len z rozprávania iných agentov. Je to vraj ako ľahnúť si medzi koľajnice a nechať si ponad seba prejsť vlak v plnej rýchlosti. V sluchadielkach znelo čoraz rýchlejšie pípanie. Prvýkrát prišla návnada vhod. Tá, ktorú položil vedľa seba aj poslednýkrát. Už je to tu, pomyslel si keď sa pípanie zmenilo na súvislý tón, a zaťal zuby. Len kúsok od neho dopadli projektily, veľké ako ceruzka, na skalnatú zem, kam položil návnadu. Po krátkej ale ohlušujúcej salve ostal len kráter. Po figuríne nič neostalo. Ten, kto sa nabúral do ovládania Lisy sa spoľahol na automatiku. Keby bol trpezlivejší, mohol použiť manuálne ovládanie a vypáliť zásobník aj do okolia návnady a predísť tak omylu. Omylu, ktorý zachránil život agentovi Liberálnej Európskej Únie.
Po chvíli sa ozval prekvapivo čistý plukovníkov hlas: „Žijete, Redkros?“
Dvadsaťšesťročný agent toho za sebou veľa nemal. Len pred dvoma mesiacmi vyšiel z Akadémie a už ním triasla realita živej akcie. Ostával v šoku keď strhával zo seba plachtu. Nebol vystrašený, ale vzrušený. Bol spokojný, že mu plukovník pridelil takú dôležitú úlohu, aj keď ho to ako nováčika dostávalo do pomykova. Napadlo ho, že čakajú na jeho chybu, na dôvod. Hneď to však zavrhol, keď si uvedomil dôležitosť celej operácie. Rozhodne s ním mali nejaké plány. Plány, ktoré by rád poznal.
Teraz už sedel v Magleve a snažil sa utriediť myšlienky. Všetko smerovalo k teórii, že Benning podával druhej strane šťavnaté informácie. Preto pokus o záchrannú operáciu. Nemenej pravdepodobné je, že im poskytol aj hodnotné kontakty. Ostatne, hacknutý satelit a hologram s obmedzeným projekčným uhlom, ktorý sa musí natočiť správnym smerom, možno považovať za corpus delicti.
Práve prehľadával zoznam pasažierov. Keby mal otvorené oči, cestujúci by si všimli ako mu zrenička hrá pestrými farbami. Posledné echo hovorilo o C3 ako o poradcovi veľvyslanca Európskej Únie, ktorého pred jedenástimi hodinami označil. Ezra Danin , ex-agent HaMossadu, pracoval v Trismegistane do času kedy vojská Európskej Únie obsadili Izrael. Pod nejakou zámienkou ho stiahli z Kábulu, následne zmizol a teraz sa objavil ako zamestnanec európskeho veľvyslanectva, opäť v Kábule. Benning sa rozhodne vedel obklopiť znalcami. Pri Moše Shertokovi, ako znelo nové Daninovo meno iste siahol do vrecka trochu hlbšie. Tajná správa od Simeonsona obsahovala aj Shertokovu fotku. Mal na nej krátke fúziky a účes, takže vyzeral ako rodený Francúz. Dôkaz jeho profesionality prinútil Redkrosa zapochybovať aj o jeho poslednom, arabskom, preoblečení. V správe od plukovníka čítal medzi riadkami asi toto: ,Shertokova hlava je vzácna trofej.' Nepohodlný svedok sa zmenil na príliš nepohodlného svedka.
Shertokovu ID kartu zaregistrovali na Kandahárskom Hlavnom nádraží. Kúpil si tam lístok do Japonska. ‚Chce zmiznúť‘, pomyslel si Redkros. ‚Podobne mizli zločinci divokého západu do Mexika. Rýchlovlak určite použil, aby nejakým aeroplánom nedráždil balistické žhaviče Mony a Lisy,‘ uvažoval sťahujúc druhú správu. Podľa kontrašpionážneho oddelenia EUR 12 je na ceste do Ósaky.
Nebolo ťažké dostať sa na adresu, ktorú mu poslali. Vždy ho fascinovalo, ako sa dostanú k podobným informáciám. Napríklad teraz k adrese človeka, ktorý chce zmiznúť. Dali sa len vytušiť kontrašpionážne praktiky.
Ósaka, alebo Slobodné mesto, sa podobne ako aj iné mohutné aglomerácie osamostatnili ako mestský štát. Po uvoľnení napätia sa začalo voľne meniť na značne kozmopolitné stredisko nezdaneného trhu. Urbanistická Rada zdierala zbohatlíkov inými spôsobmi, a potom šetrila na riešeniach „humanistických problémov“. Nakoniec, nikoho to moc nevzrušovalo. Politológovia to nazývali mikrofeudalizmus.
Štvrť, v ktorej sa teraz nachádzal Redkros, patrila k tým „menej riešeným“. Neónmi osvetlené obchody striedali lacné rjokany, malé hotely pre turistov, a v rámci ekonomicko-urbanistického zmýšľania z počiatku storočia aj rafinovane situované reštaurácie. Adresa jednej z nich sa zhodovala s tou, ktorú poslali Redkrosovi. Keď prechádzal cez cestu div ho nezrazil poslíček na bicykli, balansujúci v jednej ruke s pyramídou misiek. Mladík zmizol v tme uličky vedľa reštaurácie.
Správa od EUR 12 bola strohá, vlastne ju tvorila len spomínaná adresa. Čo bolo samo o sebe nezvyčajné. Stále netušil ako Shertoka nájde. Vedel len, že má niečo spoločné s tou reštauráciou. Neznáme vplyvy spôsobili, že priechod udalostí bol voľnejší, než čakal. Automatický retinálny skener zapracoval len čo vstúpil do podniku, a úspešne. Každá ID karta je jedinečná. A tá, ktorá hľadal, lokalizoval skener kdesi za barom. Pravdepodobne v kuchyni. Označovač ignoroval zákaz vstupu nezamestnaným osobám a vkročil do dverí pri bare, sledujúc rozhraním v šošovke zvýraznený obdĺžnik. Zostával na mieste. Otvárajúc dvere, ovalila ho teplá para s divným zápachom. Keď sa zorientoval, vytiahol revolver a popri zamastených spotrebičoch sa blížil k cieľu. ,Už som tu, cé tri', pomyslel si a schmatol postavu v opare za plece a prudko ju otočil. Civela naňho prekvapená šikmooká tvár. Z vrecka na kuchárskom plášti vytiahol Shertokovu kartu. Začala ho chytať zúrivosť, že ho stratil, keď sa spoza pariacich sporákov ozval rachot rozbitého porcelánu. Niekto utekal zadným vchodom a vrazil do chlapca s miskami. Tieto úvahy už mal dávno za sebou, keď preskakoval mladého Japonca, zbierajúceho črepy. Z priestranstva za reštauráciou utekal do ulice, na konci ktorej videl na zlomok sekundy cíp unikajúceho plášťa. Zmizol za rohom. Kolmá ulička končila stúpajúcim schodiskom. Kdesi za ním svietila pouličná lampa. V ceste však stál plot, cez ktorý sa práve predieral jeho unikajúci cieľ. ,To pletivo strihal určite on, myslel na všetko', uvažoval Redkros. Keď dobehol k pletivu, Shertok už zdolával schody. Redkrosovi dochádzalo, že mu uniká a keď sa zachytil o pletivo, nervy mu povolili. Voľnou rukou s revolverom vystrelil po siluete na vrchu schodiska. Netrafil, no získal čas, pretože prekvapený Shertok o čosi zakopol. Projektily, vystrelené z inteligentných zbraní mali mnohé vlastnosti, napríklad pri streľbe bez označenia a prípadnom neúspechu sa guľka jednoducho rozprskne, čím sú zahladené stopy.
Drôt držiaci agentov plášť povolil a Redkros sa rozbehol ku schodom. Stúpajúc na posledný stupienok videl Shertoka utekať cez širokú cestu do tmy na druhej strane. Keď sa blížil k ústiu pasáže, začul niečo, čo ho prinútilo spomaliť. Pomalé, ale ťažké nárazy masívneho kovu na povrch cesty. Zastavil pri rohu, oprel sa o stenu a revolver schoval do izolovaného puzdra. Vedel o čo ide, preto sa snažil vyrovnať kyslíkový dlh, aby sa neprezradil. Ťažké presúvanie ton ocele sa blížilo a Redkros cítil ako zem pri každom náraze podskočí. Spoza rohu sa zrazu vynoril trojmetrový tieň kovového monštra. Automatizovaný strážnik Slobodného mesta. Dva rotačné guľomety značky Beyond Volcan nesené na dvojici mohutných oceľových nôh. V strede robustného tela robota svietili červené a zelené senzory. Tie zaručovali okamžitú reakciu na pohyb a následné skenovanie. Úrady si tieto kráčajúce tanky pochvaľovali aj keď kontrastovali s atmosférou voľnej a bezpečnej zóny. Keď strážnik, posmešne nazývaný Sekmek, bezpečnostný robot, ťažkopádne odkráčal, nevšimnúc si ozbrojenú osobu, schovanú v tieni postrannej uličky, ostala cesta, osvetlená len pouličnou lampou, prázdna.
Na druhej strane ulice odbočoval cestný pruh do tmavého nepoužívaného tunela. Ten bol už dlhší čas náhradou zrušenej miestnej ubytovne pre ľudí na pokraji spoločnosti. Hovorilo sa, že Ósaka je rajom, ale pod povrchom verejnej pravdy žili tieto indivíduá, často nakazené metatuberkulózou alebo iným svinstvom. V šere sa ledva dali rozoznať obrysy úbožiakov ležiacich na zemi a mŕtvolné pohyby zhrbených postáv pri horiacich sudoch. Redkros zapol v šošovkách noktovízor a všimol si, že tristo metrov do diaľky je tunel nepriestupne zasypaný. ‚Moše Shertok musí byť niekde tu‘, pomyslel si agent. Najprv sa zľakol, že mu cieľ zasa ušiel. Skutočnosť, že skončil v slepej uličke ho upokojila.
Začal so skenovaním osôb. Hľadal niečo, čo sem nepatrí. Nejaký náznak supertechnológií na mriežke nanoskenera. Bol zúfalý, že nič nenájde. Stál proti skúsenému profíkovi, ktorý nenecháva nič na náhode.
Prechádzal medzi bezduchými postavami, zahalenými v handrách. Kapucňami na hlave sa snažili zakryť chorobné rany na tvári. Tunelom sa ozýval zúfalý nárek, stonanie a dusivý kašeľ. Bol znechutený. Začínal byť netrpezlivý, pretože nikde nevidel nič „luxusné“. Uvedomil si, že bezdomovci ho ignorujú a keď kráčal akejsi špinavej ženy, vycítil za svojim chrbtom pohyb. Citlivé zmysly ho rýchlosťou blesku vzpružili, takže v otočke vytiahol revolver z puzdra. Zbadal postavu unikajúcu k východu.
„Stoj!“ vykríkol a výzvu zdôraznil odistením a slabým pípnutím magnetického revolveru, čo znamenalo len jedno. Označenie. Postava v plášti znehybnela. Od ostatných sa líšila vzpriameným držaním tela.
Shertok sa pomaly otočil a dal si dole kapucňu, ktorá mu halila tvár. Stál pokojne, bez náznaku akejkoľvek straty sebadôvery, keď sa k nemu Redkros blížil s vystretou pažou s revolverom. Agent zastal len kúsok vedľa neho. Vedel, že je to on. Jednak mal v pamäti jeho fotku a jednak z neho vyžarovalo to, čo vyžaruje zo špičkovej zbrane, technológie či skúseného špióna. Neprestával mieriť na jeho hlavu. Bol spokojný. Vyhral.
„Vy budete Redkros, unáhlený ale talentovaný agent,“ prehovoril Shertok s japonským prízvukom. Označovač sa pripravoval na stručnú popravu.
„Päť,“ začal Redkros s odpočítavaním, pretože si to chcel náležito vychutnať.
„Počul som, že Liberálna Európska Únia celkom liberálne obetuje svojich ľudí na akési neliberálne účely, vy nie?“
„Štyri.“
„Asi nie, ale určite ste si vydýchli, že sa to týka Benninga.“
„Benning zradil,“ neodpustil si Redkros a hľadiac mu uprene do očí pokračoval: „Tri.“
„Istým spôsobom áno, ale… myslíte, že je jediný, hm? Nemáte dosť fantázie. Preto tu teraz stojíte…“
„Dva.“
„…a mierite na mňa s takou istotou. Áno, dámy a páni,“ rozhliadal sa okolo seba akoby chcel prehovoriť k žobrači, „dnes je na programe v Slobodnom meste poprava. Tak do TOHO!“ vyštekol Shertok.
„Jedna,“ ozval sa výstrel.
Vlastne bolo POČUŤ jeden výstrel. Tá druhá guľka vyletela zo zosynchronizovanej hlavne na zátylku agenta Označovača Markera Redkrosa. Ale na rozdiel od prvej skončila v lebke. Postava, stojaca pred Redkrosom, sa rozplynula.
„Som presvedčený, že velenie už o vás nebude pochybovať,“ povedal Simeonson.
„Aj keď ma líška občas prekvapila, naviedol som ju do pasce, no ten chlapec mal talent. Je ho škoda,“ priznal Shertok.
„Pokiaľ viem, súčasťou dohody je nazývať Benninga aj Redkrosa zradcami, kvôli určitej linearite zámerov EURIS-u,“ zdôraznil plukovník.
Shertok mlčal.
„Keď to nešlo podobrotky, musí to ísť takto. Zajtra im vyhlásime vojnu a OSN stratí reč. Zabili nám predsa veľvyslanca,“ pokračoval plukovník s evidentnou spokojnosťou v hlase, „a my samozrejme splníme našu časť dohody,“ otočil sa na nájomného špecialistu.
„Myslíte, že niečo tušili, keď ste tam v januári poslali Benninga?“ opýtal sa Shertok kontrolujúc obsah kufríka na sklenenom stole.
„Trismegistánci alebo Benning?“
„Mal som na mysli OSN. Benning bol zaslepený dôverou EÚ a papaláši v Kandaháre to pokladali za ďalší pokus ako ich ukecať. Čupeli si na tej svojej rope, zatiaľ čo ste im naštrbili kontrašpionáž.“
„Čo myslíte?“