Naposledy pred rokom (hrali vtedy Harryho Pottera) som zažila preplnenú sálu starého kina Centrum v Žiline a vypredané lístky na niekoľko dní dopredu. Pred Potterom sa to, myslím, opakovalo pri premietaní Pána prsteňov… Aj keď nežijeme v Čechách, tentoraz sa dá návštevnosť „svetových“ filmov porovnať s návštevnosťou domácej tvorby. Alebo je to len (na slovenské pomery gigantickou) medializáciou a menom najslávnejšieho režiséra na Slovensku?
Historický veľkofilm Juraja Jakubiska a súčasne najdrahší filmový projekt v strednej Európe privádza k životu Čachtickú pani. Tá sa podľa povesti z konca 16. storočia kúpala v krvi panien a na svojich panstvách zavraždila a umučila až 650 svojich poddaných. Vraj preto, aby svoje telo udržala večne mladé a krásne. Kruté skutky doviedli grófku Erzsébet Báthory až do Guinessovej knihy rekordov, kde je uvedená ako najväčšia vrahyňa všetkých čias. Jakubisko využitím tohto faktu premostil svoje predstavy s realitou, čím dodal dobovému intrigánstvu a konšpiráciám reálnu váhu.
Motto filmu by mohlo znieť: Zdania a legendy skresľujú a bránia zachovaniu pravdy. Ústrednou postavou filmu je Erzsébet Báthory, aj vďaka krásnej herečke Anne Friel najpôvabnejšia žena v celom Uhorsku. Grófka vďaka svojmu manželovi vlastní väčší majetok než všetci šľachtici naokolo. Neustále musí čeliť mužským súbojom o moc v období, keď ešte svet nebol pripravený na silné a sebavedomé ženy. Okrem toho je Erzsébet (mená všetkých postáv sú ponechané v pôvodnom znení) vyobrazená ako liečiteľka bez predsudkov, v podstate kategorizovaná ako čarodejnica (akurát nie stará a otravná ako vedma v podaní Jakubiskovej ženy).
Jakubisko ponúka iný pohľad na Erzsébetine činy a jej miesto v spolku intrigánov a majetníckych šľachticov. Lyricko-romantické vykreslenie „Báthoryčky“ je to najzaujímavejšie a zároveň jediné, čo film posúva vpred a robí ho ako-tak pozerateľným. Režisér s manželkou odporúčajú vidieť film viackrát a najlepšie v kine. Len neviem, či kvôli objavovaniu skrytých kvalít snímky, alebo v záujme návratu investícií. Najväčším problémom filmu je jeho nesúdržnosť. Jednotlivé obrazy sa na diváka sypú ako omrvinky z noše, kde kedysi dávno nosil Jakubisko poriadny krajec chleba. Plejáda vedľajších postáv (kráľ, starosta, dvojica mníchov, Ferenc, Caravaggio, Ficko – Ján Ujváry, Dora, Ilona Jó, Dorota Szentésová, komedianti…) povedia svoju divadelnú repliku (zvyčajne zbytočne komentujúcu, nešťastne prezrádzajúcu a podceňujúco objasňujúcu) a následne umrú alebo zmiznú. Zvyšné davy doslova na režisérov povel predvádzajú, čo všetko sa v 16. storočí dialo (roľníčenie, hlad, chudoba, inkvizícia, upaľovanie, znásilňovanie, boje s Turkami). Vyše päťtisíc prepracovaných kostýmov spočiatku ohuruje, ale keď sa máčajú vo viditeľne umelej pene namiesto snehových závejov, strácajú spolu s ich nositeľmi svoju honosnosť a lesk. City a nenávisť medzi hlavnými postavami (Erszébet, Caravaggio, Nádasdy, výnimku tvorí vierohodná láska i nenávisť Thurza v podaní Karla Rodena) sú viac dané ako zrejmé, nedojímajú, nevzrušujú. Zdá sa, akoby sa vo filme vyskytovalo všetko, ale v divákovi to nezanechá takmer nič.
Keby som išla do kina s vedomím, že to bude epický film o počestnej žene, ktorá pristupuje v „čase temnoty“ k problémom racionálne a až potom srdcom, pravdepodobne by sa mi to páčilo. Ale ja som očakávala najväčšiu vrahyňu všetkých čias, alebo aspoň spomienky na tých 650 umučených obetí, keďže som o Jakubiskovej interpretácii dejín až do filmovej premiéry schválne nečítala. Dokonca ani vlci nezabíjali, perie ani helikoptéry nelietali. Čo sa týka Jakubiskových fantázií, vtesnaných do tohto „holyvúdskeho bijáku“, veľká časť z nich má telá nahých žien, pretože tých sa filmom preháňalo aspoň toľko ako Turkov.
Celkovo bol film pre mňa sklamaním. Po piatom skontrolovaní stavu ručičiek na hodinkách som si uvedomila, že je jedno, ktorú časť z tých troch epizód (Ferenc, Darvulia, Thurzo) pozerám, nudím sa stále rovnako. Okolosediaci síce neľutovali účasť na 140-minútovom kultúrnom podujatí, ale ani si od radosti nepodrezávali žily. Asi preto to bolo všetko také suché.