Ohnivé pero Q1 2009: Budúcnosť

Videl som tvoju budúcnosť. Bola jasná a zreteľná.

Stál si na vysokom kopci a v tvári si mal zdesenie. Zem už nebola taká, ako si ju poznal. Tvoje mesto bolo opustené a ošarpané. Boli z neho len ruiny. Tak ako z celého ľudstva. Všetko bolo iné. Les, do ktorého si kedysi chodieval, bol v plameňoch a všade sa vznášal odporný puch smogu a dymu. Tráva, po ktorej si v detstve zvykol behať, zmizla a ostala po nej len holá zem plná popola. Pred očami si mal úplnú skazu a vedel si, že ju ľudstvo spôsobilo samo. Zaslzili ti oči, ťažko sa ti dýchalo a pálenie v pľúcach začalo byť neznesiteľné. Nasadil si si kyslíkovú masku a pozrel si sa k nebu. Vedel si, že zato môžeš aj ty a to ťa sužovalo a ničilo. Slnko bolo zakryté za mesiacom a len vďaka tomu si tu teraz mohol stáť. „Rýchlo poď dnu, už vychádza!“ začul si za sebou. Smutne si sa obzrel tým smerom. Slnko vykúkalo z tieňa mesiaca a svetelný lúč sa blížil k tebe. Cítil si jeho silu, teplo začínalo spaľovať tvoje telo a jeho jas zaplavoval všetko okolo teba takou silou, až si cezeň nevidel žiadne kopce ani múry. Nič, len oslepujúci jas. Všetko pohltili jeho lúče. Keď dopadli na posledný kúsok trávy, ktorý bol skrytý pod kopcom, tráva vyschla a razom zbĺkla. Ty si bežal k úkrytu, pod zem. Tam teraz žiješ aj s ostatnými. Sadol si si na provizórnu posteľ. Vedľa teba boli noviny, a tak si ich vzal do rúk a zahľadel sa na úvodnú stránku.

„Koniec sveta sa blíži!!!“ bolo vytlačené veľkými čiernymi písmenami ako nadpis. „Ľudská arogantnosť a hlúposť nemá obdoby. Ničili sme svet a nedbali na prírodu. A teraz ju strácame a sme nútení uchýliť sa pred žeravým slnkom do úkrytov. Pred slnkom, ktoré kedysi do nás vlievalo život, no teraz sa stáva hrozbou. Ozón je preč a vedci si s tým nevedia rady. Našou hlúposťou sme sa samy zahubili,“ stojí napísané v prvých riadkoch. Ty noviny odhadzuješ, pretože si to už čítal tisíckrát a vždy si si len vyčítal: „Keby sme to vedeli, mohli sme tomu zabrániť a zmeniť to.“ Teraz to vieš a máš novú šancu pre svoju budúcnosť, ale i budúcnosť ostatných.

„Ale ako to mám zmeniť? Sám nič nezmôžem!“

Áno, ja viem. To ti teraz beží hlavou. „Čo s tým ja zmôžem?“ Aj to je otázka, ktorú si kladieš.

A tu je odpoveď: „Áno, môžeš to zmeniť. Ak začneš ty, časom sa pridajú aj tvoji priatelia a ďalší. A nakoniec nebudeš ty výnimka, čo sa stará a chráni náš svet, ale výnimkou sa stanú tí, čo ho ničia.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

9. marca 2009
Stenli