Lloyd French, jeden z inžinierov, ktorí sa podieľali na výskume možností preskúmania predpokladaného oceánu na Marsovom mesiaci Európa, vyhlásil, že finančné zdroje pre tento výskum boli pozastavené. Dôvodom je redukcia dotácií pre NASA, ktorá projekt zastrešuje. French pracoval na vývoji „cryobota“, ktorý by bol schopný preniknúť pod ľadovú škrupinu oceánu a zahájiť výskum.
French tvrdí, že vhodnou technológiou by bol diaľkovo riadený „vozík“, aké sa používajú v podmorskom výskume na Zemi, ktorý sa pohybuje pomocou elektrickej energie, niekoľkých vrtulí a navigačného gyroskopu. Prístroj by mal byť kompaktný, bez voľných vonkajších dielov a nemal by využívať lubrikanty na zjemnenie pohybu v nepozemskej atmosfére, ani akékoľvek iné exhaláty, pretože, vedci chcú skúmať neznámy terén a prípadný mimozemský život tak, aby minimalizovali riziko jeho ohrozenia. V súčasnosti používané hlbinné „klzáky“ sú pomerne ľahké, takže sa ponárajú i pohybujú veľmi pomaly – maximálna rýchlosť nedosahuje ani jeden uzol. Pohyb sa reguluje prenášaním vnútorného ťažiska, vynáranie sa rieši tak, že pumpa prečerpá olej zvnútra do vonkajších váčkov, čím sa zväčší plocha klzáku a okolitá voda ho sama začne vytláčať na povrch.
Craig Woolsey, inžinier pre vzdušný a podmorský priestor na Virginia Tech, ktorý pracuje na vývoji takýchto klzákov, hovorí aj o možnosti ich použitia v podmienkach Marsu a Venuše. Momentálne Woolsey pracuje na projekte ešte efektívnejšieho pohonu, ktorý by namiesto presunu ťažiska využíval rotory, ktoré otáčavým pohybom dokážu meniť pohybový moment plavidla na relatívne malom priestore. Takýto systém by mal zaručiť veľmi jemné pohyby klzáku. Tento typ pohonu absolvoval na Washingtonskej univerzite už aj svoje prvé testy: „plával“ mesiac v kuse, a s použitím toho istého zdroja by to dokázal až šesť mesiacov, čo predstavuje v merítku oceánov zhruba 5000 naplávaných kilometrov. S využitím silnejšej batérie by sa funkčná doba predĺžila až na viac ako jeden rok.
Ešte radikálnejšie riešenie ponúka Webb Research Corporation, ktorá chce namiesto elektriny využiť na pohyb tepelný gradient okolitého prostredia, teda využiť zákon termodynamiky, ktorý hovorí o tom, že teplo sa prenáša z teplejších predmetov na chladnejšie, a tak je schopné konať prácu. Stačí vedieť, ako tento zákon najlepšie využiť, povedal Webb. Plavidlo nazvané Slocum má obsahovať tekutú látku organického pôvodu, ktorá sa chladom zmršťuje a teplom rozťahuje. Pri vynorení tekutina získa teplo od slnka, roztiahne sa a zatlačí na pružinu, ktorá akumuluje tlakovú energiu. Po ponorení do chladných hĺbok sa tekutina zmrští a uvoľní pružinu, ktorej tlaková energia sa premení na energiu pohybovú. Po opätovnom vynorení sa proces zopakuje. Na Venuši by bol tento proces obrátený, keďže jej oceány sú vďaka podmorským sopkám teplejšie ako povrch planéty, poznamenal Webb, no zároveň prehlásil, že v tom nevidí nijaký problém.
  Calibre