Bojíme sa písať politiku?

Nebudem skrývať, že tento článok reflektuje situáciu okolo nás. V čase vojen či občianskych rozhodnutí (referendum) sú ľudia prinútení rozmýšľat o politike viac, ako zvyčajne. Prečo sa toho nechytí slovenská fantastika?

Samozrejme, je možné písať o dvoch zložkách politiky: o zahraničnej a o vnútornej. Máte dojem, že tam nie je o čom, že ľudia to všetko vyčítajú z novín? Science fiction v posledných desaťročiach však získala významnú zložku, keď striktnú vedeckosť nahrádza špekulácia. A o čo sa dá špekulovať?

V zahraničnej politike sú momentálne no. 1 Arabi. Bruce Sterling mal viac protiarabských poviedok už pred pár rokmi, momentálne však nebezpečie z tejto strany kulminuje. O nič menej agresívne sú USA. Dá sa tu ďalej písať o budúcnosti OSN z pohľadu dnešnej situácie, o budúcnosti Európy a EÚ, o NATO. Všetko úplne bežné témy. Človek s priemernými informáciami, no dostatočnou fantáziou by mohol vedieť vymyslieť niečo nové. Ďalšou riekou nápadov je alternatívna história.

Vnútorná politika je tiež plná zaujímavostí, až bizarností. Odpočúvania, únosy, používanie sily pri každej blbosti, nové typy strán, komunisti v parlamente – skutočnosti, ktoré sú podľa mňa pre fantastickú extrapoláciu ako šité. Čo by sa stalo, keby sa toto všetko doviedlo do dôsledkov, až absurdných? Rozmýšľajte.

Prečo o tom píšem? Lebo mi to chýba. Kým o zahraničnej politike sa už u nás niečo objavilo (Huslica, Hvorecký, Tusičišny, Šmihula), o slovenskej sa v našich kruhoch zaryto mlčí. Bojíme sa o tom písať? Nemyslím si, že by sme sa to báli uverejniť. Však v mainstreamových vydavateľstvách toho nie je málo (stačí si spomenúť na alternatívnu histórie Slovenska Keby…), autori mimo našich kruhov sa o to snažia s menším (romány Rezervácia ničoty a Nie je všetko zlato, čo je striebro) či väčším úspechom (posledný Klimáčkov román). Jedinou výnimkou za posledné roky potvrdzujúcou to, o čom hovorím, je Pavelkovej Súkromná záležitosť. Som presvedčený o tom, že dosť autorov z nášho okruhu písať vie – vedia postaviť dobrý príbeh, vytvoriť atmosféru, dobré postavy, zaujímavé dialógy, svižnú akciu. Prečo však vynechávajú takú významnú oblasť života a záujmu ľudí, ako politika nesporne je? Myslíte si, že by ta bolo málo fantastického obzvláštnenia? Však fantázii sa medze nekladú – môže to byť sci-fi (objavy nových zbraní, cestovania časom, stranícke výpravy do vesmíru), fantasy (mágiu by tiež veľa politikov uvítalo) aj horor (cez upírov ako predstaviteľov politických strán až po oživlé mŕtvoly, napr. ruských vojakov na Slavíne). Neberte tieto príklady ako námety, porozmýšľajte však nad potenciálom, ktorý politika dáva.


25. marca 2003
Martin Králik