\„Lessiee…!!!\“ skríkol Harry, keď zbadal malého čierneho psa bez zadných labiek. Malé beznohé šteniatko sa priplazilo k Harrymu vrtiac pritom zbytkom chvosta a pozerajúc sa na neho slepými očami tak, akoby ešte videlo. Z bezzubej papuľky mu visel dlhočizný jazyk, ktorým mu olizovalo zablatené topánky. \„Len si daj. Dnes už nič nedostaneš,\“ povedal Harry a láskavo pohladkal slepé šteniatko. \„Dnes som našiel zaujímavú vec, moje zlatko,\“ povedal Harry a pokračoval, \„Boli to tajné dvere! Boli hneď vedľa záchodových dverí. Zaujímavé, že som si ich doteraz nevšimol. Keď sa vráti Ron a Hermiona, bližšie ich preskúmame.\“ Harry chcel ešte pokračovať v dialógu so psom, no prerušil ho zvuk škrípajúcich dverí. Zjavilo sa v nich dievča oblečené v nápadne červených šatách. \„Hermiona, si to ty?\“ spýtal sa Harry. Dievča odpovedalo hrubým hlasom: \„Nie, to som ja, Ron. Skúšal som si jej šaty. Čo myslíš, pristanú mi?\“ opýtal sa Ron a zapózoval ako modelka.
Slepé beznohé šteniatko si konečne uvedomilo, že v izbe je aj niekto iný a nekoordinovane sa začalo plaziť tam, kde predpokladalo návštevníka. Tupo pritom narazilo ňufákom do steny, no nevzdalo sa a pokračovalo v udieraní hlavou o stenu, mysliac si, že sa plazí ďalej. Ron sa hlasno rozosmial. \„Prečo sa mu smeješ?\“ skríkol Harry. \„Kasúma Matatá!\“ keď Harry vyriekol zaklínadlo, Ronovi zmizli šaty a ostal tam stáť nahý. \„Tie šaty ti vôbec nepristali,\“ zamyslene konštatoval Harry. Ron si zotrel pot z čela a ticho povedal: \„Ešteže tu nie je Hermiona.\“ \„Ale ja som už dávno tu,\“ ozval sa hlas odkiaľsi z kúta izby. \„Artus Vydikus!\“ zaznelo. Rovno pred Ronom sa zjavila Hermiona, ktorá sa na neho pozrela skúmavým pohľadom. Ron sa okamžite zakryl rukami. \„Skúšala som nové zaklínadlo neviditeľnosti. Ako vidím, Ron, znovu si si skúšal moje šaty.\“ Šteniatko posledný raz narazilo hlavičkou o stenu a omdlelo. \„Ron, hoď si rýchlo niečo na seba. Musím vám niečo ukázať.\“ Ron rýchlo odbehol do vedľajšej miestnosti a o minútu bol späť. V pyžame. \„Nič lepšie som nenašiel,\“ povedal Ron na vysvetlenie. Harry ich zaviedol k tajným dverám a navrhol Hermione, aby ich otvorila. \„Obaja ste sráči,\“ hrdo poznamenala a stisla kľučku. Potom sa už len vyjavene dívala na záchod. \„Ach, nesprávne dvere,\“ povedal Harry a podišiel k druhým dverám, ktoré aj sám otvoril. Naraz ich zalialo biele svetlo. Traja čarodejnícki študenti ostali paralyzovane stáť. O niekoľko sekúnd biele svetlo pominulo. Trio však nebolo na Rokforte. Stáli pred gigantickou obrazovkou a okolo nich stáli vysoký ľudia vo farebných kostýmoch. \„Sme na karnevale v Riu?\“ nechápavo sa spýtal Ron. \„Pán Worf, zavolajte ostrahu. Máme tu votrelcov. Vyhláste červený alarm!\“ povedal holohlavý muž v červenom obleku. Za ním stojaca príšera s množstvom rohov na hlave sa začala presúvať k triu. \„Čo urobíme?\“ skríkol Harry. Skôr ako začal nariekať, Hermiona skríkla: \„Transfarenti internazionale!\“ Z prútika vyšľahol blesk a mladí čarodejníci sa zase ocitli v bielej žiare. Akonáhle žiara pominula, ocitlo sa trio vo veľkej, zle osvetlenej miestnosti. Všade sa tiahli dlhé potrubia a na zemi boli akési divné, vajciam podobné predmety. Medzi tými predmetmi stála holohlavá žena a v rukách držala plameňomet. \„Nezdá sa mi, že by sme boli na Rokforte,\“ precedil Ron pomedzi zuby. \„A vy ste?\“ spýtala sa Hermiona holohlavej ženy. Tá však urobila niečo divné. Hodila im plameňomet k nohám a začala kričať: \„Je to vo mne! Je vo mne! Zabite ma! Prosím, zabite ma!\“ Harry sa začudovane opýtal: \„Madam, čo je vo vás? Nebodaj ste zjedli fazuľku s príchuťou Ronových slipov?\“ Žena neodpovedala, ale začala sa triasť. Z úst jej začala tiecť krv. Uniforma sa v oblasti brucha naťahovala. Naraz niečo prasklo a z brucha sa jej vynoril zakrvavený červ. V miniatúrnych zubatých čeľustaich ešte stále zvieral kusy žalúdku a zvyšky nedotrávenej pizze. Čarodejnícke trio začalo zborovo kričať: \„Je to šunková pizza?\“ Odpoveďou boli náhle zachvenia vajec v okolí. Niektoré sa začali otvárať a začali z nich vyliezať slizké, pavúkom podobné príšery. Hermiona sa usmievala od ucha k uchu a s radosťou Harrymu povedala: \„Hurá! Konečne budem mať podobné zvieratko ako ty, Harry!\“ Vzala jedného do náručia a tuho ho objala, nedbajúc pritom na to, že ju votrelec chcel zaškrtiť svojimi chápadlami. Švihla prútikom a znovu sa objavila biela žiara. Tentokrát sa teleportovali do veľkej jaskyne s obrovským množstvom gigantických stĺpov. \„Kde to sme?\“ opýtal sa Ron. \„Nemám ani šajnu,\“ odpovedala Hermiona, snažiac sa odtrhnúť votrelca od svojich úst. \„Mali by sme to tu preskúmať,\“ navrhol im Harry. Pustili sa teda do prehľadávania jaskyne. Niekde v diaľke počuli rytmické údery bubnov. Našli východ z kamennej siene a ocitli sa v spleti rôznych mostov, niektoré z nich boli zborené. Hlboko pod sebou na druhej strane videli vchod do akéhosi tunelu. \„Ako sa tam dostaneme?\“ opýtal sa Harry. \„Teleportus perebilus!\“ zvolala Hermiona posmešne. Trio a votrelec sa ocitli pri tuneli. \„Odkiaľ vieš to kúzlo?\“ začudoval sa Ron. \„Pche. To vie každý, kto si prečítal 15,000 stranový životopis veľkého Merlina.\“ Trio a votrelec vstúpili do tunela. Bubnovanie sa zosilňovalo. Naraz sa ocitli v obrovskej sále, cez stred ktorej viedla bezodná priepasť a s druhou stranou ich spájal iba úzky mostík. \„Prejdime na druhú stranu.\“ navrhol Ron. Spolu s Hermionou prešli na druhú stranu priepasti a čakali na Harryho, ktorý sa v strede zastavil, aby si zaviazal šnúrky na kopačkách. Naraz skala za ním vzplanula a za Harrym sa objavil gigantický Balrog. \„…t…t…ty…t..ty ne…nemôžeš p…prejsť…\“ koktal Harry. Z druhej strany ho Ron doplnil: \„Áno. Náhodou spadnete obaja dole.\“ Harry pokračoval: \„Ja som…Parry Hotter…pardon…Harry Potter, študent mágie na Rokforte a som jediný, kto má na čele takú cool jazvu. Neprejdeš pokiaľ si nedoviažem šnúrku!\“ Balrog ostal na chvíľu zarazene stáť, no potom rozhodne vykročil na most. Pod jeho ťarchou kameň praskal a balrog sa prepadol do temnoty. Ron zakričal: \„Ja som ťa varoval, aby sa tam neliezol.\“ \„Poďme radšej preč,\“ povedala Hermiona. \„Hermiona,\“ ozval sa Harry, \„teraz sa nás pokús dostať na Rokfort.\“ Hermiona sa na chvíľu zamyslela a potom prikývla. Zvolala: \„Rokfortum teleportikum!\“ Znovu sa ocitli medzi kamennými stenami Rokfortu. \„Super! Sme znovu na Rokforte! Poďme rýchlo za Dumbledorom a povedzme mu, čo sme objavili.\“ Rozbehli sa do zborovne, nevšímajúc si udivených pohľadov študentov v krikľavo oranžových habitoch. Vošli do zborovne a kričali: \„Pán riaditeľ Dumbledore!\“ Na mieste starého čarodejníka však sedel akýsi vysoký ulízaný chlapík s blonďavými, extrémne nagelovanými vlasmi. Harry v ňom spoznal Draca Malfoya. \„Preboha! Malfoy! Ako to vyzeráš? A čo tu robíš?\“ Draco si ich nedôverčivo prezrel a hrubým hlasom posmešne povedal: \„Ha! Tak sa stretávame znovu Potter! Myslel som si, že si zomrel pred 30 rokmi.\“ Harry na neho pozeral ako teľa na nové vrata. Pomaly sa spýtal: \„Tridsať rokov? Hermiona, kde si nás to dostala?\“ \„Oops,\“ povedala Hermiona a tuhšie si pritisla polomŕtveho votrelca na hruď. Švihla prútikom a povedala: \„Teleportos Rokfort!\“ Z prútika jej vyleteli iskričky, no nič iné sa nedialo. Draco sa rozosmial: \„Čo Grangerová? Zabudla si, že na Rokfort sa nedá primiestniť a ani sa z neho odmiestniť?\“ Hermiona nenachádzala slov. Ona zabudla. Na duši sa jej spravila jazva (podobná tej, ktorú má Harry na čele) a tento traumatický zážitok ju naveky zmenil. Draco sa ďalej smial a povedal: \„Odveďte ich do hladomorne!\“ Harry sa čudoval, komu to hovorí a nechápavo sa poobzeral okolo seba. Za sebou uvidel Voldiho v uniforme školníka. Až teraz pochopil, čo sa deje.
O chvíľu na pôvodnom Rokforte… Malé slepé beznohé šteniatko sa prebralo z bezvedomia. Zodvihlo hlavu z mláky slín a čuchom (posledným normálne fungujúcim zmyslom) začalo pátrať po svojom pánovi. Plazilo sa po jeho stopách až k tajným dverám pri záchode. Dvere však boli privreté a Lessie začal udierať hlavičkou o chladný kameň. Po chvíli mu začala z ňufáka tiecť krv. Nakoniec sa mu s vypätím síl podarilo odsunúť dvere tak, aby mohlo vojsť dnu. Lessie sa ocitol v bielej žiare, ktorú nevidel, lebo bol slepý a objavil sa pri vchode do hladomorne na Rokforte v budúcnosti.
Čarodejnícke trio sedelo v hladomorni a hlasno na seba nadávali. Harry to už nemohol vydržať a tak podišiel k dverám, aby uľavil svojim črevným vetrom. Cez mreže zbadal dobre známu bielu žiaru a začul tiché kňučanie. \„Lessieeee…Lessie pozri sa tam…Vidíš tie kľúče?? Dones mi ich…rovno, rovno…nie ku mne…doľava. Vieš čo je to doľava?…áno, áno…výborne…teraz si rovno pod nimi. Vyskoč a chňapni po nich!\“ navigoval Harry šteniatko. Lessie prekvapený svojím nadľudským orientačným zmyslom začal radostne robiť to, čo mu ide najlepšie. Udierať hlavičkou o stenu. BUM! Pri každom údere sa klinec, na ktorom boli kľúče čoraz viac a viac uvoľňoval zo steny. BUM! Lessie si zakaždým kusol do jazyka až si nakoniec kúsok odkusol. Udrel ešte raz a kľúče s klincom spadli na neho. Šteniatko si dávalo pozor, aby sa mu kľúče nezošmykli z hlavičky a začalo sa plaziť k svojmu pánovi. Nakoniec sa dostalo až k Harrymu, ten zobral kľúče a rýchlo odomkol. Zvrieskol na Rona a Hermionu, ktorí boli zabratí v hádke a nevšimli si otvorené dvere. Harry zobral šteniatko do náručia a otcovským hlasom mu vravel: \„Dobrý Lessie. Pekný Lessie. Doma dostaneš toľko blata, koľko len zvládneš zjesť.\“ Trio so psom ale bez votrelca, ktorého Hermiona nechtiac udusila, utiekli k záchodom k tajným dverám a vstúpili do bielej žiary.