BATHORY - Nordland I a II

Švédsky metalový mág Quorthon sa po čase opätovne rozhodol vzkriesiť svoj domovský projekt BATHORY, a to rovno dvojalbumom s úctyhodnou dĺžkou presahujúcou 120 minút. Novinka Nordland síce nevyšla v jednom balíku, lež ako dve samostatné CD pod označením I a II, no po všetkých stránkach tvorí jeden celok, a tak si zaslúži i zhodnotiť.

Na začiatok budem úprimný. Nový dvojalbum je dlhý a jednotvárny. Je nemoderný. Neprináša nič nové a o jeho autorovi sa dá povedať, že zaspal v čase.

Nový album je – úžasný!!!

Prečo? Nuž, keď už nie z iných, tak pre mňa určite aspoň z jediného dôvodu. V okamžiku, keď som ho vložil do prehrávača, ma totiž ovanul tak silným prúdom atmosféry a nostalgie, akú mi žiadna metalová alebo iná dnešná banda nenaservíruje. Quorthon proste vie, v čom je dobrý, a drží sa svojho poctivého remesla už dvadsať rokov. Odbočiek a experimentov bolo dosť. Tento chlapík vymyslel epický metal, ktorý sa dodnes pokúšajú kopírovať desiatky kapiel, a dvojalbumom Nordland plynulo nadväzuje na svoje kultové dosky Hammerheart, Twilight of the Gods a Blood on Ice.

Mnohí namietnu – Načo sa vracať? Koho zaujíma doska s predpotopným zvukom? Koho ešte nadchýnajú stokrát otrepané texty o pateticky hrdinských vikingoch plaviacich sa oceánmi? Mňa, priatelia! Ja som ten konzervatívny konzument, ktorý si našiel to svoje a drží sa ho zubami nechtami. Čítam prachom zapadnutého Lovecrafta, lebo viem, že v jeho textoch nenájdem lacné vtipy ale čistokrvný vesmírny horor. Kupujem si pulpového Kulhánka, pretože viem, že ma neotrávi moralizovaním, ale poskytne mi divokú akčnú zábavu. A počúvam BATHORY, pretože je to rovnako stabilná a zavedená značka!

Ale poďme k samotnej muzičke. Ak by som mal dvojalbum Nordland charakterizovať jediným slovom, bolo by to prídavné meno a znelo by – drsný. Drsný a pochmúrny ako celá Škandinávia. Už z názvu je jasné, že Quorthon sa rozhodol postaviť týmto dvoj-CD pomník (alebo skôr menhir posiaty runami) svojej severskej vlasti. A je to cítiť naozaj z každého tónu. Všetky piesne sú ódami na životy jednoduchých ľudí, ktorí kedysi chodili po zamrznutej hornatej zemi, hľadeli do diaľav rozbúreného mora z ostrých štítov fjordov alebo provy dračích lodí, hrdo prijímali svoj osud a nebáli sa pozdvihnúť sekery a obetovať, jediné čo mali, v mene svojich bohov. Zvuk dvojalbumu je zodpovedajúco drsný a neučesaný. V maličkom osemstopom štúdiu som pred desiatimi rokmi vyprodukoval čistejšiu nahrávku. Quorthonove gitary sú ako vždy šťavnaté, no skôr hučia než znejú. Ale to je proste zvuk BATHORY. A znova sa potvrdilo, že tento prístup je jednoznačne na mieste a má svoj význam. Tóny prebustrovaných gitár sú mohutné a zastreté a ich neodfiltrované šumy vytvárajú ilúziu studeného severského vetra neustále vanúceho v pozadí. Perkusie znejú hlboko a široko ako príboj Severného mora a na vlnách ich pomalého dunivého rytmu sa nesú dlhočizné a neopakovateľné melódie, s koreňmi kdesi vo vzdialenej minulosti a zaniknutej kultúre. To je Quorthonov rukopis, ktorý sa naozaj nikdy nikomu nepodarilo napodobiť. Spev je unášaný prúdom bez toho, aby zvlášť prečnieval. Švédsky mág sa definitívne vyhol chrochtaniu a podobným chlivárňam. Jeho prejav znie ako hlas neškoleného vikinga spievajúceho tiché melódie pri ohni, alebo hymnické popevky pri plavbe do cudzích zemí. Je mierne ochrapnutý od vetra, z času na čas skĺzava do nesmelých falšov alebo naopak bujaro stúpa v ozdobných ľudových slučkách. Neodmysliteľné pozadie celého diela tvorí mohutná hradba hymnických chorálov derúcich sa z desiatok mužských hrdiel, a to v rozsahu, ktorý tu ešte (ani u samotných BATHORY) nebol. Takmer nepretržite rezonujú v jednoduchých, vzájomne sa prepletajúcich harmóniách. Nečakajte však žiadne gregoriánske árie. Ani nad nimi totiž nestála ruka konzervatoristu, ale srdce prostého ľudového umelca, riadiace sa vlastnými emóciami. Nechýbajú samozrejme ani ošúchané sample prílivu, cválajúcich kopýt, dažďa, búrky, či dunivých vikingských rohov a podobné blbiny. Bez nich by to snáď ani nebolo ono. Je to proste BATHORY v najlepšej forme. V prvom rade atmosféra – jedinečná a neopakovateľná.

Každá zabehnutá značka má svoje miesto. A tak, ako gurmáni popíjajú biele víno vždy k hydine a červené k divine, ja môžem vrelo doporučiť BATHORY ako aperitív k rozsiahlym vikingským a heroickým ságam. Dopomôže k lepšiemu naladeniu mysle a pomôže pri trávení. Nazdravie!


24. apríla 2003
Dušan Fabian