KRÁĽ ŠKORPIÓN (The Scorpion King), r. Chuck Russell, USA, 2002
Prísamvačku, niečo takéto mi už naozaj chýbalo. Po sofistikovaných 90-tych rokoch, keď sa nám Hollywood snažil nanútiť typ \„reálneho\“ akčného hrdinu (Willisovi alkoholickí niktoši, Cageovi hrdinovia z donútenia, či vrchol všetkého, cintľavka Neo Reeves, ktorý dokáže byť búchačom len vo virtuálnej realite), je tu konečne poriadny testosterónový geroj, poctivý uzol (či skôr uzlisko) navretých svalov, ktorý prehrmí filmom ako lavína a nechá za sebou len odfaklené hlavy, dodrúzgané hnáty a potrhané panenské blany. Ale čo už dnešného štandardne dengľavého, sexuálne frustrovaného a od večného zízania na monitor či obrazovku videa poloslepého návštevníka kina lepšie presvedčí o nadradenosti jeho pohlavia, než pohľad na lesknúcou sa muskulatúrou obrasteného chlapa s mečom v pästi a polonahou ženskou prehodenou cez plece?
Stephen Sommers vlastne ani nie je filmový tvorca, on je tlmič. Tlmí abstinenčné príznaky u určitých skupín filmových fanúšikov. Po superúspešnom vyrovnávaní indianajonesovského deficitu oboma Múmiami vytiahol ďalšiu klasiku z 80-tych rokov a tentokrát z pozície producenta a scenáristu pomáha milovníkom klasickej heroic fantasy zvládnuť čakanie na ďalšieho Conana. Namôjdušu, KRÁĽA ŠKORPIÓNA akoby v detstve kojil krvavým mliekom samotný Robert Ervin. Barbarským dávnovekom si to víťazne fujazdí krutý vojvodca Memnon. Vďaka svojmu čarodejníkovi, ktorý dokáže vidieť budúcnosť, zvládne Memnon každého nepriateľa ľahšie než Jackie Chan preskok nákupným vozíkom a podrobuje si jeden národ za druhým (čo mu umožňuje pestovať jeho najobľúbenejší šport – lukostreľbu do davov odzbrojených, na kolenách zrazených zajatcov). Niekoľko kmeňov však stále urputne vzdoruje. Náčelník jedného z nich nemá v hlave celkom vymetené a tak vydumá, že Memnona môžu poraziť, len ak zlikvidujú jeho jasnozrivého parťáka. Dvadsať rubínov by mala byť dostatočná odmena za dodávku pizze s ananásom a veštcovou hlavou. Mathayus (\„Nikdy nesiahaj na môj luk!\“) a jeho dvaja bratia, poslední príslušníci klanu nájomných zabijakov, skáču na kone a na ťavu a cválajú do Memnonovho tábora, aby spomenutú ingredienciu zohnali. Lenže zrada je sviňa, šípy veselo bzučia tmou a Mathayus je zrazu jedináčik. Poriadne naštvaný jedináčik. Prichádza do sídelného mesta Gomora a je odhodlaný k čarodejníkovej hlave pridať ako grátis bonus aj gebuľu Memnonovu. Čo však čert nechce, veštec je v skutočnosti veštkyňa, a to krásna, mladá, v Memnonových službách nasilu držaná a navyše očividne ázijského pôvodu…
Ruku na srdce, v tomto filme nie je pôvodné nič. Ale absolútne nič. Autor príbehu (no, príbehu…) Stephen Sommers a režisér Chuck Russell nakrútili tak kryštalicky čisté béčko, že ho podobne ako dokonale vyleštenú sklenú tabuľu žiadny kritik najprv ani nezbadá – a vzápätí si oň rozbije nos. KRÁĽ ŠKORPIÓN už nie je ani ona povestná vykrádačka, to je hotový bazár použitých nápadov (okrem Conana a jemu podobných aj Sommersov milovaný Indiana Jones, Gladiátor, Robin Hood a v podstate väčšina historicko-dobrodružných filmov, na ktoré si spomeniete). Navyše s históriou narába s ľubovôľou televíznych fantasy seriálov, takže sa tu trebárs dozvieme, že 3000 rokov pred golgotským incidentom mohli existovať nielen katapulty, šurikeny a zložité kanalizačné systémy, ale dokonca aj ďalekohľady a pušný prach (!!!). A viete čo? Vôbec, ale naozaj VÔBEC to nevadí. Ono totiž nič z toho nie je myslené ani trochu vážne a film dosahuje taký vysoký stupeň pohodovosti, zábavnosti a onoho sprisahaneckého pomrkávania na diváka, že aj vyslovene okopírované scény (Mathayus sa pred lukostreľbou kryje za kotúľajúcim sa gongom) namiesto frfľania prijmete s hurónskym smiechom. Celé to má triezvych 80 minút a tie sú natlačené akciou a humorom viac než tínedžerská diskotéka hormónmi. Akákoľvek scéna s potenciálom nudy či rozvláčnosti je nemilosrdne osekaná na kosť, takže stačí, aby ste si pár sekúnd vyberali z rozkroku rozsypaný popcorn a určite vám unikne nejaký vydarený vizuálny gag, podrezaný gágor či vlniaca sa deva. Chuck Russell už natočil všeličo a vždy to zvládol na výbornú (Nočná mora z Elm Street 3 bol skvelý horor, Maska vynikajúca komédia, Likvidátor slušný akčňák), ale dirigovanie tejto šermiarskej lomenice mu rozhodne sadlo najlepšie – bojové scény, ktoré tvoria zhruba 99,8% filmu, sú jednoducho strhujúce a hoci krvou sa v záujme prístupnosti šetrilo, vďaka šikovnému strihu a výstižným zvukovým efektom divák aj tak cíti každé seknutie na vlastnom mäse a kostiach.
Okrem Russellovej presnej a pritom odľahčenej réžie sú významnou oporou osviežujúceho, zámerne dekadentného \„fílingu\“ hlavne herci. Niežeby mali čo hrať, to nie – postavy tu už vlastne ani nie sú charakterizované tou povestnou béčkovou jednou vetou, ale len akýmisi vonkajšími znakmi, napríklad Memnon (Steven Brand) je \„ten, čo zadrží šíp holými rukami\“. Napriek tomu každý z predstaviteľov presne pasuje na svoju figúrku. Kelly Hu je pomilovaniahodná polo-holaňa, Michael Clarke Duncan robustný spolubojovník, od ktorého je radosť nechať si kryť chrbát, Grant Heslov je komický poskok s únosnou mierou otravnosti. Najpríjemnejším prekvapením celého filmu je však samozrejme herecký výkon wrestlingového showmana The Rocka v hlavnej úlohe. Je presne tým, čím bol Vin Diesel pre Čiernočiernu tmu alebo Hugh Jackman pre X-Men – bez jeho sympatického, ba svojím spôsobom dokonca charizmatického zjavu by to celé nestálo ani za fajku tabaku. Každá jeho hláška má priebojnosť nastreľovačkou vypáleného klinca a v bojových scénach je ako lokomotíva, ktorej zlyhali brzdy. No jasné, nominácia na Oscara z toho nebude, ale oproti svalošom starej školy, Arnoldovi, Slyovi, Dolphovi či Louovi, je The Rock úplný Kevin Spacey. A spôsob, akým ten chlap dokáže aj napriek nepohodlnému rozpoloženiu (po bradu v piesku) likvidovať mäsožravé mravce, je jednoducho nezabudnuteľný.
KRÁĽ ŠKORPIÓN je jeden z najdivokejších filmov posledných rokov, hotové \„labúžo\“ pre milovníkov remeselne dokonale urobenej a k tomu vtipom a sebaironickým nadhľadom prešpikovanej akčnej zábavy. V kategórii filmovej heroic fantasy rozhodne patrí k úplnej špičke. Iste, atmosféru Barbara Conana nevidel ani z rýchlika, ale na všetkých tých Beastmasterov, Deathstalkerov, Atorov a Kullov už môžete kľudne zabudnúť. Nech ma svetelný meč skolí, ale pre mňa je \„Škorpík\“ zatiaľ najzábavnejším filmom sezóny.
Hodnotenie: 8/10 Michal Jedinák